Taraba: Ochrana vody na Žitnom ostrove 22.09.2026

Vážené dámy a páni, je mi cťovne sa nachádzam na Žitnom ostrove. Konkrétne teraz sme v Kráľovej prísenci, kde sme riešili nielen otázku, ktorá je v popredí eh mojej agendy ako ministra životného prostredia a to je eh ochrana spodných vôd, pretože Žitný ostrov je jedným z najväčších rezervoárov pitnej vody v Európe a osobitne v strednej Európe. Žitný ostrov, to je množstvo malebných dedín. ktoré eh samozrejme, že tiež majú svoje výzvy a jedna z nich bola dnes vyriešená práve v Kráľove pri Senci, kde sme otvorili eh novú eh centrálnu čističku odpadových vôd, ktorá bude vedieť eh odkanalizovať a následne v podstate ekologickým spôsobom zneškodňovať eh odpad, keď to tak poviem, až pre aglomeráciu takmer 30 000 ľudí. Tento projekt, ktorý celkovo sa vyšplhal až takmer do 20 miliónov € bol financovaný eh prevažne z rozpočtu Európskej únii a je to len dôkaz toho, že všetky tie výzvy, ktoré sme od môjho nástupu pripravili, tak naozaj nachádzajú svojich adresátov a tými adresátmi sú mestá a obce, ktoré boli pripravené so svojimi projektami. Som rád, že v porovnaní s minulosťou, kedy v roku 2023 som na ministerstve našiel 430 miliónov € prepadnutých, fyzicky prepadnutých peňazí, ktoré neboli využité práve na účely, ako je odkanalizovanie Slovenska, tak tieto eh prípady už sa neopakujú a práve naopak každé 1 € smerujeme tam, kam majú ísť. Ja ako minister som jeden z prvých krokov, ktoré som v minulosti urobil, bolo, že som zastavil prípravu národného parku po Dunajsko. A považujem to spätne za veľmi správne rozhodnutie, pretože tento park mal výrazným spôsobom zasahovať nielen tú najúrodnejšiu poľnohospodársku pôdu. Celkovo išlo o viac ako 15 000 ha, ale zároveň by tu povznikali rôzne ochranné pásma, ktoré by eh spôsobili iba strpčenie života v podstate týmto obciam. No a to, čo je kľúčové, aby tu bol všade rozvoj. A ten rozvoj je práve prinášaný aj tým, že prinášame eh projekty, vďaka ktorým ako v tomto prípade sa naozaj nielen zvýši kvalita života, ale mestá, obce následne budú môcť ľuďom dávať nové stavebné povolenie alebo sa budú môcť pripájať na už existujúcu infraštruktúru. Zároveň som rád, že v eh obci ako Tomašov alebo aj v ostatných sme buď eh priniesli projekty na eh modernizáciu, respektíve prestavbu hasičskej stanice, 1,6 milióna € sme z eh modernizačného fondu dali na opravu školy. Eh dnes rovnako v Zálesí sme eh oznámili pridelenie 2,9 milióna na budovanie tiež kanalizačnej eh siete eh v tejto obci. To, čo rovnako chcem povedať, dnes som sa teda aj zúčastnil zasadnutia eh starostov od Dunajska. Riešili sme aj dva veľmi palčivé problémy. Tým prvým bola otázka spracovania odpadov. Eh veľmi dobre eh všetci vieme, že Európa ide nejakým smerom. Nie všetko sa dá recyklovať, nie všetko sa vieme tváriť, že eh vie ako keby sa vrátiť naspäť do do obehu. Žiaľ, na Slovensku sme skládkovacia veľmoc a aj tie zariadenia, ktoré máme dnes v prevádzke, tie spaľovacie zariadenia nespĺňajú častokrát už tie najmodernejšie ani emisné normy, ani eh technologické požiadavky. Eh som rád, že tá diskusia bola veľmi otvorená. Absolútne som nenašiel nejaký eh nejaký nesúlad v tejto veci, pretože eh budúcnosť znamená aj to, že odpad, ktorý na Slovensku generujeme, tak eh v určitom objeme bude musieť byť premieňaný na výrobu tepla alebo elektrickej energie. A v tejto veci na ministerstve životného prostredia prijímame eh rozhodnutie, aby Slovensko bolo eh samostatné, sebestačné, aby sme neboli odkázaní, že cudzie eh okolité štáty budú od nás musieť za naše peniaze odoberať odpad a za naše peniaze si budú vlastne vykurovať svoje vlastné mestá. Takže