Ukrajina – šanca pre východné Slovensko | Eduard Buraš, riaditeľ Združenia FEMAN

Ukrajinu bude treba postaviť nanovo. Je to príležitosť aj pre nás Slovákov či Európanov alebo má celý biznis pod palcom Donald Trump? Vitajte pri sledovaní témy s Petrom Bielikom na kanál 1. Dámy a páni, som veľmi rád, že naším hosťom je pán Eduard Buraš, expert pre oblasť cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou. Dobrý deň. >> Dobrý deň prajem. >> Pán Uraš, eh opravte ma, ak sa mýlim, eh vojna na Ukrajine môže mať dva výsledky. Ukrajinci sa ubránia a zostanú v krajine, alebo Ukrajinci sa neubránia a budú musieť z krajiny utiecť. V čom tkvie rozdiel v týchto dvoch výsledkoch pre nás a našu bezpečnosť? >> No v prvom rade záleží od od podpory, dĺžky podpory eh, ktorú dáva Európska únia na jednej strane Ukrajine, pretože tým sa dokáže brániť tomu, čo mu je eh vystavená. Ak by to šlo k zlyhaniu a nebolo by ehm nebola by schopná ďalej sa brániť, tak eh eh Slovensko sa stane eh istým spôsobom takým godickým uzlom. eh nárazníkovou zónou pre hm eh Ruskú federáciu, pretože nemáme síce priame hranice, ale ak padne Ukrajina, tak budeme mať tú hranicu oveľa bližšie. Nemáme ju tak, ako ju má Fínsko, ale to neznamená, že my by sme potom nemuseli viacej investovať do bezpečnosti, do do zbrojného priemyslu, ako investujeme teraz, do ochrany hraníc, do infraštruktúry a tak ďalej. To znamená, to je variant, ktorý nie je veľmi veľmi príjemný. A nezabúdajme, že naša skúsenosť eh Slovenska z roku 1968 je takisto v niektorých pamätiach veľmi čerstvá. To znamená, že tá prítomnosť eh ruských ruských eh vojsk u nás je v živej pamäti a na druhej strane, ak Ukrajina vydrží a a ehm dokáže odolať napriek tomu, že ide táto zima, napriek tomu, že už je to, že to trvá viacej ako druhá svetová vojna, napriek tomu, že je to obdobie, to už je piaty rok, kedy tá vojna pokračuje, tak eh samozrejme, že tá zóna bude viac prijateľná. pre Európsku úniu, viac prijateľná pre členské štáty NATO, viac prijateľná pre nás, pre pohraničie, pre rozvoj pohraničia, pre rozvoj východného Slovenska, prešovský a košický samosprávny kraj, ktoré sú priamo na hraniciach so západnou Ukrajinou. Je to hranica, ktorá má 95,7 km. A čo môže dôjsť, môže dôjsť aj k zmrazeniu konfliktu. To je takisto ako predpoklad. Tá nárazníková zóna môže mať nejakých 20 km, ak nie viac. My dnes vidíme, že akým spôsobom sa Ukrajína snaží brániť vstupu, rozširovaniu týchto týchto týchto atakov, ktoré prichádzali z Ruskej Federácie. A českým príkladom sú včerajšie útoky na Charkov. českým príkladom je aj vyhlásenie prezidenta eh Ruska Ruskej federácie Putina o tom, že že nielen eh Luská, nielen Donecká, ale aj záporská oblasť, Hersonská oblasť, všetko by malo byť istým spôsobom uvoľnené na to, aby sa začali rokovania o o tom, že bude nastavený pokoj a akonáhle by Ukrajina na to pristúpila eh čo čo neprichádza do úvahy, tak eh by sa začali rokovania a je to zlý stav, je to zlý signál. Pretože tie útoky pokračujú a tá situácia sa zrušuje. >> Skôr než by prišli vojaci, by ale prišli utečenci. Eh, my sme tu už jednu veľkú vlnu zažili eh tesne po začiatku útokov v roku 22. Tu sme zvládli veľmi dobre odvtedy Ukrajincov, ktorých je dovedna asi 40 miliónov. utieklo z krajiny veľmi veľmi veľa. Veľa ich žije v Európe. To znamená, ak by eh došlo naozaj k tomu, že Ukrajina prehráva, tak sa dá očakávať znásobenie takéhoto eh eh migračného toku eh smerom z Ukrajiny eh do Európy a tí ľudia by tu už asi zostali. Asi by sa nemali kam vrátiť na