Takáč: Chceme aby GMO potraviny boli jasne označované

Vážené médiá, moje meno je Peter Sudovský, vedľa je kolega Samuel Matejička.

Sme koordinátori výzvy, ktorú sme odovzdali pánovi ministrovi, ktorý nás dnes láskavo prijal na osobnom stretnutí a túto výzvu prebral.

Táto výzva je podpísaná 300 signatármi, ktorá spojila sa vlastne spoločnosť Slovenska a vyzvala pána ministra, aby spravila právne kroky proti schválenej deregulácii nových GMO, ktorá bola schválená asi pred mesiacom, 17.6.

A táto deregulácia spôsobuje, že geneticky modifikované plodiny, respektíve potraviny a produkty sa dostanú na náš trh bez označenia, hodnotenia rizík, bez nejakej vysledovateľnosti a možnosti zakázať jednotlivým štátom, čo považujeme za rozpor s základnými právami Európskej únie.

Je to v rozpore aj s vedou a hlavne s vôľou občanov.

Pretože väčšina občanov podľa prieskumov aj slovenskej vlastnej petície vyjadrila odpor proti tejto deregulácii a pod túto výzvu sú podpísané rôzne slovenskej organizácie, zväzy, napríklad Slovenský zväz včelárov, Slovenský zväz poľovníkov, zväz pekárov, cukrárov, mlynárov.

Potom sú tam rôzne environmentálne organizácie aj Greenpeace, Missmeles, sú tam aj osobnosti, rôzni vedy.

Máme tam slovenskú botanickú spoločnosť SAV.

Takže naozaj táto situácia je zaujímavá, pretože tu vyslovene celá spoločnosť sa spojila proti tejto deregulácii a treba spomenúť, že je to aj politický konsenzus, pretože v europarlamente všetci europoslanci naši hlasovali proti tomuto nariadeniu vrátane Smeru, Progresívneho Slovenska, Republiky, KDH a Hlasu.

Takže ten mandát a ten konsenzus na Slovensku je veľmi výrazný a Slovensko patrí medzi najväčších kandidátov, kedy by sa vlastne mohol postaviť na čelo nejakej ochrany práv Európskej únie, potom aj prírody a zároveň aj nejakých pilierov európskej demokracie.

Takže veríme, že pán minister túto výzvu prijme a naplní.

Ešte by sme spomenuli, že kvôli čomu sa táto výzva podáva a aké dôvody sú na napadnutie na Európskom súdnom dvore, ktoré by zrušili toto nariadenie.

Pán kolega povie bližšie k tomu.

>> My konkrétne požadujeme v právnej terminológii nazýva sa žaloba o neplatnosť, že štát má do dvoch mesiacov možnosť napadnúť takúto schválenú reguláciu na Európskom súdnom dvore.

My sme odovzdali ministerstvu právne analýzy, ktoré potvrdzujú, že táto nová regulácia je v rozpore s právom predbežnej opatrnosti Európskej únie.

Čiže keď nie je vedecká zhoda o bezpečnosti nejakého produktu a ten je regulovaný a my ho deregulujeme, tak je to v rozpore s týmto princípom predbežnej opatrnosti.

Sú to práva spotrebiteľa, lebo spotrebiteľ mal doteraz právo na informovanie, či si kupuje geneticky manipulovaný organizmus.

A taktiež sú to rôzne narušenia iných aj medzinárodných dokumentov, ako je kartagenský protokol biologickej bezpečnosti.

Takže tých bodov je naozaj veľa a Slovensko by malo veľkú šancu na úspech.

>> Pán minister, bude teda žalovať?

>> Ďakujem veľmi pekne.

Chcem poďakovať pánom.

Dobre viete, že geneticky modifikované organizmy a NGT ako také sú téma niekoľko rokov v rámci Európskej únie a tak ako bolo spomenuté, bolo to prijaté a schválené väčšinou.

No a v zásade máme nejaké možnosti.

Tu treba povedať, že aj od môjho samotného nástupu na ministerstvo pôdohospodárstva bol od začiatku negatívny postoj a pri každej možnej príležitosti Slovenská republika a naši kolegovia vždy mali pomerne hlasovať proti tomuto, ale bohužiaľ väčšinovo sa rozhodlo a prešlo to na tej európskej úrovni.

Ten postup je taký, že my sme mali viaceré spoločné rokovania v priebehu nejakého času a samozrejme ten postup je v tomto prípade taký, že momentálne pravdepodobne 17. by malo dôjsť k takému poviem len formálnemu definitívnemu schváleniu na výbore, kde od toho dňa v priebehu niekoľkých dní bude zverejnené v európskom vestníku toto nariadenie a vlastne od tej doby nám beží jednotlivým krajinám dvojmesačná lehota na to, aby sme sa obrátili prípadnou žalobou na Európsky súdny dvor.

