Premiér Fico: Musíme si realisticky povedať, aké chceme mať Slovensko v roku 2040

Slovenskej republiky K

Vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda, podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vaše excelencie, veľvyslanci členských štátov Európskej únie, vážení členovia stálej konferencie celospoločenského dialógu, predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy, vážení členovia Slovenskej akadémie vied, vážení rektori vysokých škôl a univerzít.

Vážení hostia, dámy a páni, otváram Národné fórum, ktoré je venované verejnému predstaveniu vízie rozvoja Slovenska do roku 2040, na ktorom vás všetkých srdečne vítam.

Stretávame sa v deň ústavy Slovenskej republiky. Niet hlbšej symboliky ako venovať sa dlhodobému smerovaniu našej vlasti práve v tento slávnostný deň.

V programe zaznejú hlavné východiská, posolstva a vízie, odborné hodnotenie jej finálneho znenia, stanoviská členov stálej konferencie celospoločenského dialógu a samozrejme následná diskusia.

Dovoľte mi teraz odovzdať slovo predsedovi vlády Slovenskej republiky, iniciátorovi vypracovania vízie a stratégie do roku 2040. Vážený pán predseda, máte slovo. Ďakujem pekne.

Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa pozriem, kto tu všetko ste zo všetkých sfér štátu a spoločnosti, tak oprávnene vás chcem privítať ako predstaviteľov Národného fóra k mimoriadne dôležitému dokumentu, ktorý bol pred pár rokami definitívne spracovaný a pripravený na dnešné predstavenie.

Dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a keďže je 1. september, aby som zablahoželal všetkým občanom Slovenskej republiky k významnému štátnemu sviatku – k dňu ústavy Slovenskej republiky, ktorú sme prijali 1. septembra 1992 a ktorá bola základným predpokladom vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Vážené dámy a páni, ústava Slovenskej republiky určuje pravidlá a princípy fungovania štátu a spoločnosti. My však musíme dať na papier a slovenskej verejnosti aj nejakú ambíciu – čo chceme s tým štátom a čo chceme s tou spoločnosťou v určitom časovom horizonte.

Nie je možné žiť iba zo dňa na deň, riešiť aktuálne veci, ktoré prináša život a ktoré prinášajú krízové situácie, či už u nás doma alebo v zahraničí. Musíme myslieť aj nad rámec jedného volebného obdobia. Musíme si povedať, aké chceme mať Slovensko. Realisticky si povedať, aké Slovensko chceme mať v roku 2040.

Vízia Slovensko 2040 to nemá byť nejaká sklenená guľa, za ktorej chceme veštiť budúcnosť Slovenska. Toto nie je veštenie budúcnosti Slovenska. Toto je odpoveď – aké trendy pravdepodobne stretneme do roku 2040, ako na tieto trendy sme alebo nie sme pripravení reagovať.

Vyberiem si iba jeden príklad toho, ako sa svet mení. Sú tu udalosti, ktoré by nikto nepredpokladal pred možno 10 alebo 15 rokmi. A použijem referendum z malej krajiny Islandu, kde občania rozhodli, že nemajú až taký veľký záujem pokračovať v rokovaniach, aby sa táto krajina v budúcnosti stala členským štátom Európskej únie.

Áno, sú tu snahy povedať, že to bolo kvôli rybolovu alebo že to sú nejaké domáce špecifiká, ktoré viedli občanov tohto ostrovného štátu k takémuto rozhodnutiu. Kto však sleduje trendy, tak vie, že sú tri základné dôvody, ktoré dnes mnohých v Európe odtláčajú od myšlienky Európskej únie, čo je veľmi nebezpečné.

Je to nezvládnutá migrácia. Sú to príliš ambiciózne klimatické ciele, ktoré devastujú našu konkurencieschopnosť. A samozrejme Európska únia bola vždy vnímaná ako mierový projekt a nie všetci znášajú dobre, že z tohto mierového projektu sa stal nejaký prostriedok podporovania vojny.

Ak takéto trendy prináša nová doba, my sa musíme pokúsiť ich odhadovať do roku 2040 a rovnako aj povedať, čo s nimi budeme robiť, ako budeme na ne reagovať.

Vážené dámy a páni, dokument Vízia Slovenska do roku 2040 nie je o nejakých ekonomických parametroch, nie je o číslach. Základným parametrom musí byť kvalita života. Či ľudia budú spokojní alebo nebudú spokojní. Či podnikateľská sféra bude mať uspokojujúce podmienky alebo nebude mať uspokojujúce podmienky. Či spoločenské sektory sa budú vyvíjať k ich spokojnosti alebo k ich nespokojnosti.

Vízia – a to je veľmi dôležité – nevznikla ako politický alebo stranícky dokument. A mám tu veľa svedkov, spracovateľov tejto vízie, ktorí potvrdia, že nebolo žiadne zasahovanie z úradu vlády ani od príslušných ministerstiev do obsahu tohto strategického dokumentu. Áno, vláda vytvorila všetky nevyhnutne potrebné podmienky, aby sa takýto náročný dokument mohol spracovať.

Vízia obsahuje štyri kapitoly, ktoré sú navzájom poprepájané. Prosím, nevnímajte tieto kapitoly ako samostatné a že nemajú nič spoločné.