Ukrajinu, ktorá je zničená, kde často, keď ste hovorili napríklad o meste Cherson, už nie je kam sa vrátiť. >> Hm. Tá situácia sa môže zhoršovať, pretože tak ako ste, začnem odzadu, ako ste spomenuli a o tom sme sa rozprávali pred začiatkom eh nášho rozhovoru, je to, že sú mestá Herony jednou z nich eh ktoré sa teraz do povedomia dostalo aj tým, že tam bolo časové prímerie na vývoz obyvateľov z z Olešky, ktorá je ktoré bolo od 22. roku v úplnom zajatí a izolácii to mesto oddelí od Hersonu iba rieka Dneper, ktorá tam je a hm informácie, ktoré sú odtiaľto hovoria o tom, že samospráva eh mestá miestna samospráva vyzýva obyvateľov, aby opustili mesto z hľadiska toho, že ide zima nevedia zabezpečiť energetické potreby, h eh nehovoriac o vode, nehovoriac o potravinách a tak ďalej. A keď si zoberiete, že to je mesto, ktoré má zhruba 300 000 obyvateľov a to je len jedna časť, ktorá sa môže posúvať. Tá migračná vôľa môže nasledovať. Vidíme, čo sa deje v noci, čo sa dialo v v Charkove. Eh vidíme, čo sa dialo v eh v v Záporoži. To znamená, že že tá situácia sa vôbec neokľudnie. A áno, je potrebné sa pripraviť na to, že tá migračná vlna opätovne môže nastať. >> Uhm. západné, respektíve severké krajiny sa pripravujú na možný konflikt a inštruujú svojich obyvateľov, čo majú mať nakúpené, akým spôsobom sa majú správať, kde majú nejaké protiatómové kryty, kde majú eh nejaké protilietadlové kryty, eh prípadne nejaké základné prostriedky civilnej obrany. U nás niečo zatiaľ eh také nevidíme. Skôr sa snažíme pozerať perspektívne na rekonštrukciu Ukrajiny, na možný biznis, ktorý tam môže eh vzniknúť. Čomu pripisujete rozdielnosť týchto dvoch prístupov? Je potrebné si uvedomiť, že mentalita eh škandináskych krajín je iná ako mentalita u nás u nás v strednej Európe. V prvom rade to vychádza z blízkosti hraníc, pretože napríklad Fínsko bezprostredne hraničí s Ruskou federáciou, má zhruba 1300 km hranicu. Eh, Švédsko, Nórsko, takisto hore veď máme eh koneckoncom eh program eh nórského finančného mechanizmu. hovorí o tej spolupráci a jeho centrum je mestečko Kirkenes, ktoré leží priamo na hraniciach s Ruskou federáciou a obyvatelia týchto pohraničných obcí rozprávajú nielen eh domovským jazykom, ale rozprávajú aj rusky. To znamená, že tá tá prepojenosť tam je, ale čo nemáme my a nemáme tie skúsenosti, ktoré majú oni priamo z z minulosti a z prípravy civilného obyvateľstva na prípad napríklad napadnutia, na prípad katastróf, na prípad eh ktoré by mohli viesť k napadnutiu. A tuná nehovoríme o tom, že chceme vyvolať nejakú nevôľu alebo chceme vyvolať nejakú nejakú povedzme krízu s tým, že sa treba pripraviť na vojnu. To nie. Ale hovorí sa, že a to je aj také nepísané pravidlo, že ak chceš mier, priprav sa na vojnu. A oni sa dodržujú tohto pravidla v tých škandiánskych krajinách. Oni len hovoria o tom, že čo je potrebné eh v prípade, že dôjde nejakému ohrozeniu, ako by mali postupovať ľudia, čo je potrebné si pripraviť na 72 hodín do malého balíčka, ktorý si treba zobrať z vešiaka a stiahnuť sa niekam do úkrytok. Viete, čo je smutné? Smutné je napríklad to, že u nás, ak si zoberieme, že ak by ak by ak by eh ak by k nám u nás k niečomu došlo, tak vy ani neviete, že kam máte odísť, kde sa máte ísť schovať, kde sa máte ísť schyť. Nie, že by ste po prvé nevedeli potom následne, ale vy nemáte kam. Pretože podľa údajov, ktoré boli zverejnené a tu musím povedať, že že tá tá informovanosť v oblasti civilnej obrany pokročila pokročila oproti tomu, čo tuná bolo, ale štatisticky my máme na celý