Tlačová konferencia R. Fica a R. Radeva počas oficiálnej návštevy v Bulharskej republike

Pre mňa a pre mojích kolegov je cťou vás všetkých privítať v Bulharsku po 10 rokoch od našej poslednej stretnutia.

Dnes s pánom predsedom vlády sme sa pozreli na to, aké máme spoločné dlhoročné veci.

Takže pre nás je veľmi dôležité, aby sme pokračovali v našich spoločných oblastiach, čo je odbrana, industria, migrácia, vysoké technológie, umelá inteligencia a samozrejme energetika.

My ako industriálne štáty máme spoločné to, že rozumieme, že toto je v základe každej ekonomiky táto industria.

Takže aj pre nás v rámci Európskej únie je veľmi dôležité, aby naše ekonomiky dostávali bezpečnú a lacnú energiu.

Máme veľa spoločných projektov.

Práve teraz sme sa s predsedom vlády Ficom dohodli, že naši ministri energetiky sa stretnú a budú mať jednu spoločnú komisiu, výbor, ktorí budú spolupracovať okrem iného aj v oblasti atómovej energetiky.

Obe krajiny hovoria alebo rokujú s Westinghousom o inštalácii ďalšieho atómového reaktora a práve v tomto obe krajiny si môžu pomôcť, aby boli efektívnejšie.

Ja by som chcel ešte zdôrazniť, že obe krajiny, my sme členky 10 krajín takzvaného jadérneho aliancu a myslíme si, že okrem iného my doprinášame k tomu, aby sme prispeli k uhlíkovej neutralite.

Poľsko veľmi veľa robí preto, aby krajiny boli energeticky spojené.

A práve preto chceme hovoriť a naďalej spolupracovať s tým, aby aj Slovensko bolo energeticky bezpečné.

Z toho pohľadu, že Bulharsko má prístup ku terminálom skvapalňovaného plynu aj v Turecku, aj v Grécku a odtiaľto budeme môcť pomáhať Slovensku k diverzifikácii a týmto budeme môcť podporovať Slovensko.

Čo sa týka ekonomického rozvoja, my musíme uznať, že Slovensko je pre nás inšpiráciou, ako dokázalo byť novou industriálnou krajinou. To, ako postavili veľa fabrik v oblasti automobilového priemyslu.

Keďže Slovensko je momentálne na prvom mieste v Európe, čo sa týka výrobných áut na hlavu populácie, to je vyše 11 miliónov áut ročne.

Slovensko pozerá dopredu do budúcnosti.

Bratislava už sa teší na prvé autonómne vozidlá po uliciach, takže my sa nechávame inšpirovať. Takže ekonomika, inovácie, industria, nové technológie.

My budeme trvať na tom, aby sme urobili spoločné pracovné výbory a prevzali to najlepšie zo Slovenska sem do Bulharska.

Obe krajiny máme tradície v obrane. Tak ako Slovensko, tak aj Bulharsko sú výrobcovia zbraní a iných technológií.

Chcem povedať, že aj do budúcna budeme spolupracovať medzi Sliačom a Ignaťvom.

To sú vlastne základne pre lietadlá.

Pozerali sme sa aj na európsky denný poriadok a hovorili sme o migrácii, o industriálnej suverenite Európskej únie aj o iných veciach.

My budeme spolupracovať ako členmi skupiny kohézie a budeme klásť dôraz na konkurencieschopnosť a takisto budeme trvať na tom, aby aj menšie krajiny tiež dostali rovnakú šancu.

Takisto samozrejme aj poľnohospodárstvo je veľmi dôležité.

Čo sa týka konkurencieschopnosti, ešte raz chcem zdôrazniť, že my menšie štáty musíme spolupracovať na tom, aby aj menšie štáty mali spravodlivý prístup ku veľkým resursom.

A ešte raz treba zdôrazniť, že resursy nemôžu ísť len do veľkých krajín.

