7 dní v kocke: Odškodnenie za následky očkovania? V Česku to bude mať zelenú

# Sedem dní v kocke

## Odškodnenie za následky očkovania

V Česku to bude mať zelenú.

V rubrike Sedem dní v kocke komentujeme hlavné témy týždňa.

### Vakcíny a štátne odškodnenia

Prehľad začneme dobrou správou z Česka. Najvyšší súd rozhodol, že nárok na odškodnenie za následky očkovania sa nemá obmedzovať len na ťažké prípady, napríklad na ohrozenie života alebo invaliditu.

O odškodnenie môžu žiadať aj tí, ktorí po očkovaní, konkrétne po hromadnom očkovaní proti covidu, trpia zdravotnými problémami a zníženou kvalitou života.

Prípad sa týkal muža, ktorý po tretej dávke trpel zápalom srdcového svalu. To patrilo spolu s plúcnou embóliou, trombózami a neurologickými ochoreniami k často nahlasovaným nežiadúcim následkom nových vakcín.

Po zápale srdcového svalu muž trpel aj zápalmi, tráviacimi problémami, chronickou únavou. To viedlo k strate pracovného postavenia a zníženej kvalite života. Preto požiadal od vlády, ktorá hromadné očkovanie platila a presadzovala, odškodné. V prepočte išlo o 330 000 €.

Súdy jeho žiadosť zamietli. Tvrdili, že nejde o obzvlášť závažné poškodenie zdravia. Nasledovalo odvolanie a Najvyšší súd to otočil. Nárok na odškodné má mať každý, kto má následkom očkovania dlhodobé poškodenie zdravia.

Je to správny prístup. Vlády, ktoré nanucovali ľuďom plošné očkovanie novými biotechnológiami, nesú veľkú časť zodpovednosti za následky. Napokon, tak sa to pôvodne nastavilo. Výrobcovia vakcín odmietli niesť zodpovednosť za prípadné vedľajšie účinky. Ako vysvetlil manažér Astrazeneca v roku 2020, nemôžu predsa ručiť za niečo, čo neprešlo riadnym dlhoročným testovaním.

Zmluvy výrobcov z EÚ členskými štátmi presúvali zodpovednosť na národné vlády. Týka sa to aj nákladov na žaloby za poškodenie zdravia. Výrobcovia si umyli ruky a špinavú prácu robili vlády.

Očkovanie proti covidu látkami, ktoré prešli len zrýchleným testovaním, bolo dobrovoľné iba formálne. Reálne sa vynucovalo segregačnými pravidlami proti tým, ktorí sezónne očkovanie odmietli a nielen to. Vlády a médiá potláčali kritické hlasy vrátane odborných a zamlčiavali fakty o prípadných škodlivých následkoch plošného očkovania.

Dnes s odstupom piatich rokov sa čoraz viac potvrdzujú mnohé z pôvodných podozrení.

Pri nových vakcínach sa neskúmalo karcinogénne riziko spojito s nádorovými ochoreniami. Dôvod? Nebol na to čas. Aj kľúčové toxikologické štúdie boli obetované rýchlosti.

Pri nových vakcínach sa robili kompromisy na úkor čistoty a kvality. V šaržiach určených na masové očkovanie ostali častice DNA z fekálnej baktérie Ecoli. Tá sa používala pri výrobe. Dôvod? Na dôsledné čistenie vakcín nebol čas a bolo by to nákladné.

To viedlo k masívnej kontaminácii vakcín cudzov DNA a k zvýšenému riziku rakoviny.

Viete, kto to povedal? Nie. Nebola to ani Peková, ani Kotlár. Povedal to Helmut Šterc, toxikológ a virológ na pôde nemeckého parlamentu. Pozvali si ho tam poslanci opozičnej AFD ako experta, ktorý do roku 2009 pracoval aj pre Pfizer.

Šterc pred komisiou v marci povedal, že ak by sa dodržiavali bezpečnostné pravidlá, nové vakcíny Pfizeru by nemohli byť schválené pre plošné použitie. Po nahlásení úmrtí a vážnych zdravotných problémov mali byť stiahnuté.

Samozrejme, väčšina nemeckých politikov a médií Šterca ignoruje. Prípadne ho kritizujú ako dôchodcu, ktorý vraj nie je relevantný. Tvrdia, že neponúka fakty, ale iba názory. Opakujú, že vakcíny proti covidu zachraňovali životy a počet ľudí, ktorým poškodili zdravie, je nízky.

Postoj vlád a väčšiny médií ku kritickým hlasom je pochopiteľný. Boli predsa súčasťou očkovacích kampaní a boli súčasťou mašinérie, ktorá potláčala otvorenosť debatu vraj v záujme verejného zdravia.

Následky masového očkovania pritom neboli len pozitívne, ako hlásila propaganda, boli aj negatívne. O tom sa však malo mlčať.