počet eh obyvateľov Slovenskej republiky zhruba 4,5% krytov a tie kryty nevieme ani kde sú, ani v akom stave sú, ako sú vybavené, ako sú zabezpečené, čo tam všetko je. Máme počet obyvateľov eh oveľa vyšší, než je ten počet kritov, ktorý je dnes vôbec nie je k dispozícii a my nevieme, v akom stave sa nachádza. To znamená, že informovanosť nie je len v brožúrkach, ktoré v lístočkoch, ktoré vydáte ako informačný leták, ale to sú praktické príklady toho. Eh, my sme mali niekedy na školách brané cvičenia, ktoré sa venovali nejakému nejakej príprave na to, čo v prípade, ak dôjde nejakému nejakému napadnutiu alebo nejakej nejakej katastrofe a tak ďalej. Pozrite sa, to nemusí byť len vojna. Máme, máme na východnom Slovensku sme mali zemetrasenie, ktoré trvalo niekoľko sekúnd a spôsobilo skutočne eh veľké škody na majetkoch a a ale aj obavy v myslení ľudí, že čo v prípade, čo ak to príde ešte raz, čo sa stane a tak ďalej. Pozrite sa na drony, ktoré boli v Zakarpatsku, ktoré dopadli do Užhorodbu, dopadli do Perečina, dopadli do do oblasti eh hraníc so Slovenskou republikou. A tiež sme hovorili, že nám sa to nemôže stať. Lenže viete, ak ten dron eh nebude mať benzín alebo stratí navigáciu, stratí navigačné súradnice, tak on keď už prestane mať s čím krútiť tou vrtuľkou, tak ho dopadne tam, kde dopadne a nikde nie je vylúčené, že to nemusí byť územie Slovenska. To znamená nám sa pripraviť na rôzne varianty a na bezpečnostné opatrenia a v prvom rade pripraviť ľudí na to, že čo v prípade, ak niečomu dôjde je veľmi dôležité a potrebné. A v tomto v tomto sú severské krajiny oveľa oveľa ďalej a mohli by nám byť príkladom, akým spôsobom by sme to mohli eh by sme my mohli školiť alebo pripraviť obyvateľstvo na na prípadné katastrofy, ktoré moh nastať. >> No hovorí sa tomu civilná obrana. Ja už som toto slovné spojenie naozaj nepočul veľmi veľmi dlho. Kedysi sme ho slýchávali pomerne často, pretože to bola eh súčasť našej výchovy. Vedeli sme, kde máme ten protiatómový kryt. Minimálne my Petržalčania vieme, že je na eh základnej škole. Takže eh áno, tie branné cvičenia eh na niečo boli. Na druhej strane eh je teraz otázka eh či ten konflikt smeruje k eskalácii alebo k deeskalácii a či eh máme sa skôr zamýšľať nad tým, aby eh sme udržali Ukrajincov na ich území, takže im budeme v budúcnosti pomáhať s rekonštrukciou krajiny, že tam teda budú môcť prúdiť aj veľké investície a samozrejme aj eh veľká hospodárska pomoc. na druhej strane možno práca eh pre našich ľudí. Eh ako to vnímate z tohto hľadiska? Eh myslíte si, že eh na Ukrajine je ešte priestor aj pre Európanov, pre Slovákov po tom všetkom, čo si tam eh vyarendoval a uzurpoval Donald Trump? Samozrejme, eh je potrebné povedať, že že Ukrajina po skončení eh po skončení vojny a tohto to to tejto nezmyselnej vojny, ktorá tam ktorá tam je, tak sa stane po druhej svetovej vojne a to sú slová, ktoré tlmočin prezidenta eh Ukrajinského zväzu priemyselníkov a podnikateľov Anatolia Kiroviča Kinacha, ktorý povedal na antikrizovom štábe, že Ukrajina sa stane najväčším trhom trhom podnikateľským na obnovu, ktorá nastane po druhej svetovej vojne. To znamená, že každý, kto chce sa zapojiť do plánu obnovy, má možnosť. Sú tam eh sú tam krajiny, ktoré už dnes majú svoje zastúpenia. Sú tam krajiny, ktoré už dnes mapujú napríklad kúne pamiatky mapujú výstavbu eh energetickej infraštruktúry, výstavbu kanalizačných eh jednotiek, výstavba bytových jednotiek a tak ďalej. To znamená, že už sa dnes pripravujú spoločnosti, firmy, ktoré majú záujem