My chceme ako dve malé krajiny budeme spolupracovať spolu a budeme chcieť byť súčasťou veľkých projektov a takisto projektov budúceho rozvoja - vedného, finančného a technického.

Drahý Róbert, ja som rád, že máme spoločnú víziu o Európe, že je to Európa mieru a prosperity a Európa jednoty.

Preto my pozeráme veľmi opatrne na to, čo sa deje na Ukrajine, k vojne tam.

My sme presvedčení o tom, že vojenské riešenie vojny neprichádza do úvahy.

My prizývame k tomu, aby sa oheň zastavil a aby sme si všetci sadli ku stolu a vyriešili tento konflikt diplomatickou cestou.

Čo sa týka kultúry, ja osobne by som chcel poďakovať predsedovi vlády za to, že bulharská komunita na Slovensku rozkvitá, že bulharský jazyk sa vyučuje na vysokých školách, základnej škole, strednej škole a tak ďalej.

A takisto som veľmi rád, že Bulhari cestujú na Slovensku a Slováci cestujú do Bulharska.

Vážený pán predseda vlády, som veľmi rád, že ste dnes aj so svojimi kolegami prišli sem do Bulharska.

Toto je veľmi dôležitý krok pre upevnenie našej spolupráce a som presvedčený, že aj naďalej budeme robiť konkrétne kroky k našej spolupráci.

Ešte raz vitajte v Bulharsku.

Vážený pán predseda vlády, drahý Rumen, ďakujem v mene celej slovenskej delegácie za srdečné privítanie, ale chcem predovšetkým poďakovať nielen za rozhovor, ktorý sme mali v delegáciách, ale predovšetkým za rozhovor jeden na jedného, kde sme mali možnosť ísť do väčšej hĺbky a mohli sme si vymeniť názory na mnohé vážne, nielen bilaterálne, ale predovšetkým multilaterálne otázky.

Začnem tým, že ťa aj tu v tomto priestore srdečne a oficiálne pozývam na návštevu Slovenskej republiky a budem veľmi rád, ak pred tvojou návštevou príde na Slovensko člen tvojej vlády zodpovedný za energetiku a hospodárstvo, aby naplnil tie úlohy, ktoré si presne pomenoval vo svojom vystúpení.

Rovnako mi dovoľ, aby som ti ponúkol spoluprácu s formátom V4, takzvanou Vyšehradskou štvorkou, pretože opätovne ako predsedajúca krajina tohto regionálneho združenia mu chceme dať relevantnosť a silu, ktorú táto regionálna skupina mala pred niekoľkými rokmi, nielen na úrovni Európskej únie, ale prakticky na celom svete.

Bude mi potešením, ak počas slovenského predsedníctva tento formát budeš mať záujem využiť.

Sme priateľské krajiny, nemáme otvorené žiadne politické otázky.

S veľkým potešením som prijal správu, že Bulharsko podporí kandidatúru Slovenskej republiky za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 a 2029.

Dôvod je, že OSN musí prejsť reformami a my by sme veľmi radi pri týchto reformách ako malá krajina boli.

Na druhej strane, vážený pán predseda vlády, Bulharsko má plnú podporu Slovenskej republiky, pokiaľ ide o ambíciu stať sa členom OECD.

My sme členmi tejto organizácie.

Členstvo je veľmi prospešné.

Je to expertná organizácia.

To chcem zdôrazniť, pretože väčšina medzinárodných organizácií sa správa príliš politicky.

Na OECD oceňujem, že sa najmä do popredia dostávajú témy hospodárskej spolupráce, teda témy, ktoré sú dôležitejšie ako nejaká politika.

Teší ma, vážený pán predseda vlády, že opätovne po tom, čo Bulharsko bola tradičná turistická destinácia pre Slovákov, Slováci objavujú vašu krajinu a v roku 2025 viac ako 80 000 turistov zo Slovenska navštívilo Bulharsko.

