R. FICO: MÁM VEĽKÚ OBAVU, ŽE SA UŽ HĽADÁ LEN ZÁMIENKA NA VEĽKÝ KONFLIKT MEDZI NATO A RUSKOM

Zajtra, a preto som tu dnes, cestujem na Ukrajinu, kde budem absolvovať stretnutie s ukrajinským prezidentom, s novým predsedom vlády Ukrajiny, a bude tam celý rad premiérov z Európy. Dámy a páni, ja to teraz nepreháňam. Ja sa bojím vojny a chcem o tom hovoriť s plnou vážnosťou. To, čo sa dnes deje v Európe, to, čo dnes počúvame a vidíme, je, že vojenský konflikt na Ukrajine sa vymkol spod kontroly. Prestali platiť akékoľvek pravidlá vojenských operácií. Začína sa útočiť na civilnú infraštruktúru. Myslím si, že budeme svedkami veľkých vojenských operácií na území Ukrajiny. Ale čoho sa ja najviac bojím, je to, aké silné vojenské reči sa ozývajú v Európe. Zdá sa, že víťazom rozpočtu Európskej únie na roky 2028 až 2034 budú zbrojárske firmy. Nie občania, ale zbrojárske firmy. Zdá sa. A opäť to hovorím s plnou vážnosťou a zodpovednosťou, že niekedy sú tendencie nahrádzať neschopnosť riešiť veci, ako je nelegálna migrácia, konkurencieschopnosť, vysoké ceny energií tým, že ponúkame také tie bojové reči, že poďme, poďme, poďme sa biť. Preboha, s kým sa chceme byť? S kým? Viete si predstaviť, dámy a páni, že by sa aplikoval článok päť dohody v rámci NATO? Viete si to niekto predstaviť? Viete si niekto predstaviť, že by nám bolo povedané, že pripravte päť tisíc vojakov, desať tisíc vojakov, a tí sa pôjdu niekde mlátiť? Ani nevieme s kým a prečo a za čo.

Preto mám pocit, že je povinnosťou nás politikov podstatne častejšie hovoriť o mieri, ako kedykoľvek inokedy. Prosím, neberte to ako frázu. Mier nie je fráza. A platí jedna veta, ktorú jeden múdry človek povedal: že mier síce nie je všetko, ale bezmieru je všetko ostatné ničím. Pretože pokiaľ nebude kľud v tejto krajine, tak nebudeme stavať nemocnice, ale budeme montovať tanky. Ak nebude kľud v tejto krajine, tak nebudeme riešiť nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach, ale budeme možno kopať nejaké zákopy a stavať nejaké bunkre. Prosím, nepodceňujte to. Situácia nikdy nebola tak vážna a vypätá pokiaľ ide o možnosť celoeurópskeho vojnového konfliktu, ako to je teraz.

A našou povinnosťou nie je byť nejakí mierotvorcovia či pacifisti. Nie. Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku päť. Áno, sme v NATO, vážime si to, záleží nám na spolupráci, na plnení záväzkov, ale ako predseda vlády budem všetko preto robiť, aby nikdy Slovensko nebolo zatiahnuté do vojnového konfliktu. Zatiaľ veci fungujú. Staviame nemocnice, máme veľmi nízku nezamestnanosť, robíme v rámci Slovenska, čo sa dá. To sa môže takto zmeniť za minútu. Stačí, aby úmyselne alebo neúmyselne zalietol nejaký dron a trafil v členskej krajine NATO obytný dom a zabil civilistov. A máme to tu.

Preto prosím venujme tejto téme obrovskú pozornosť. Ja sa obávam, že sme na hrane, a neviem si vôbec predstaviť, pre Boha, čo by sme v tejto krajine robili, ak by sa dostala do nejakých vojnových problémov.

Preto želám vám, študenti, aby ste si piaty a šiesty ročník užili nielen pracovne, ale aj ľudsky, pretože štúdium na vysokej škole je vždy veľmi pekné a príjemné. Želám pedagógom, aby našli plnú podporu tu v Prešovskej nemocnici pokiaľ ide o procesy. Želám pani riaditeľka, aby som, keď sem prídem za sebou možno dva mesiace na kontrolný deň, videli sme opäť ďalšie poschodie tej nemocnice. A želám si, aby sme všetci boli pri tom zdraví a živí, keď sa táto nemocnica bude otvárať pre celé Slovensko.

Nikdy by som neveril, ešte raz, nikdy by som neveril, že najčastejším slovom, ktoré budem používať v mojom slovníku, bude mier. Neveril by som tomu. Tak sme boli naučení: mier na večné veky. Poznáte to tie transparenty v minulosti? Mier a mier a svätú mier a podobne. Dnes sme tak ďaleko, že všetky tieto frázy, ktoré sme vnímali ako frázy v 80. a 90. rokoch, sa dostali do veľmi vážnej a ľudskej podoby.

Želajme si preto, nech máme v tejto krajine kľud. Nech máme kľud. Áno, znovu aj my robíme chyby. Aj ja som urobil veľa chýb. Je to úplne pochopiteľné. Len ak už pôjde o vojnu, tak vtedy myslím si, že skončilo čokoľvek, čo je spojené s rozvojom tejto krajiny.

A dúfam, že zajtra v noci, keď sa budem vracať z Ukrajiny, nebudem tak skeptický, ako som skeptický teraz. Pretože po stretnutí s predsedami krajín V4, ktoré bolo minulý týždeň v Bratislave, som nespal večer, keď som počúval, čo hovoril poľský premiér, keď som počúval, čo hovoril maďarský a český premiér a írsky premiér, ktorý tam bol ako predseda vlády predsedajúcej Európskej únii. Nemal som z toho všetkého vôbec dobrý pocit.

Takže priatelia, prepáčte, mier, mier. Mne to je ľúto, že toto slovo takto tu otváram. A neberme to ako samozrejmosť. My ho dnes máme, ale zajtra nemusí byť nič, absolútne nič. Takže držme si palce, aby to bolo len lepšie a lepšie, a aby tí veľkí chlapci, ako ich volám ja, v politike dostali rozum. Lebo niekedy mám pocit, že už strácajú prehľad a kontrolu nad tým, čo sa momentálne vo svete deje.

Ďakujem pekne. Všetko dobré.