O to viac sa cení, ak sa na stranu poškodených dokážu postaviť súdy. Tvrdenie, že nové vakcíny mali celý rad nežiadúcich účinkov, to nie je názor, ale fakt. Spory sa vedú len o to, aký je rozsah problému a kto má nárok na preplatenie škody.

Český najvyšší súd tvrdí, že príliš úzky výklad by znemožnil právo na náhradu škody. Je to malý krok správnym smerom alebo nutné minimum. Napokon, týka sa to len malého zlomku poškodených, tých, ktorí našli odvahu, energiu a peniaze na právne spory.

Musia pred súdom preukázať spojitosť zdravotných problémov s očkovaním, čo je náročné. Musia preukázať újmu.

V Česku sa odškodnenia právnou cestou domáha len 160 ľudí, na Slovensku len 33. Tieto čísla neukazujú, že skupina poškodených je malá. Ukazujú skôr to, že tu bol zúfalo malý priestor na priznanie a riešenie problému alebo na úspech ľudí v súdnych sporoch so štátom.

Väčšina to nerieši. Sú to len výnimky. Nie sú náklady na právnika a znalca. Nie sú dôkazné bremeno pred súdom. A popritom musia zniesť urážky, že sú dezoláti a zradcovia, lebo poľavili vo viere, že produkty génových inžinierov sú bezpečné a efektívne. Vybočili z predpísanej ortodoxie.

To však nie je podstatné. Podstatné sú pravda, spravodlivosť, odkrývanie manipulácií. Tam sa to, aj keď len veľmi drobnými krokmi, hýbe k lepšiemu koncu.

## S Ukrajinou do NATO

Toto video pozeráte vďaka čitateľom, ktorí finančne podporujú marker.sk. Ak sa vám páči obsah, ktorý pre vás tvoríme, pomôžte nám pokračovať. Choďte na marker.sk, kliknite na tlačidlo podporte nás a vyberte sumu, ktorou chcete prispieť. Pridajte sa k podporovateľom marker.sk. Ďakujeme vám.

Na ukrajinskom fronte sa udiali zvláštne veci. Na jednej strane Zelenský píše Putinovi, ako chce rokovať a ukončiť vojnu trvalým mierom. Na druhej strane sa Zelenský zúčastnil sumitu severských krajín, ktoré žiadajú vstup Ukrajiny do NATO. Považujú to spolu s vedením Ukrajiny za nezvratné.

S lídrami Nemecka, Francúzska a Británie sa zas Zelenský dohodol, že namiesto mieru postačí prímerie na línii kontaktu. Na krehké prímerie majú dohliadať vojaci z krajín EÚ.

Súbežne s listom Putinovi Ukrajina poslala do Ruska na Petrohrad bombardovacie drony. Mala to byť symbolická urážka Putina, ktorý hostil v Petrohrade svetové ekonomické fórum.

Ako to ide dokopy s listom Putinovi a návrhmi na mier, Zelenský to vysvetlil. Keď Putin pochopiteľne Zelenského návrh odmietol, ukrajinský prezident urobil malé priznanie. Tvrdil, že listom dosiahol to, čo potreboval. Nešlo mu teda o stretnutie s Putinom a rokovania o miery. Ciele boli iné.

Zelenský verejne priznal aj to, že okrem listu Putinovi napísal aj listy pre amerického prezidenta, pre americký kongres a pre EÚ. V každom z nich žiadal viac zbraní, viac peňazí, viac vojenskej pomoci a viac vojenských záruk západu. Teda Zelenský žiada to, čo je v rozpore s ruskými podmienkami.

List Putinovi bola len provokácia podľa Zelenského s úspešným nulovým koncom.

Mimochodom, triky Zelenského majú aj slovenský rozmer. Pred májovou cestou do Moskvy sa Fico stretol so Zelenským. Ukrajinský prezident ho požiadal, aby odovzdal Putinovi odkaz.

Znel tak, že ukrajinské vedenie chce rokovať s Putinom o konci vojny.

Aj k tomuto diplomatickému kroku Zelenský pribalil urážky a provokácie. Zverejnil dekrét, ktorým povolil Putinovi usporiadať oslavy porážky fašizmu v hlavnom meste Ruska a zakázal na jeden deň dronové útoky Ukrajiny na Moskvu.

Z odkazu zelenského Putinovi cez Fica nič nebolo. Presnejšie, dopadlo to tak, ako Zelenský potreboval. Nijaké rokovania.

Nie je to nič nové. Nové je to, že Zelenský otvorene priznáva farbu a motívy, teda to, že jeho návrhy na rokovania s Putinom sú falošné.