Prospieva k tomu aj priame letecké spojenie.

Treba ho ďalej rozvíjať a podporovať a všetci veríme, že táto sezóna bola možno ešte úspešnejšia, ako to bolo v roku 2025.

Áno, bilaterálne vzťahy nemôžu byť iba o ekonomike, musia byť o medziľudských vzťahoch.

Tešíme sa, že bulharskej národnostnej menšine sa darí.

Robíme všetko preto, aby či už je to základná škola, ktorá vznikla v roku 1948 alebo stredná škola alebo vyučovanie bulharskeho jazyka v Prešove a v Bratislave pokračovalo tak, ako sa vyučuje slovenský jazyk tu u vás v Bulharsku.

Vyzývam na intenzívnejšiu výmenu študentov, doktorantov.

Poverím ministra školstva, aby kontaktoval ministra školstva oboch krajín a dosiahli sme ešte zaujímavejšie výsledky.

Ak sa niekto pozrie, dámy a páni, na celkový objem ekonomickej spolupráce, tak je to niečo vyššie ako miliarda.

Áno, je to veľká suma peňazí, ale mohli by sme ísť ďalej.

Preto, aby som neopakoval to, čo si povedal, považujem za jeden z najvýznamnejších záverov dnešného stretnutia dohodu, že pokiaľ ide o spoluprácu pri výstavbe nových jadrových reaktorov tak v Bulharsku ako aj na Slovensku, ideme spolupracovať, lebo na druhej strane spolupracujeme s tým istým partnerom alebo chceme spolupracovať s tým istým partnerom.

V tomto prípade je to partner pochádzajúci zo Spojených štátov. Je americký.

Je zaujímavé sledovať, ako v období, kedy jadro bolo veľmi nepopulárne, sa využívali všetky možnosti, ako ho potláčať.

Ja si spomínam, v roku 2004, ehm, milý Rumen, prinútili Slovensko zatvoriť dva moderné zrekonštruované bloky atómovej elektrárne.

Počul som, že v prípade Bulharska tu boli štyri bloky.

Uhm, a zrazu teraz sme nútení pokračovať ďalej vo výstavbe jadrových blokov, pretože bez výroby elektrickej energie z jadra nie sme schopní napĺňať všetky ciele, ktoré sme na seba vzali, nielen na úrovni národnej, ale aj na úrovni medzinárodnej.

Preto spolupráca tejto komisie, ktorú dáme dohromady, bude mať obrovský význam pre nás a aj pre vás.

Po druhé očakávam od rezortu hospodárstva, že využije všetky výhody, ktoré má Bulharsko z pohľadu dovozu plynu do strednej Európy.

My sme zásadnými odporcami rozhodnutia Repower EÚ, na základe ktorého v roku 27 prestaneme odoberať ruský plyn.

My sme podali žalobu proti tomuto rozhodnutiu a rovnako nervózne sa pozeráme, čo sa bude diať s ropou v najbližšom období.

Vo všeobecnosti platí a prosím všetci si to zapamätajme: s plynom bude obrovský problém a budeme ho kupovať za také ceny, aké sme v živote nevideli.

To je výsledok politiky Európskej únie, pokiaľ ide o, by som povedal, okuliare nepochopenia reálií pokiaľ ide o energetickú politiku.

Preto výhody, ktoré poskytujú bulharské spoločnosti pri dodávkach plynu z iných zdrojov, sú pre Slovensko životne dôležité a naši operátori v tomto regióne a v tejto oblasti musia podstatne intenzívnejšie spolupracovať.

Som veľmi rád, že dnes prebehlo aj stretnutie ministrov obrany obidvoch krajín.

Máme si čo navzájom ponúknuť.

Pochopili sme, že keď nevyrobíme my, tak vyrobia iní.

A prosím, nech na nás nikto nechodí so slovami, že morálka, ľudské práva a že by ste nemali robiť zbrane, lebo vyrábať zbrane nie je pekné.