toto bola jedna veľmi dôležitá téma. A druhá téma, ktorá samozrejme je už tu palčivá, je otázka skládky vo Vrakune. Eh, naozaj eh ministerstvo životného prostredia urobilo zásadný posun pri odstreníaní všetkých podstatných environmentálnych záťaží. PCB látky, z Chemka Strážskeho eh z časti už boli odstránené. Tá druhá časť eh je v podstate vo finále obstarávania, takže opäť môžem len potvrdiť, že PCB látky, schémka strážka sme vedeli odstrániť len preto, že sme dokázali nájsť dohodu s Rakúskom. pretože tie spaľovacie zariadenia tu nemáme, aby PCB látky zobrali. Eh, druhá veľká environmentálna záťaž eh Gudronovej jamy na strednom Slovensku taktiež sú už eh vo fáze obstarávania. No a vrakuňa je samozrejme palčivá téma, ktorá sa týka najmä Podunajska Žitného ostrova. Eh môžem všetkých ubezpečiť, že na ministerstve životného prostredia sme vlastne vo finále riešenia, ktoré sa pripravuje. Eh ten koncept je, aby došlo k absolútne fyzickému odstráneniu celej tej skládky, aby sme nezostali iba pri nejakej kapsulácii, že teda odpad tam zostane a budeme robiť iba nejakú betónovú jamu. Takže na ministerstve ja to chcem eh zdôrazniť aj tu pred všetkými starostami, ktorým veľmi záleží, samozrejme aj kvôli kvalite pitnej vody na riešenie tejto veci, že tak ako pri každej environmentálnej záťaži, aj táto, ktorá je tá najväčšia, eh pokračujeme a veci sú v podstate už v blízkosti opäť spustenia, obstarávania a realizácie. Takže ďakujem všetkým za veľmi podnetné diskusie, ktoré sme dnes mali. Za eh chcem aj poďakovať všetkým starostom, ktorí realizujú projekty, pretože eh s radosťou počúvam, že nie sú problémy ani s verejným obstarávaním. V podstate veci sa stihli na čas. Dokonca niekde sú aj významné úspory. Takže takto má vyzerať tá spolupráca a ďakujem ešte raz a všetkým prajem všetko dobré. Nech sa páči. >> Star starosta obce Kráľová pnice. >> Kráľová. Ďakujem pekne. Vážený pán podsed vlády, vážený pán minister, eh nás veľmi teší, že pán minister javí záujem o naše problémy, ktoré tu máme a veľmi nás teší, že sme mali možnosť s ním prejsť aj čerpačku odpadových vôd, kde sme aj slávnostne ju otvorili. Ten projekt sa skladal z dvoch fáz. Takže bol druhý dodatok, ktorý nám podpisoval, bol v hodnote 12 miliónov, takže úspešne ho sme dokončili. To bola prvá časť. A druhá časť je majetkoprávne vysporiadanie, kde sme si konštruktívne povedali niektoré veci, ktoré musíme ešte spraviť spoločne, aby sme celý projekt dokončili. Takže veľmi nás teší, že máme možnosť čerpať vôbec všetky fondy z Enurofondu, znižovať energetické náročnosti, lebo z našich rozpočtov by to absolútne nebolo možné. Keď ako poviem príklad obec Kráľová pri Senci má nejakých voľných 220 000, tak ako sami dobre viete, že keď sme dostali na školu 1 600 000 a v vysúťažili sme ju za milión 800, tak už aj tak budeme musieť doplácať. Ale tak to sme si vedomí, ale keby máme celú 60 ročnú školu zrekonštruovať z vlastných financií, jednoducho by toto nebolo možné. Takže veľmi raz ešte pekne ďakujem a nech sa páči, pokiaľ ďalší. >> Ďakujem. Pán Michal, podpredseda združenia Podunajska. Ja mene všetkých starostov sa chcem poďakovať za túto aktivitu, ktorú vyvíjame v seneckom okrese. Senec je najdynamickejšie rozvíjajúca sa okres celé na celom Slovensku. obrovský nárast obyvateľov evidujeme a k tomuto infraštruktúru musíme budovať. Naše starostky a starostovia majú pripravené rôzne projekty a v priebehu ostatných rokoch sme dostali podporu odreho fondu ministerstva, aby sme riešili s nárastom obyvateľstva pre nás vznikajúce úlož sa týka vybudovania vodovodu, kanalizácie a čističiek odpadových vôď. A samozrejme potrebujeme aj peniaze na údržbu a rekonštrukciu starých existujúcich kanalizácií a čističek odpadových vôd. Čo sa týka obce Tomášov, dneska sme poklepali základný kameň rekonštrukcie eh starej požiarnej zbojnice. 