Treba povedať, že boli aj viaceré krajiny, ktoré boli proti tomuto.

Spomeniem napríklad Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko.

To sú napríklad presne tie krajiny, s ktorými aj spolupracujeme v rámci V4+, ako Slovenská republika.

A momentálne naši na ministerstve pôdohospodárstva analyzujú kompletne podklady, ktoré máme k dispozícii, ale aj podklady, ktoré nám boli v rámci viaceých stretnutí od kolegov doručené, ktoré chceme spracovať do odborného podkladu, ktorý bude predložený na ministerstvo spravodlivosti.

Ja som v tejto veci aj komunikoval s pánom ministrom spravodlivosti, ten očakáva od nás tento podnet a oni to budú musieť z pohľadu tej právnej analýzy spracovať do takého podkladu, aby to bolo možné.

To znamená, verím, že sú tam na to dôvody.

Kolegovia tvrdia, že áno, na to, aby sme sa vedeli obrátiť na Európsky súdny dvor.

Následne potom spracovaním ministerstva spravodlivosti musí minister podklad predložiť na vládu a o tom celom, či bude Slovenská republika žalovať, rozhodne vláda Slovenskej republiky a ak tak učiní, tak vlastne sa obrátime potom na Európsky súdny dvor.

To je postup.

Samozrejme, asi všetci ako tu sme, vždy chceme chrániť aj spotrebiteľov, občanov nielen Slovenska, ale celej Európskej únie tým, aby mali možnosť, aby vedeli, keď niečo nakupujú, aby vedeli z čoho to je, akým spôsobom, aby to bolo jednoznačne označované, samozrejme z pohľadu zdravotného a potom necháme na spotrebiteľovi, aké si vyberie, či chce takéto niečo alebo nie.

A preto samozrejme ten postoj mňa ako ministra pôdohospodárstva, verím, že aj celej vlády bude v tom, že pokiaľ tam budú na to dôvody, tak sa obrátime žalobou na Európsky súdny dvor.

Tam treba samozrejme povedať, že v prípade aj neúspechu, preto sú to veľmi dôsledné analýzy zo strany ministerstva spravodlivosti, lebo keby to bolo také benevolentné, tak v zásade hocikto môže hocikedy podať niečo na Európsky súdny dvor.

Aj v prípade neúspechu Slovenskej republiky by boli pomerne dosť vysoké potom sankcie, alebo teda zo strany štátu, ktorý by musel zaplatiť sa bavíme rádovo možnože aj o miliónoch eur, ktoré by znášala Slovenská republika.

>> Páni vyjadrili také obavy, že na Slovensku budú fungovať produkty, ktoré nebudú označené ako GMO.

Toto je aj podľa vás pravda.

Máte o to strach a zároveň aké kroky voči tomu ministerstvo podniká?

>> No tak jednak to práve teraz riešime tým podaním na žalobu, tou žalobou, aby sme v konečnom dôsledku zabezpečili to, že keď si ten spotrebiteľ – a to je základ – bude kupovať niečo, napríklad niekde dovezené zo zahraničia, bude to z nejakých surovín, ktoré boli vypestované napríklad geneticky modifikované, tak aby ten spotrebiteľ to vedel.

To znamená na obale, niekde na prednej strane evidentne napísané, aby ten spotrebiteľ nebol zavázaný nejakými malými písmenkami niekde vzadu, že si to ani neprečíta, ani nevie.

Ale proste, pokiaľ to bude chcieť si kúpiť kvôli cene alebo kvôli niečomu inému, tak nech si to kúpi, ale s vedomím tým, že čo to všetko obsahuje.

>> A dá sa povedať, koľko takto úpravných produktov sa predáva napríklad aj teraz v rámci Európskej unie alebo v rámci Slovenska?

>> Neviem. Môžem, eh, vlastne to nadenie bolo ešte teraz ešte len teraz schválené, takže žiaden produkt eh ešte nie je na trhu, ale tým prípad pádom, že sa to teraz deregulovalo, tak očakávame exponenciálny nárast tých takýchto produktov a tým, že to nebude označené, vlastne to splynie s produkciou klasickou a občania si ozaj nebudú vedieť eh vybrať.

A spomeniem ešte okrem toho eh rozporu s tým európskym právom. To je zmluva o fungovaní Európy, to môžeme nazvať lacko ako ústavu, takže ako keby to bolo eh v rozpore s ústavou, niektorými článkami ústavy Európy. Takže my tam vidíme veľký rozpor a treba spomenovať tie riziká, aké to môže mať.