No a keď nevyrobíme my a nepredáme, tak to vyrobí niekto iný.

Už máme historickú skúsenosť z toho, ako nás po roku 1989 prinútili opustiť medzinárodné trhy.

Došli sme o obrovské peniaze a teraz krok za krokom sa pokúšame obnovovať zbrojnú výrobu.

Slovenská republika je dobrá v určitých aspektoch a tie aspekty si musí vymeniť s Bulharskom, ktoré je zase dobré v iných aspektoch.

A myslím si, že poznajúc ťah na bránu, ehm, ktorý má podpredseda vlády a minister obrany na Slovensku, že táto spolupráca nám môže výrazne pomôcť.

Pokiaľ ide o témy medzinárodného charakteru, máme rovnaký názor na význam kohézie, teda odstraňovania regionálnych rozdielov a na význam spoločnej poľnohospodárskej politiky.

A sme v jednom balíku.

Jednoducho sme v skupine krajín, ktoré majú na tieto témy rovnaký názor.

Prosím, poďme vysvetľovať všetkým, že odstraňovanie regionálnych rozdielov, na ktoré chce dať komisia podstatne menej peňazí, nie je niečo, čo ide proti konkurencieschopnosti.

Veď my predsa zdroje na kohéziu môžeme nastaviť tak, aby sa podporovala konkurencieschopnosť.

To je iba otázka nastavenia projektov a kritérií.

Preto za slovenskú vládu hovorím, nemôžeme súhlasiť s tým, aby sa tak radikálne okresala obálka na kohéziu, teda na odstraňovanie regionálnych rozdielov, a už vôbec nemôžeme súhlasiť s tým, aby sa takto znížil objem peňazí na spoločnú poľnohospodársku politiku.

Nehovoriac o povinnom zastropovaní.

Ak bude povinné zastropovanie, nám na Slovensku padne 80 percent poľnohospodárskych podnikov.

To sú veľké farmy.

Máme vlastné špecifiká, na ktoré sa sústreďujeme a za ktoré budeme bojovať, a budeme vďační bulharskej strane, ak má rovnaké problémy ako máme my, na tieto problémy bude spoločne s nami reagovať.

Informoval som pána prezidenta vlády, že pokusy niektorých krajín v Európskej únii obmedziť právo veta v niektorých oblastiach, ako sú dane, rozpočet, obrana, zahraničná politika, migrácia, sú pre nás červená čiara.

Neviem si predstaviť, že by sme chodili do Bruselu ako krajina, ktorá bude dostávať príkazy a pokyny od iných.

Veľké krajiny sa dohodnú a malé krajiny budú musieť poslúchať.

Toto predsa nie je vízia Európskej únie.

Právo veta je práve to, čo garantuje, že únia je životaschopná, že je schopná prijímať vážne kompromisy.

Priprav sa, pán prezident, že v Brusel nebudeme spať vianoce.

To je typické, pretože je to metóda práce – pracovať v noci. Ale keď vydržíme pohromade a nedovolíme, aby tieto myšlienky obmedzovania práva veta alebo znižovania výdavkov na kohéziu či spoločnú poľnohospodársku politiku by sa dostali do popredia.

Máme rovnaký názor na fond pokiaľ ide o konkurencieschopnosť.

Máme rovnaký názor na vysoké ceny energií.

Aj tu ponúkame naše skúsenosti, pretože snažíme sa na Slovensku zachraňovať slovenské firmy, ktoré skolabovali kvôli vysokým cenám elektriny.

A ponúkol som ti príklad ehm opätovnej výroby primárneho hliníka.

Ja som na to hrdý.

Ja som na to hrdý, že Slovensko znovu bude vyrábať 17 percent všetkého primárneho hliníka, ktorý sa vyrába v Európe.

To je obrovské rozhodnutie, ktoré sme ehm urobili.

Posledná téma, ktorej sa chcem dotknúť, je téma súčasnej situácie vo svete a predovšetkým vojny na Ukrajine.