50 rokov čakáme na to, aby sme mali konečne funkčnú a novú požiarnu zbojnicu v rámci rekonštrukcie starej prevádzky a starej požiarnej zbornice. Sme radi, že máme za sebou už verejné obstaranie a budeme môcť vybudovať túto požiarnu spojnicu, lebo ochrana pred požiarmi v týchto suchách stále nás zamestnáva a naše požiarny zbor veľmi intenzívne sa rozvíja a máme viac ako 15 zásahov našej jednotky, takže potrebujeme k tomuto techniku nejakým spôsobom ustaniť, ušetriť, zaparkovať. To je veľká vďaka. A ďakujeme za ukončené projekty, ktoré máme už za sebou. Posledný projekt, ktorý sme riešili spoločne, je 40 prípojiek a predpakové stanice pod Malý Dunaj na čističku odpadových vôd, ktorý sme úspešne dokončili. Tak ja si myslím, že bez tejto podpory Bratislavský kraj by sa rozvíjať nemohol, lebo v rámci čerpania eurofondov máme veľké obmedzenia historicky ako rozvinutý kraj sme dostávali ako starostovia vždy menej a menej peňazí. A nakoniec som veľmi vďačný aj Bratislavskému samosprávnemu kraju, ktorý v rámci prípravy projektov veľmi obciam podal pomocnú ruku pri príprave projektov a tým sme vlastne boli vždy pripravení, keď vyšli výzvy, aby sme tie peniaze mohli aj čerpať. Takže tá spolupráca je veľmi plodná. Ďakujem vám ešte raz. Ďakujem pekne. Ja ešte by som chcel záverom vyzvať aj poslancov národnej rady, aby eh tie dva zákony eh jeden zákon o bodách, ktorý prešiel už prvým čítaním, tak naozaj bolne schválený v parlamente, pretože všetci sme sa zhodli, že tá revolučná zmena, ktorú sme na ministerstve životného prostredia pretavili do tohto zákona, že mestá a obce už nebudú musieť vyvlastňovať alebo majetkovo vysporadovávať pozemky, to bude historická zmena pri rýchlosti výstavby. vodovodov a kanalizácií na Slovensku už nebude jeden, dvaja alebo pár ľudí blokovať výstavbu v celých eh konglomeráciách. A práve tento zákon, ktorý dáva základnú možnosť a to v momente, ako sa bude realizovať projekt, vznikne záložné právo na pozemky pre mestá a obce. Ušetrím to peniaze, čas a najmä eh samozrejme, že aj plynulosť tej eh tej výstavby. Takže tento zákon je naozaj kľúčový. Nestretol som ešte starostu, ktorý by to vysoko neocenil. Aj dnes sa mi to potvrdilo. Druhá vec je, že opravujeme v tomto zákone aj eh to, čo v minulosti vypadlo zo zákona, že združenia miest a obcí eh nemôžu ako keby žiadať eh o dotáciu. Konkrétne aj dnes sa tu nachádzame na projekte, ktorý vlastne splynul eh tri eh aglomerácie. Takže v tomto zákone naprávame aj túto z môjho pohľadu chybu, ktorá tam nastala. Takže opäť naším cieľom je, aby naozaj, keď sa budujú tieto infraštruktúrne projekty, aby čo najviac obcí spolupracovalo, pretože my potrebujeme komplexné riešenie, my nepotrebujeme, aby jedna obec niečo vybavila a ďalšie sa nevedia napojiť. No a druhý zákon, ktorý si myslím, že naozaj už by nemali poslanci otálať s jeho schválením, je zákon o environde. Eh, už je tam takmer rok tento zákon a všade a najmä tuná pri eh južných častiach od Bratislavy máme naozaj dočinenia s množstvom skládok, aj množstvo ilegálnych skládok a naozaj mestá a obce sú ochotné a chcú odstraňovať tieto ilegálne skládky, ktoré tu povznikali. Lenže dnes neexistuje eh právny titul, na základe ktorého my by sme vedeli obciam tieto veci financovať inak ako cez úver. A myslím si, že keď niekto chce chrániť životné prostredie, nemal by mať jediný zdroj úver. Takže eh toto je taký apel na poslancov a verím teda, že zdravý rozum tejto veci eh zvíťazí.