participovať na tom veľkom, ohromne veľkom koláči, ohromne veľkom koláči, ktorý bude k dispozícii eh na opätovnú obnovu Ukrajiny. Eh akým spôsobom sa Slovensko bude na tom podieľať? Akým spôsobom z toho koláča by sme si mohli utrhnúť pre nás, pre naše podnikateľské subjekty, pre naše firmy, pre naše spoločnosti? Záleží na tom, ako aktívni budeme a akým spôsobom sa nebudeme len prizerať k tomu, že niekde niečo sa robí, že budeme rozmýšľať o tom, že veď my ponúkneme naše mozgy, ale v prvom rade treba byť prítomní práve na tomto priestore a aktívne aktívne sa podieľať. Ja len uvediem príklad. Napríklad eh Česká republika, keď spomáhala v Dni Popedrovskej oblasti s kanalizačnými kanalizačnými eh prípojkami a s obnovou vodovodu, ktorý sa ťahol z z D N DProvska alebo z D N Dipra smerom do Krivého Rovu, tak eh robili to české firmy, ktoré v spolupráci s generálnym konzulátom Českej republiky, ktorý sa otvoril v Dni pre participovali na týchto projektoch. A uvediem iný príklad. uvediem Poľsko. Uvediem Poľsko, pretože to je nám takisto veľmi blízky sused, eh že Poľska sa podieľa finančne eh na obnove hraničných prechodov s Ukrajinou a podieľa sa tým spôsobom, že Ukrajina zazmluvnila napríklad rekonštrukciu rekonštrukciu hraničného prechodu Mediká Čehyň eh poľskú firmu, ktorá je známa svojou kvalitou prác pri eh výstavbe cestnej infraštruktúry v Poľsku. A práve táto firma eh sa podieľa na rekonštrukcii hraničných prechodov. To znamená, aby nedošlo k nejakým korupčným machináciám, aby nedošlo k nejakým povedzme eh neférovému prístupu k prideľovaní zákázok, tak jednoducho sa zazmúila firma, ktorá je eh z Poľska. Poľsko zároveň poskytlo Ukrajine pôžičku, ktorú Ukrajina spláca, ale zároveň aj eh poľská firma rekonštruuje tie hraničné prechody. A ja sa pýtam, prečo takýto model sa napríklad neaplikuje na hraniciach eh Slovenskej republiky s Ukrajinou? Veď my máme jeden hraničný prechod vo Vyšnom Nemeckom, ktorý je nieže nedostačujúci, ale on už ani modernizačne nie je prispôsobený dnešným požiadavkám. Už nehovoriac o tom, že tie nároky sú úplne niekde inde, než bol v tom čase, kedy bol stavený, tomu prispôsobený. >> Tie slovensko-ukrajinské vzťahy eh by mohli byť aj lepšie, samozrejme, mohli byť aj horšie. Eh, zatiaľ si držíme pomerne veľký odstup, snažíme sa eh pomáhať najmä humanitne. Eh, na biznisovej úrovni dodávame na Ukrajinu veľké množstvo eh munície. Eh, dlho bolo otázkou, či sa Slovensko pridá k iniciatíve na návrat ukrajinských detí. Nakoniec sa to tak stalo. Eh, myslíte si, že takáto iniciatíva nájde odozvu aj v Ruskej federácii? vieme ako eh aké veľké množstvo ľudí eh je vlastne vysídlených eh v dôsledku tohto konfliktu a že teda zďaleka neutekali iba eh na západ, ale eh štáti síce skončili aj v Ruskej federácii. >> Hm. Hm. Ja by som to zhrol do jedného slova, že chvalabohu, že aj Slovensko sa pridalo k medzinárodnej koalícii za návrat ukrajinských detí a trvalo to dva roky, pretože tá koalícia, ktorú iniciovala Kanada v spolupráci s Ukrajinou, tak bola je od roku 2024. A eh je zaujímavé, že v národnej rade Slovenskej republiky už bol materiál, návrh na to, aby sa Slovensko pripojilo k tejto koalícii, ale žiaľbohu ho podala eh súčasná opozícia, nepodala ho koalícia. To znamená, že súčasná koalícia neschválila opozičný návrh. A tu by som chcel uviesť do pozornosti to, že viete, v tomto prípade sa nemá pozerať na politické kliše, ale sa má pozerať na to, že akým spôsobom sa dá pomôcť týmto deťom, pretože 50 krajín sa pridalo k tomuto dohovoru. Eh, čestá