Slovenská vláda nie je súčasťou žiadnych finančných mechanizmov, ktoré by podporovali vojnu na Ukrajine.

Slovensko nie je súčasťou 90 miliardovej vojenskej pôžičky, a aj tu využívam tento priestor, aby som zopakoval: nebudeme súhlasiť, ak dôjde niekto zase s nejakým geniálnym návrhom, ako podporovať vojnu na Ukrajine.

Vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Vždy veľmi suverénne za vládu Slovenskej republiky hovorím, že vojna na Ukrajine je porušením medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie. Ale súčasne my nevidíme svet čierno-bielo.

My vieme, čo sa dialo v roku 2014, čo sa dialo v Odese, aké boli príčiny tejto vojny.

A nie som nadšený z toho, aká je dnes tenzia, ako sa podporuje tá vojna zo strany Európskej únie.

Myslím si, že Európska únia potrebuje viacej diplomacie a nie viacej zbraní.

A milý Rumen, bol by som veľmi nerád, keby víťazom súboja o európsky rozpočet na rok 2028 až 2034 neboli občania členských štátov Európskej únie, ale zbrojárske firmy.

A mám taký pocit, že tu budú práve zbrojárske firmy, ktoré budú najväčším víťazom rozpočtu na roky 2028 až 2034.

Viacej mieru, viacej diplomacie. Zabudneme na tie fóbie. Rusofóbia, xenofóbia, akákoľvek fóbia. Možno o chvíľu to bude slovakofóbia, ak máme také suverénné postoje, aké máme.

Veľmi rád som prišiel sem, pretože som chcel počuť predsedu vlády, ktorý dosiahol unikátny politický výsledok. Po pomerne častých striedaniach exekutív došlo k výsledku, kedy jedna politická strana má stabilnú väčšinu. Ja k tomu blahoželám.

Hovorím aj zo skúseností zo Slovenskej republiky a bol som veľmi zvedavý, vážený pán predseda vlády, ako sa na to celé pozeráš, aké máš vízie, a som veľmi rád, že sme mali priestor dostatočný aj pri rozhovore TED a mohli sme si tieto vízie prebrať.

Takže budeme sa, milý Rumen, na teba tešiť na Slovensku a budeme sa tešiť na to, že toto stretnutie je významným motivujúcim faktorom k tomu, aby sme sa ešte viacej zblížili ako krajiny.

Nechajme pochopiteľne biznis podnikateľom, ale sú veľké projekty, ako je jadro, zbrane, kde musia vlády a politici spolupracovať. Ale hlavne musíme spolupracovať v témach, ktoré nás ako malé suverénne členské štáty Európskej únie ohrozujú.

Nech žije slovensko-bulharské priateľstvo, nech žije Slovenská republika a nech žije Bulharsko. Veľká vďaka. Ďakujem pekne.

>> Dobrý deň, ak môžem. Timo Píš, Slovenská televízia. Ja mám na oboch pánov premiérov rovnakú otázku. Chcem sa opýtať, či by ste vedeli priblížiť, ako by mohla vyzerať tá spolupráca v oblasti jadrovej energetiky a zároveň, či to dnešné stretnutie znamená aj to, že by mohol v Bruseli zaznievať silnejšie spoločný hlas Bratislavy a Sofie, čo sa týka jadrovej energetiky, a prípadne či sa plánuje aj nejaká spolupráca a v akých oblastiach medzi V4 a Bulharskom.

Ďakujem.

>> Ďakujem za otázku, pán redaktor. Ak dve krajiny majú zámer spolupracovať s jedným dodávateľom jadrovej technológie – my dokonca sledujeme aj Poľsko, ktoré rovnako uvažuje o spolupráci so spoločnosťou Westinghouse – je vždy takticky výhodné, ak sa dáme dohromady, pretože každý z nás do tej spoločnej komisie prinesie vlastné skúsenosti.

