R. Kaliňák: Keď sa ukáže, že nehovorili pravdu, ide ich od hnevu rozdrapiť

Pekný deň, drahí priatelia. Dnes o dvojitom kilometri, ale aj o frustrácii novinárov a opozície z toho, že keď Smer sa rozhodne niečo efektívne postaviť, tak to aj dokončí.

Včera sme si dovolili pozvať novinárov na prehliadku novo zrekonštruovanej kukurice a samozrejme sme im ukázali jednotlivé priestory, aby sme ich presvedčili o tom, že všetky tie reči o predraženej kukurici jednoducho boli vymyslené. No a samozrejme ako postupne išli po jednotlivých poschodiach a zisťovali skutočnú pravdu, ich frustrácia narastala, až došlo k určitej možno dynamickejšej výmene názorov tu v týchto priestoroch s novinármi z Aktualita denníka N.

No nečudujem sa, že boli veľmi nervózni, pretože žiadne 600 alebo 1000 € pisoare tu nenašli, alebo 2000 € kancelárske stoličky, alebo dokonca 14 000 € sedačky, pretože najdrahšia sedačka v týchto priestoroch je táto za 3650 €. Uznávam, ani sedačka za 3650 € nie je málo, ale v priestoroch, ktoré sú vlastne ikonickou architektúrou 70. rokov, musíte dať materiály, ktoré vydržia ďalších 20 alebo 30 rokov. A jediné, čo je neoceniteľné, samozrejme, na kukurici je výhľad. No ale ten nestojí žiadne peniaze.

A keď sme poukazovali našim drahým novinárom: veď, pokúste sa to porovnať s našimi predchodcami, za koľko kupovali oni, aby ste vedeli, kto je lepší a kto je horší. Tak odpoveď bola na to, že pokiaľ hlavný rokovací stôl stojí v kukurici 8 000 €, a naši kolegovia, predchodcovia, pán Nať, kúpil rokovací stôl za 45 000 €, tak sa ohradili, že to oni nevedeli, lebo veď oni predsa druhých kritizovať nesmú, to majú zakázané.

No ale z čoho sme si my postavili túto kukuricu v skutočnosti? No z úspô­rených peňazí našich predchodcov zo zmlúv pána Naďa Hegera a Matoviča. Pretože keď sme prišli na ministerstvo a začali sme rokovať o pásových, kolesových a ďalších zmluvách, zistili sme úsporu viac ako 90 miliónov €. A tak môžeme s kľudným svedomím povedať, že vlastne celá kukurica je zrekonštruovaná z úspor, ktoré neefektívne chceli vynaložiť naši predchodcovia.

A keby takéto peniaze ušetrili aj oni, viete kam by ich investovali? No do mimovládnych organizácií, aby si mohli platiť telefóny a aby možno mohli preplatiť nejaký gay pride. My sme však ušetrené prostriedky pretavili aj do tejto budovy, ktorá tu roky chátrala a ktorá bude slúžiť všetkým občanom ďalších 50 rokov.