informácia je, že aj Slovensko sa pridalo k tomuto dohovoru. A otázka prenávrátenia detí je otázka prinavrátenia viac ako 19 000 detí, ktoré boli zavlečené do na teritórium eh Ruskej federácie. Eh najviac eh ich je z tej hersonskej oblasti, z Mariupľa, z Hersonu, z hem oblasti, ktoré sú okupované a eh ten počet detí, ktoré sa podarilo vďaka tejto iniciatíve prinavrátiť naspäť na Ukrajinu, nie je veľmi vysoký. Ten sa pohybe v zhruba v číslach okolo 380 detí. A vďaka vďaka zase medzinárodnej spolupráci a v tom je potrebné vyzdvihnúť napríklad Katar, ktorý sa stáva s takým sprostredkovateľom pri rokovaniach medzi Ukrajinou a medzi eh Ruskou federáciou, medzi ombutsmanom pre ľudské práva Dmitrom Ľubincom na Ukrajine a eh zástupcom eh pre práva detí Ruskej federácie. Eh, sú tu ťažké rokovania, sú to veľmi ťažké rokovania a eh niekedy skutočné ich výsledkom je návrat do dvoch, troch, štyroch detí, ale ale tá nádej stále tuná je a ten počet detí, ktoré sú zavlečené, ale a ktoré sú v tých okupovaných teritóriách, tak eh tak eh narastá. >> V Rusi často tvrdia, že tie deti eh, ktoré sa nachádzajú momentálne na ruskom území, boli ruskej národnosti, aj keď žili eh na ukrajinskom území. A preto teda sa nejakým spôsobom ocitli eh na ruskom území prebiť takýto argument je samozrejme veľmi veľmi ťažké. Ak aj eh zohľadníme ten čas, ktorý ubehol a eh zohľadníme to, že ide o malé deti, ktoré sa eh rýchlo učia, to znamená dnes už možno nerozprávajú po ukrajinsky, ale po rusky. >> Zoberieme si 2014. rok a zaiste si spomíname na zelených mužikov, ktorí sa objavili na Kryme a nikto nevedel, odkiaľ prišli, kto ich tam doviezol, odkiaľ sa tam zobrali a čo je ich a jednoducho spomíname si na to pomenovanie Zelení mužici. A je potrebné spomenúť aj to, že Rusko nereaguje na tlak koalície ako celku pre bilaterálne vyjednávanie prenavrátenia eh týchto detí. Ale eh ako som spomenul tú kľúčovú rolu eh sprostredkovateľa zohráva najmä Katar, prípadne Vatikán, prípadne eh Spojené Arabské emiráty, ale aj Červený kríž. A eh to, že sa Slovensko k tejto eh iniciatíve eh pridalo, je je dobrý signál. Mali sme to už robiť skôr. Na to sme na to sa upozorňovalo už skôr, či už zo strany súčasnej opozície alebo aj na medzinárodných fórach. My sme my sme pred 3. októbra mali v Košiciach 11 11 ročných dní Ukrajiny v Košiciach a súčasťou nich bola aj veteránska mila a detská mila. A ja som veľmi rád, že že práve tú detskú myľu eh štartovala eh veľvyslankyňa Kanady na Slovensku a stretnutie s vojnovými veteránmi za prítomnosti aj eh veľvyslanca eh Spojeného kráľovstva na Slovensku eh Bilána Zahida, ale aj veľvyslanca Nového Zélandu vo Viedni bolo práve smerované k pomoci jednej časti pomoci aktuálnej situácie o stave ukrajinských detí násilne zavlečených na územie Ruskej federácie. A tento problém alebo táto otázka bude ešte predmetom ďalších rokovaní, pretože tá situácia je veľmi vážna aj vzhľadom k tomu, že demografická krivka na Ukrajine eh rapídne klesá. No tá situácia v Ukrajine samozrejme nie je dobrá vzhľadom na to, čo sa tam deje a naozaj je otázkou eh aj psychologickou eh ako sa eh tá vojna skončí, pretože od toho potom bude závisieť povedzme aj ochota Ukrajincov znovu sa podieľať na rekonštrukcie tej svojej krajiny alebo jednoducho sa rozhodnú a odídu z tej krajiny a budú sa snažiť eh zachytiť eh eh svoje životy eh niekde v Európe alebo niekde niekde v zahraničí. To sú to sú naozaj tie dve veci, ktoré sme si povedali aj na začiatku, ktoré sú eh pre nás eh diametrálne odlišné. >> Eh