Okrem toho označovania, že to nebude označené, že si človek nebude môcť vybrať, tak to prináša aj riziká. V mnohých veciach štúdie potvrdzujú, že tieto techniky môžu spôsobiť aj neúmyselné zmeny DNA a priniesť eh neželané vlastnosti eh rastlinám, rátane alergénnosti alebo nedajbože aj toxicity, a bez hodnotenia rizik sa toto nebude skúmať, nebude sa to odstraňovať.

Takže toto je princíp predbežnej opatrnosti, ktorý my chceme zachovať, ktorý hovorí aj súčasná regulácia, kde mu hovorí: označujte, uvedie riziká a potom môžeme diskutovať o tom, či to môže ísť na to.

Môžem teda doplniť >> a k tej veci teda doplním, že ono to nebolo zakázané. V Európskej únii sa to len bežne nepoužíva, lebo spotrebiteľ GMO tu nechce v Európe. A takže tieto nové GMO boli deregulované, čiže oni v rámci zákona budú medzi klasickými šľachtením rastlinami.

A to nie je teda len otázka potravín. Táto regulácia sa zaoberá všetkými druhmi rastlín, takže to nie sú len poľnohospodárske rastliny a tu sú aj veľké riziká potom kríženia s príbuznými druhmi eh v životnom prostredí. A takéto prípady už vo svete sú.

Napríklad v Španielsku je divastúci druh príbuzný ku kukurici a ten už obsahuje BT toxín z BT kukurice, ktorú vlastne vyvinuli veľké agrochemické koncerny.

Vy ste na začiatku hovorili, že povolili nejaké nové GMO. A dá sa niekomu spomenúť, aký je rozdiel medzi tými starými nepovoleniami a tými novými?

>> Tie nové GMO sú vyrábané najmä novými genomickými technikami, ktoré boli vynajdené asi 10 rokov dozadu aj viac. A sú, treba povedať, že to techniky sú presnejšie ako staré techniky GMO, ale nie sú také presné a bezpečné, aby sa deregulovali. Tieto nové GMO sú v podstate preto sa nazývajú GMO, lebo sú vyrábané novými genomickými technikami.

Napriek tomu v legislatíve a počas tohto legislatívneho procesu sa bola snaha vyhýbať sa označeniu GMO, ale európsky silný dôvod v roku 2018 jednoznačne potvrdili, že produkty NGT sú GMO a majú zostať regulované.

Takže rozdiel je v tom oproti starým, že sú vyrábané novými technikami, ktoré sú presnejšie, ale nie sú bezpečné a úplne presné, aby sa zaregulovali. To je metóda Cris Pras, ktorú nazývajú aj DNA nožnice.

Ja by som možno ešte k tomu povedal, že eh, ono v zásade aj to, že by sa to úplne uvoľnilo, eh môže spôsobiť veľký tlak zo strany Ukrajiny, lebo na Ukrajine je jedna z najväčších nadnárodných svetových spoločností, ktorá sa venuje geneticky modifikovaným eh plodinám, aj tam pestuje na stovkách 1000 ha takéto plodiny. Tým, že Európska únia by v tomto v zásade bola free, že voľná, tak ten tlak by bol neskutočne potom cielený aj zo strany toho.

A eh tu je prirodzená požiadavka o to, aby ten spotrebiteľ o tom všetky tie informácie mal. A treba, treba povedať, ako pán minister spomenul, eh týka sa to vlastne nadnárodných spoločností, ktoré nie sú ani evropské a toto nariadenie je šité na mieru pre tieto spoločnosti, ktoré sa veľmi angažovali, aby toto nariadenie prešlo, aby mohli produkovať NGT a pomocou, teda nové GMO a pomocou patentov, vlastne eh ich dáva na náš trh eh istým spôsobom koncentrovať trh vo svojich rukách, čo je tiež vlastne nebezpečné pre suverenitu Európy, potravinovú a poľnohospodársku.

Ja teda priblížim tieto GMO. Hlavný dôvod, prečo sa chcú, ako aby boli deregulované, je v tom, že klasickú rastlinu si nemôžete patentovať. Geneticky modifikovanú rastlinu si môžete patentovať a to vám dáva veľké možnosti. Vy ju predávate spotrebiteľovi, farmárovi, teda s podpisom licenčnej zmluvy, ktorá vám môže určovať. Sú známe prípady o tom, že nemôžu si odložiť čas zo svojej úrody, aby ju zasadili na budúci rok, lebo si musia kúpiť ďalšiu. Alebo môžete s našou rastlinou používať len túto a túto chémiu, ktorú my vyrábame.

O tomto je GM, o patentoch a o monopolizácii trhu. V Amerike napríklad, kde sú GMO dlhodobo používané, tam tri spoločnosti ovládajú prakticky celý trh s osivami kľúčových plodín poľnohospodárstva.

Ďakujem veľmi pekne.