Tým však nechceme povedať, že prekážkou dohôd je len Zelenský. Ak by sa pri návrhoch Putinovi nespráva provokačne, výsledok by bol aj tak otázny. Rusko nemieni ustúpiť z kľúčovej podmienky. Tou je odchod ukrajinskej armády z Donbasu. Je to tvrdá a ťažko splniteľná podmienka.

Pre ukrajinských nacionalistov je celkom neprijateľná, no je aj pochopiteľná. Nie, nebola to ruská armáda, ktorá ako prvá vstúpila na Donbas, aby krízu vyriešila silou. Prvá armáda, ktorá prišla zlomiť proruský Donbas silou, bola tá ukrajinská. Špecializovaná vojenská operácia, respektíve protiteroristická operácia ukrajinskej armády, sa začala v máji 2014.

Cieľom bolo vojensky potlačiť odpor proruských regiónov z východu Ukrajiny. Okrem ukrajinskej armády sa proti východu Ukrajiny nasadili aj polosúkromné jednotky. Pluk Azov alebo Gruzínska légia.

Iste Rusko malo v tom čase na Donbase agentov a vojenských inštruktorov. Podporovalo a vyzbrojovalo doneckých separatistov. Hrozil krymský scenár. Lenže na Donbase v tom čase nebola nasadená ruská armáda.

Separatisti žiadali rokovania o bezpečnostných zárukách pre ruské menšiny a pre proruské regióny Ukrajiny. To isté žiadalo Rusko, ktoré neuznalo nezávislosť Donecka a Luhanska a navrhovalo dohody. Zlomilo sa to až vo februári 2022.

Vtedy, keď Ukrajina aj západ odmietli rokovania o vojenskej neutralite Ukrajiny. Namiesto toho opakovali, že kríza na Donbase sa vyrieši potlačením teroristov a vstupom Ukrajiny do NATO.

Ruská požiadavka na odchod ukrajinskej armády z Donbasu je stará 12 rokov. Aj ukrajinská neochota pristúpiť na dohody je stará 12 rokov. Je pochopiteľné, že Zelenský v tom pokračuje a ak hovorí o rokovaniach s Putinom, tak so skríženými prstami za chrbtom.

Menej pochopiteľný je prístup Európy. Neponúkla ani malý pokus o korekciu osudových omylov. Namiesto toho opakuje nezmysly o vstupe Ukrajiny do NATO alebo o nasadení európskych vojakov v Kyjeve a žiada ďalších 70 miliárd € pre Ukrajinu.

Bude to jedna z tém zasadnutia NATO v Ankare. Riešenia, neutralita Ukrajiny a jej rozdelenie sa odkladajú, lebo na ne pekný pohľad. Navyše by boli priznaním chýb a zlyhaní západu.

Belfast.

Pred týždňom sme na tomto mieste písali o vlne protestov a nepokojov v Británii. Ľudí pobúrili videá z kauzy imigranta indického pôvodu, ktorý dobodal mladého Brita. Následne sa hral pred políciou na obeť slovného rasistického útoku. Kým polícia riešila vymyslený rasistický útok na menšiny, mladý Brit vykrvácal.

Britské médiá aj politici začali otáčať. Priznávajú, že krajina má vážny problém aj s prisťahovaleckými komunitami, aj s ich prehnanou policajnou ochranou.

Prešlo pár dní a onedlho ďalej v severnom Írsku vybuchol podobný problém. Utečenec zo Sudánu napadol nožom Íra a takmer ho zabil. Nahnevaní Írovia odpovedali sériou útokov na domy a obchody imigrantov.

Na prípade z Belfastu sú zarážajúce dve veci. Prvou je brutalita útočníka. Na dobodaného Íra si sadol a podľa svedkov sa mu pokúšal odrezať hlavu alebo podrezať hrdlo. Zo záberov na útočníka aj zo zranení je zjavné, že ho mučil množstvo hrdzavých rán po tvári. Obeť skončila v nemocnici vo vážnom stave.

Na takúto krvavú brutalitu sme v Európe neboli zvyknutí a ani si nechceme zvykať.

Druhou vecou, ktorá sa vymyká norme, bola násilná reakcia Írov. Časti Belfastu pripomínali v utorok v noci vojnovú zónu. Horeli autá, domy, obchody s blízkovýchodným tovarom. Organizovali sa hliadky domobrani, ktoré kontrolovali autá. Islamské centrum v Belfaste vyzvalo miestnych moslimov, aby nevychádzali z domov.

Reakcia bola podobne neprijateľná a krutá ako útok. V severnom Írsku to vrelo.

Na útokoch nožom je alarmujúce to, že prestávajú byť ojedinelé. V západných metropolách a v ich prisťahovaleckých komunitách sú čoraz častejšie. Šanca, že sa to podarí otočiť, je minimálna.