zoberte si ehm eh stav eh kedy Ukrajina sa oddiela od zväzu Sovietskych republik 1991 a jednoducho ten počet obyvateľov bol viac ako 40 miliónov. Viac ako 40 miliónov. Dnes hovoríme o zhruba 10 miliónov, ktoré sú v krajinách Európskej únie. My hovoríme zhruba o 5 miliónoch, ktoré sú vo ako vnútorne presdlené osoby. To znamená, že Ukrajinci, ktorí neopustili územie teritórium Ukrajiny, ale z tých oblastí, ktoré sú okupované, sa presídlili do vnútrozemia, ale napríklad väčšina z nich do západnej Ukrajiny. A teraz, ak hovoríme o západnej Ukrajine, my nehovoríme len o Zakarpatsku, my hovoríme o ľovskej, eh, Černiveckej, eh, ternopískej, Ivanofrankovskej oblasti, Zakarpatskej oblasti. A to sú milióny ľudí, ktorí vo vnútrozemí vlastne museli opustiť svoje domovy, ale neopustili Ukrajinu, ale nasťahovia sa do týchto oblasti, kde je samospráva miestna i regionálna, musí riešiť otázku sociálneho zabezpečenia, zdravotného zabezpečenia, vzdelávacieho systému, eh bezpečnosti a tak ďalej. To znamená, že nie je to jednoduché, ale prijíma reformy. Ukrajina prijíma napriek tomuto stavu prijíma reformy jednak, ktoré eh naväzujú na zákony Európskej únie, ktoré aplikuje eh zákonným systém a zákonným spôsobom eh na území Ukrajiny. na druhej strane musí prijímať opatrenia, aby zabránila ďalším masovým odchodom či už podnikateľských subjektov z týchto teritórií, ktoré sú eh či už sú to stimuly alebo sú to nejaké úľavy na daniach, alebo sú to nejaké benefity na to, aby aby tie dane alebo tie finančné zdroje ostali v Ukrajine. A eh je to aj napríklad čerstvá informácia je, že eh otvorili systém eh pre platenie daní 724. To znamená, že stále je niekto na telefóne a v prípade, že firmy majú nejaké požiadavky, že došlo k nejakému povedzme nejakému eh nejakému zničeniu skladov alebo momentálne sa sú veľmi atakované napríklad eh sklady Novej Pošty distribučných jednotiek, eh bielej techniky, eh potrajinové sklady. H to znamená, že to všetko spôsobuje náklady tým firmám, ktoré tam pôsobia a na to, aby neopustili teritórium Ukrajiny alebo nejakým spôsobom nezvažovali prenesenie výroby do iných častí Európskej únie a Slovensko je jedným z tých, kde východné Slovensko môže sa stať, môže sa stať v prípade dobrej komunikácie, vytvorenia podmienok, flexibilnosti, rýchlej reakcie aj eh miestom, ktoré môže eh môže byť eh hm etablovanými miestom pre lokáciu firiem živýchodnej časti Ukrajiny, ktorí už na západnej Ukrajine nemajú ten priestor a uvažujú o tom, že by pôsobili aj v Európskej únii. >> Dôležité je to aj pre východné Slovensko. >> Veľmi dôležité. >> Tam eh sa očakáva efekt eh ako mala napríklad Bratislava z otvorenia hraníc eh s Rakúskom keď keď eh eh sa samozrejme rozvíjali aj bratislavský, aj eh Burgerlandský kraj. >> Hovorím o 95. roku, kedy kedy Rakúsko vstúpilo do eh Európskej únie a vtedy, kde takto poviem takým spôsobom lyšky dávali dobrú noc, tak eh neskôr sa z toho stala oblasť, ktorá bola je jednou z najrozvinitejších oblastí Rakúska. Burgenland, ktorý má zhruba až 340 000 obyvateľov, tak eh má v svojom logu aj také slniečko, ktoré vychádza vonku. To znamená, mačo ponúkru okrem vinárstva, kultúry a tak ďalej. skutočne eurofondy tomu eh veľmi pomohli, ale dnes eh dnes aj keď sa hovorilo donedávna ešte o tom a to je môj názor o tom, že že eh eh to Zakarpátsko by mohlo byť takým Burgenlandom pre Slovensko, pre východ Slovenska, eh viete, to sa úplne mení. To sa úplne mení, pretože počet obyvateľov Zakarpátska sa vyrovná dnes v počte obyvateľov Prešovského a Košického