Napríklad naša výhoda je v tom, že my už máme povolenie na umiestnenie stavby. Myslím si, že v krátkom čase dôjde k vysporiadaniu vzťahov v českej spoločnosti a nebude už nič brániť tomu, aby sme sa posunuli ďalej.

Čiže my vieme na základe výmeny týchto informácií vytvárať prirodzený pozitívny tlak na druhú stranu, čo môže viesť možno aj k znižovaniu ceny tej výroby, pretože ak kupujú viacerí – keby sa aj v Európe viacerí spájali a dohodli sme sa, že budeme kupovať iba jeden typ vojenských lietadiel – no, tak je rozdiel, keď sa niekde dodá šestnásť lietadiel alebo sto lietadiel. Tá cena ide automaticky dole.

Toto sú tie komparatívne výhody. Plus chceme sa o tom rozprávať, chceme počuť – len tak sme sa navzájom naťukli, začali sme rozprávať o financovaní toho projektu. Veľmi zaujímavé veci.

Nechajme ľudí, aby to na Slovensku dostali pod kontrolu. Myslím, že všetkým je známe oficiálne rozhodnutie, ktoré sme urobili – že jadrový projekt prechádza pod úrad vlády Slovenskej republiky. My teraz uvažujeme, bude to premiérska téma. Uvažujeme aj o posilnení kompetencií splnomocnenca vlády pre výstavbu tohto nového jadrového bloku. My sme takúto funkciu tam nastavili.

A druhá vec je, pán redaktor – už niet pochybností o tom aj v Európskej únii, že bez jadra nevieme zvládnuť náročné klimatické ciele, ktoré máme. Všetci čakali netrpezlivo, s akým vystúpením príde do Paríža predsedníčka Európskej komisie, pani Ursula von der Leyen, pokiaľ ide o jadro. A ona urobila vystúpenie ako keby sa narodila pri jadrovej elektrárni a jadro milovala celý život.

A pritom vieme, že Európska únia išla tvrdo proti krajinám, ktoré mali veľmi ambiciózne jadrové programy. Veď my sme museli zatvoriť dva bloky. Bulharsko muselo zatvoriť štyri bloky kvôli členstvu v Európskej únii. Táto doba je za nami. Sme v období renesancie jadra.

Krajiny, ktoré majú náskok – a my máme náskok, pretože aj Bulharsko má reaktory a vyrába veľa elektriny zo jadra. Slovensko má šesť reaktorov, vyrábame veľa. Máme náskok nielen pokiaľ ide o výrobu, ale máme náskok pokiaľ ide o ľudí, pokiaľ ide o znalosti a zručnosti. Bola by veľká chyba, keby sme tento náskok v danom okamihu stratili.

Takže ja považujem túto dohodu za najvýznamnejší záver. Hoci boli urobené aj iné dohody, ale toto je najvýznamnejší záver dnešného stretnutia.

>> Najprv by som chcel povedať, že krajiny, ktoré sú v takzvanej jadrovej aliancii – Bulharsko a Slovensko – sú na popredných miestach. Tu treba zdôrazniť, že jadrová energetika bola uznaná za energetiku, ktorá je zelená.

Vedúci lídri Európskej únie priznali, že vyraďovanie jadrových reaktorov v Európe bola chyba, veľká chyba. Takže my spolu so Slovenskom spoločne kráčame na ceste obnovenia jadrovej energetiky.

My spolu budeme si navzájom zdieľať znalosti a zručnosti, know-how a tak ďalej. Hlavne budeme si vymenávať know-how. Hlavne je to, že my ako dve krajiny si môžeme pomôcť vo vzájomnom expertnom stanovisku a pomáhať si navzájom.

My sme spolu s premiérom Ficom hovorili, že naše dve krajiny, ako partneri, môžeme vystupovať spolu a byť silnejšími nielen pred dodávateľmi a odoberateľmi, ale aj pred Európskou úniou, pretože viete, že v jednote je sila.