Politika multikulturalizmu má svoje riziká, často krvavé. Hlavné príčiny sú dve. Prvou sú rastúce migračné vlny z blízkeho východu a z Afriky. Európa si spolu s imigrantmi dováža aj ich blízkovýchodnú či africkú mentalitu a blízkovýchodnú či africkú podobu agresivity. Je to prirodzené.

Kto očakával, že imigranti sa v Európe zmenia na Európanov, ten je manipulátor. Navyše neúspešný a naivný. Imigranti sa až tak rýchlo nemenia. Rýchlo sa mení Európa.

Druhou príčinou je celkový nárast mentálnej agresivity, ktorá potom nutne vedie aj k fyzickej. Je to globálny problém. Týka sa nielen imigrantov, ale aj pôvodných Európanov a západu. Konflikty geopolitické aj vnútorné sa stupňujú, trvajú dlho.

Následkom je rastúca miera nenávisti, agresivity, radikalizmu, zla. Tempo sa zrýchľuje, lebo zlo má svoju gravitáciu. Čím je väčšie, tým rýchlejšie rastie, ako v začarovanom kruhu.

Našťastie jednou z výhod začarovaných kruhov je, že fungujú rýchlo a spoľahlivo obojsmerne. Démona je možné vykrmovať a démona je možné vyhladovať. Človek je výnimočný tvor, ktorý dokáže jedno aj druhé.

Šimečková ofenzíva – Lebo Korčo.

Toto video môžete pozerať vďaka tým, ktorí finančne podporujú marker.sk. Ak sa vám páči obsah, ktorý pre vás tvoríme, podporte nás. Choďte na marker.sk, kliknite na tlačidlo „Podporte nás" a vyberte ľubovoľnú sumu. Marker prežije v roku 2026 iba vďaka vám.

Na záver si už tradične doprajeme intelektuálne nenáročnú tému. Nazrieme do tábora progresívcov. Po kauze Marty Šimečkovej prešli Progresívci a im oddané médiá do protiútoku. Ďaleko však nezašli. Zbláznili sa.

PS a progresívne médiá zistili, že Ficov syn pracuje a slušne zarába v agentúre Smer. Usúdili z toho, že mladý Fico sa priživuje na štátnej kasse, lebo strany majú príjmy od štátu. Koľko hodín do týždňa mladý Fico odpracuje a kde môžu ľudia vidieť odpočet jeho práce za tieto štátne peniaze? Pýta sa pohorsene PS a Róbertovi Ficovi odkazuje, že by mal odstúpiť.

Michal Šimečka natočil video, v ktorom sa snaží tváriť ako Zoro, pomstiteľ. Nakoniec tam však vyzerá ako ofučané dieťa, ktorému sa príliš dlho v triede posmievali a ktorému poradili, aby si skúsilo chrániť svoje vedierko s hračkami útokom. Tak skúsilo. Je na to smutný pohľad.

Šimečku vzorne nasledovali viaceré médiá. Pokiaľ ide o vecnú stránku útoku, nijaká neexistuje. Smer môže zo straníckych peňazí platiť za prácu koho chce a komu dôveruje. Podobne ako PS môže zo straníckych peňazí platiť Korčoka, bývalého diplomata.

Je to škandál? Nie je to škandál.

Otázka, kde môžu ľudia vidieť odpočet Korčokovej práce za štátne peniaze, by bola trápna.

Sú to peniaze a zodpovednosť strany.

Porovnávať prácu Fica mladšieho s kauzou Marty Šimečkovej je choré.

Napokon aj Šimečková si mohla v združení zamestnať Sina.

Bolo by to čisté a legálne.

Neurobila to.

Namiesto toho z peňazí združenia vykromávaného štátnymi grantami roky platila súkromné faktúry za telefón aj internet manželovi či deťom.

A to je protiprávne.

Navyše jej verenigenie žiadalo štát o duplicitné preplácanie jedného projektu.

To je trestné.

Volá sa to dotačný podvod.

Popritom sa v jej združení prelievali peniaze na súkromné účty, aby sa vyhli exekúcii a splateniu dlhov.

Aj to je trestné.

Škandál Šimečkovej však ide bokom, lebo pre PS a aktivistické médiá sú kauzou straníckej výplaty.

Smer zamestnával a Štedro platil Kaliňáka a mladého Fica.

A to je vraj nehoráznosť.

Stranícky klientelizmus, výplaty zo štátneho tvrdia v PS.

Akosi im uniká, že touto divokou logikou robia príživníka aj z prominentného zamestnanca PS Korčoka neprávom a že spolu s vaničkou vylievajú aj starého otca.

Ak ste dopočúvali až sem, chceme vás ešte poprosiť o podporu.

Vaša finančná pomoc nám dovolí v nahrávaní audio komentárov aj v budúcnosti.

V popise nižšie nájdete číslo účtu, na ktorý môžete vložiť ľubovoľnú čiastku.

Do poznámky, prosím, uveďte audiokomenár.

Ďakujeme vám.