samosprávneho kraja. Ale počet investícií, investícií, ktoré sú priamych investícií eh do týchto oblastí je neporovnateľný iný. Zdôrazním niekoľko čísel. Eh výška investícií v Zakarpsku za dva roky bola vo výške 1,6 miliardy $árov. Hovoríme o investíciách, kde nie sú žiadne eurofondy. Hovoríme o investíciách, ktoré sú čisto len zdrojmi firiem, ktoré priniesli svoje podnikateľské eh podnikateľské aktivity do Užorodu a do Zakarpátska. Zakarpatsku 2/3 tvorí príroda, 1/3 tvorí eh tvoria priemyselné zóny. Za dva roky boli vytvoreno bolo vytvorených 11 priemyselných zón eh v Perečine, v Užhorode, v Baťove. eh Černatisov, v eh v rachíve, v Ťačive a tak ďalej. A tie priemyselné zóny vytvárajú v rámci toho, že Zakarpatko je jedine na Ukrajine so štatutom voľnej ekonomickej zóny, špeciálna ekonomická zóna. To znamená, platia tam iné predpisy, platia tam iné dane, platťa tam iné stimuly a tak ďalej. Dokonca Zakarpátsko je jediná krajina alebo oblasť na Ukrajine, kde eh kde neplatí komendantský čas. Čo to znamená? Že neplatí zákaz vychádzania. To znamená 724 je všetko otvorené. Tým pádom aj tá ten spôsob života je úplne iný ako v tých oblastiach Ukrajiny, kde platí ten komendantský čas, čo eh istým spôsobom brzdí aj samozrejme, že eh niektoré aktivity podnikateľských firiem. Na druhej strane 380 relokovaných firiem. 380 relokovaných firiem z z tých okupovaných častí Ukrajiny vytvorilo viac ako 25 000 pracovných miest a prognózy na najbližšie dva roky sú vytvorenie 100 000 nových pracovných miest. 100 000 nových pracovných miest. Tak si to zoberte v porovnaní s východným Slovenskom. Nehovoriac už o tom, že mzda v Užhorode, ktorej v súčasnosti je najvyššia cena nájomných bytov a najvyššia cena pozemkov, ako aj nehnuteľnosti na celej Ukrajine eh je viac ako 1000 1200 $. Hovoríme v dolároch. To znamená, poďte sa pozrieť niekde do Sniny, poďme sa pozrieť do Humenného, pozrime sa pozrieť do Sobraníc a tak ďalej. aké sú tam eh mesačné odmeny alebo výplata ľudí a porovnajme to s tým, čo sa deje teda v Zakarpatsku. Ja len chcem zdôrazniť, že napríklad Zakarpátsko sa stáva eh sa stáva eh eh energeticky jedným z najsilnejších regiónov v oblasti veternej energie. Eh, neďaleko hran so Slovenskom sa nachádza priemyselný park, ktorý vyrába veterné turbíny ako jediný na celej Ukrajine. A veterné parky, ktoré sú v pohoriach Karpát, môžeme diskutovať o tom, že či to dodržiavajú predpisy, normy, legislatívne veci. Odpoveď je vojna. My potrebujeme mať zabezpečenú stabilitu elektrického prúdu, elektrickej energie pre domácnosti, pre závody, pre obyvateľov a tak ďalej. To znamená, že nie je to jednoduché posudzovať, či je to správne alebo nesprávne, ale výkon týchto veterných turbín je viac ako 5,6 MW. Nehovoriac o tom, že výkon tých priemyselných veterných parkov je niekoľkonásobne vyšší, než si my v tejto chvíli vieme predstaviť. A Ukrajina sa môže stať zásobárňou zeleného vodíka, to znamená smerom do budúcna. Nehovoriac o tom, že práve v týchto priemyselných zónach sú firmy, ktoré sú relokované z Luhanska, z Donecka, z Krematorska, ktoré už si vytvorili svoje svoje portfóliá na ďalší rozvoj rozvoj rozvoj. A čo je zaujímavé, viete, my sa boríme s výstavbou bytov, s výstavbou bytových jednotiek a tak ďalej. Ako je možné, že v krajine, kde je vojna, za hranicami, 10 km za hranicami Slovenskej republiky vám dokážu za osem mesiacov postaviť 127 bytových jednotiek pre 350 osôb? >> Uhm. No tá núdza je niekedy eh naozaj výrazným motivátorom >> a to hovoríme iba o jednom mieste >> a zrazu sa