Tak ako už aj pán premiér Fico spomenul medzi rečou – jadrové elektrocentrály poskytujú možnosť pre budúci vývoj aj budúcich technológií a rozvoj industrie, ako napríklad umelej inteligencie, budúcich datacentier a tak ďalej. Pretože vy sami viete, že také veľké veci, ako sú dáta centrá, sú veci, ktoré vyžadujú obrovské množstvo energie na jednej strane. Na druhej strane produkujú produkty, ktoré sú veľkej hodnoty.

>> Dimitrová, bulharská národná televízia. Aký máte názor na to, aby sa sankčný zoznam rozšíril ako odpoveď na to, čo sa odohralo v Lapingu?

Prvú vec, ktorú by som chcel povedať – je to, že všetky kroky musia viesť k tomu, aby bol dosiahnutý mier. A taktiež sme povedali – čo sa týka sankcií – tu treba povedať to, že keď sa uplatňuje ten istý prístup a výsledky sú stále tie isté, tak sa treba nad tým zamyslieť.

Takže teraz, keď budeme hovoriť o tom, že treba uložiť ďalšie sankcie, tak sa treba na to bližšie pozrieť. Ja chcem len podčiarknuť – ak ďalšie sankcie budú obsahovať niečo, čo sa budú týkať bulharských záujmov, tak sa postavíme razantne proti takýmto sankciám.

A my sa razantne staviame na tom, že razantne vysvetlíme svoju pozíciu. Tak napríklad, sme to urobili my, lebo boli tam tri osoby. Áno. A Bulharsko nebolo prvé.

Predtým aj Grécko sa nebálo.

Bola tam jedna osoba, ktorá bola spojená s tekutým plynom.

Ja osobne si myslím, že Európska únia je vtedy silná, keď každá jedna krajina bude stáť si so svojím záujmom.

Ďakujem.

Vláda Slovenskej republiky razí cestu suverénnej zahraničnej politiky orientovanej na všetky štyri svetové strany.

Aby som ale tu niekoho teraz nepomýlil, tak potvrdzujem, že náš životný priestor je Európska únia a spolupráca v rámci Severoatlantickej aliancie, ale to neznamená, že nebudeme komunikovať s inými a nebudeme mať s nimi normálne vzťahy.

Odmietam toto čierno-biele videnie sveta.

Pani redaktorka, postavili ste otázku a som rád, že táto otázka došla od vás, pretože nikto ma nemôže upodozrievať, že som si túto otázku s vami dohodol, ale využijem túto otázku na to, aby som niečo vážne povedal.

Predovšetkým začíname na Slovensku byť veľmi nervózni, ako stúpa napätie v Európe, pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine.

Bol by som veľmi nerád, pani redaktorka, aby niekto neschopnosť vyriešiť si doma svoje vlastné problémy ekonomické, sociálne a migračné nahrádzal vojnovou rétorikou.

A bolo by veľmi nebezpečné, ak by sa tieto nálady začali prenášať do politiky celej Európskej únie.

Povedal som to vo svojom úvodnom prejave.

My nepotrebujeme viacej zbraní v Európe. My nepotrebujeme vojny. My potrebujeme diplomaciu mier a dobré riešenia pre ekonomiku.

K sankciám som už mal veľakrát vyjadrenia. Ja ich teraz zopakujem.

Neverím v politiku sankcií, ale súčasne som racionálny pragmatický hráč.

Sme súčasťou Európskej únie a ja predsa nemôžem brániť niekomu, aby dal 90 miliárd € ako vojnovú pôžičku v Ukrajine.

Čo môžem urobiť je, že sa na tom nezúčastníme, čo sme aj urobili, ale sme súčasťou Európskej únie. Nebudeme teda rozbíjať nejakú jednotu v Európskej únii.

Ale koľko má byť tých sankčných balíkov? 100, 200? Kedy povieme, že už je to konečne úspešné?