ľudia prestanú pozerať na ultrazvuky, ktoré údajne vychádzajú eh z veterných eh eh turbín alebo na eh iné možné negatívne dôsledky. Ak naozaj ide o to najcennejšie, ak ide o život, tak eh eh padajú niektoré bariéry, ktoré my pociťujeme ako eh neprekonateľné. Čo očakávate od štvrtkovej návštevy slovenskej vlády na Ukrajine? Podľa informácií, ktoré prenikli na verejnosť, tak jednou z oblastí bude opätovne energetická eh situácia na Ukrajine. Vieme, že ide zima a eh zima bude veľmi krutá pre obyvateľov Ukrajiny. Eh my sme tam boli pred mesiacom, ja som bol naposledy na Ukrajine v Kyjeve pred troma týždňami a prakticky ten most, ktorý spája ľavý a pravý breh eh mesta Kyjev, je zničený, je odstavená eh premávka. Eh, v minulom roku tam bolo 600 000 ľudí bez bez vody a bez elektrickej energie. Tá tepláreň, ktorá sa nachádza hneď na ľavom brehu, je úplne zničená. To znamená, že mesto, ktoré má 6,5 milióna obyvateľov, takisto eh je dennodenne pod eh raketovými útokmi a dronovými útokmi. Eh očakávam, že jednou z tém, ktoré budú premiéri rokovať eh Ľvove, ktoré je zase neďaleko poľských hraníc, tak bude téma eh energetickej infraštruktúry, energetickej pomoci, humanitárnej pomoci, ktorá tam je. Hovorí sa aj o tom, že jednou z cen by malo byť aj aj infraštruktúra hraničných prechodov alebo alebo aj eh hm pomoc, ktorá je smeruje do oblasti eh vzdelávania výstavby krytov. Chcem len zdôrazniť jednu vec. Eh prednedávnom eh vznikol ESUS. To Esus je skrátka pre európske zoskupenie územnej spolupráce s názvom Vyhodlat, ktoré bol, ktorý už bol chvalabohu registrovaný, ale jeho jeho vznik trval niekoľko rokov. Členmi zakladajúcimi členmi je Prešovský Košický samosprávny kraj a Zakarpatská Ukrajina. A za ten čas, kým my sme došli k tomu, že sa podpísala listina o vzniku Ezusu, tak Rumuni postavili v Zakarpatsku most, nový most s novými s novým diaľničným privádzačom, s novými cestami, s novou infraštruktúrou. Poliaci kladú na hraniciach optické káble, aby vedeli odchytávať tok tovarov, ktoré je zakázané dovážať, aby vedeli modernou modernými spôsobmi urýchliť proces. vybavovanie na hraničných prehov. Choďte sa pozrieť, pán Bielik, na hraničný prechod vošnom nemeckom. >> Ako vyzerá hraničný prechod vošnom Nemeckom? V akých podmienkach sú tam colníci, v akých podmienkach sú tam eh sú tam policajti, ako to vyzerá na ukrajinskej strane, ako to vyzerá na našej strane? Rekonštrukcia už mala dávno prebiehať, neprebieha. To znamená, že modernizácia hraničného prechodu pre peších a pre cyklistov nepokračuje. Diľnica na Zemplín ako keby neexistovala. Problematika, ktorá bola pred voľbami do samosprávnych orgánov, už nespadla do zabudnutia. To znamená, že vedeli sme nájsť zdroje, dnes už nevieme nájsť zdroje. Diľnica na Zemplín je potrebná, ale viete, to už je taká taká obhovorená, ospievaná pesnička, že nikto tomu už neverí, že to bude. Čo je dôležité? Je dôležité, aby sa robila rekonštrukcia hraničného prechodu vžnemecké aj v oblasti terminálu pre nákladnú dopravu, pretože ak vy tam vlejete 9 miliónov a vy potrebujete 180 miliónov alebo 200 miliónov, tak je to kvapka v mori. A oproti tomu na druhej strane, na ukrajinskej strane a vidíme, čo robia susedia. Jeden z príkladov je to, že Ukrajina, Zakarpatko eh začalo s výstavbou. Napriek tomu, že že je vojna, napriek tomu, že sa rozvíja a snaží sa komunikovať so susedmi, začalo s výstavbou 400 km cyklotrás cez Karpáty, ktoré vedú po prírodných eh prírodných parkoch a tak ďalej. A aby Maďari neostali v pozadí, tak na rokovania, ktoré sa