My sa stále presviedčame, že sankcie sú úspešné a stále prijímame ďalšie a ďalšie a ďalšie.

Keby sme konštatovali po druhom balíku, že stačilo, lebo je to definitívne úspešné, poviem áno, sankcie mali zmysel a význam, ale zdá sa, že to tak celkom nefunguje.

Ja teraz nebudem hodnotiť v akom stave je vojna na Ukrajine, kto sa kde nachádza a či sa napĺňajú alebo nenapĺňajú určité slová, ktoré sa o obidvoch stranách tejto vojny hovoria.

Za vládu Slovenskej republiky ešte raz opakujem: ak sa medzi sankciami vyskytnú sankcie, ktoré ohrozia naše národné záujmy, záujmy Slovenskej republiky, tak tieto sankcie nepodporíme.

My sme napríklad, pani redaktorka, nesúhlasili s nariadením Repower EÚ. To je zastavenie toku ruského plynu do Európy. To je normálna sankcia.

Len v Európe vedeli, že keď to budú chcieť prijať ako sankciu, potrebujú na to 27 všetkých členských krajín.

Obišli právo Medzinárodnej únie, Európskej únie a prijali toto rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou napriek nesúhlasu niektorých členských štátov Európskej únie.

A my sme jednoducho to zažalovali na príslušný súd.

Teda, ak by sa vyskytla podobná sankcia, kde sa cítime ohrození v našich národných záujmoch, tak určite nebudeme váhať použiť právo veta, pokiaľ nás zase neoklamú a neurobia to cez nejakú kvalifikovanú väčšinu, ako to urobili v tomto prípade.

Uvediem príklad.

Ak by niekto došiel teraz so sankčným balíkom a povedal by, že ideme zastaviť akékoľvek toky jadrového paliva alebo neviem niečo, čo by ohrozilo fungovanie atómových elektrární na Slovensku, tak by som bol samovráh, keby som s takou sankciou súhlasil, pretože to ide proti našim záujmom.

Ak vyrábame na Slovensku viac ako 70% elektrickej energie z jadra, nemôžem ohroziť výrobu jadra na Slovensku.

Takže toto je náš jasný postoj k sankciám. Pokiaľ sa dotknú slovenských národných záujmov, nemôžeme sankciu schváliť.

Milý Rumen, prepáč, nerád to robím, ale využijem túto tlačovú konferenciu ešte na jedno vyjadrenie, ktoré sa dotýka sankcií a Slovenska.

Chcem oficiálne požiadať odtadiaľto z tohto miesta protivládny protislovenský denník SME, nech prestane s otvorenými klamstvami, ktoré šíri na adresu vlády Slovenskej republiky.

Ja odmietam dnešný titulok, že vláda Slovenskej republiky blokuje sankcie.

Aké sankcie blokuje? Veď my sa o žiadnych sankciách teraz nebavíme.

Prosím, prestaňte klamať, priatelia v protivládnych a protislovenských médiách. Žiadne sankcie Slovensko neblokuje. Neblokuje.

My sme hovorili s pánom predsedom vlády o zoznamoch o takzvanom delistovaní. O delistovaní, ale to je úplne iná problematika, pretože na nás sa obrátili prezidenti viacerých krajín, ktoré sú mimo Európskej únie a povedali, že sú nejaké právne slabé príbehy a že chceme sa na tieto príbehy pozrieť.

Ale to nemá nič so sankciami.

Takže oficiálne zo Sofie, hlavného mesta Bulharska žiadam protivládny protislovenský denník SME: prestaňte s tými nehoráznymi klamstvami, že Slovensko blokuje nejaké sankcie.

Žiadne sankcie nie sú na stole ako niečo blokovať. Bohužiaľ na stole sú len tieto klamstvá.

Prepáč. A musel som to urobiť a využiť tú možnosť, že práve teraz hovoríme o sankciách.

Ďakujem pekne.