Máme tam prvú kapitolu – dôstojný život, druhú kapitolu – úspešné Slovensko, tretiu kapitolu – udržateľnú krajinu a potom máme štvrtú kapitolu – moderný štát.

Ak chceme byť konkurencieschopní, musíme mať kvalitne pripravených a zdravých občanov. Aby bol občan kvalitne pripravený, zdravý, no tak potrebujeme dobré školstvo, potrebujeme dobré zdravotníctvo. Preto viďte, prosím, všetky tieto štyri časti ako celok. Len sme sa úmyselne sústredili na to, aby sme sa špeciálne venovali týmto štyrom pilierom vízie.

Ako vznikala vízia?

Vážené dámy a páni, viem, že v tejto náročnej dobe nie je nejaký veľký priestor na systematickú prácu, ale to, čo dnes budete počuť a čo bude dnes zoponované, je výsledkom dlhodobej systematickej práce.

Chcem poďakovať všetkým zainteresovaným na čele so Slovenskou akadémiou vied. Stovky ľudí zo všetkých oblastí spoločenského života sa zúčastnili na spracovaní tohto dokumentu. Obrovské množstvo pripomienok.

Prosím, nehľadali sme zhodu, že všetci musíme mať rovnaký názor, ale hľadali sme nejaké prieniky, aby dokument zohľadňoval to, čo táto spoločnosť hovorí ako celok a nie iba tá časť spoločnosti, ktorá možno dnes má v rukách vládne opraty a nie tá, ktorá je dnes v opozícii.

Čo očakávam od tohto dokumentu?

Od tohto dokumentu očakávam, že bude prijatý spoločnosťou. Prosím, keďže to nie je materiál politický alebo stranícky, on musí byť vyvážený.

Ja sa predsa nemôžem teraz postaviť pred vás a povedať, že vízia vychádza z predpokladu, že všetko je na Slovensku perfektné. Áno, dosiahli sme veľmi veľa, ale máme aj sféry, kde musíme veľa doháňať. Inovácie, produktivita práce, regionálne rozdiely. Slovensko nie je dokonalé.

Na druhej strane poznáte môj výrok, že ani zďaleka sa na Slovensku nežije tak zle, ako sa možno snaží niekto vytvárať obraz. Preto si veľmi vážim, že spracovatelia tohto dokumentu pristúpili k nemu nadstrícky, objektívne a kto si ho prečíta a bude študovať, bude vidieť, že sú v ňom zohľadnené všetky názory.

Čo očakávam ako druhé od tejto vízie?

Od tejto vízie očakávam, že bude štartovacím momentom k vypracovaniu stratégie.

Teda hovoríme, aké to Slovensko chceme mať v roku 2040, a potom budeme spoločne pracovať na dokumente, ako to dosiahnuť, čo všetko by sme mali v najbližších rokoch urobiť, aby v roku 2040 ten obraz Slovenska, ktorý teraz načrtáme a ponúkame slovenskej verejnosti, bol aj realitou.

Úplne na záver chcem vysloviť jedno želanie.

Vízia je mimoriadne závažný a náročný dokument, a chcem ako predseda vlády verejne vyhlásiť, že ak bude časť môjho politického spektra alebo časť vládnej koalície, ktorá tu dnes je súčasťou vlády, pokračovať po roku 2027, tak vízia a stratégia bude základným dokumentom spracovania programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Inak to nemá zmysel, inak to nemá logiku.

A chcem urobiť výzvu voči všetkým politickým stranám na Slovensku.

Áno, všetci dobre vieme, že tu vedieme medzi sebou zatiaľ nenásilnú občiansku vojnu.

Ale pokiaľ ide o Slovensko, pokiaľ ide o víziu, mali by sme sa k nej všetci prihlásiť, mali by sme všetci nejako prispieť, ale predovšetkým by sme mali všetci garantovať, že bez ohľadu na to, ako voliči rozhodnú v roku 2027 alebo v nasledujúcich voľbách, ktoré prídu po roku 2027, tak vízia Slovenska do roku 2040 a stratégia, ako túto víziu dosiahnuť, bude základným dokumentom na spracovanie všetkých dôležitých strategických dokumentov, vrátane programového vyhlásenia vlády, vrátane nášho postoja k viacročnému finančnému rámcu Európskej únie, vrátane iných strategických dokumentov, ktoré na úrovni Európskej únie alebo na úrovni iných medzinárodných organizácií sa spracovávajú.

Vážený pán spolupojednanec, pán poslanec Fajč, ďakujem pekne za organizovanie náročnej práce.

Cez stálu konferenciu sme vytvárali priestor na stretávanie predstaviteľov všetkých sfér bez ohľadu na to, aký majú politický názor.

Potom na to nabehla obrovská skupina ľudí, ktorá dala do toho veľa energie, veľa vlastného rozumu, veľa skúseností.

Ďakujem samozrejme aj zahraničným partnerom za to, že bolo možné zaponovať na medzinárodnej úrovni tento dokument.

Veľmi sa teším.

Viete, nie sme príliš naučení na tento štýl práce a na takéto dokumenty, pretože zväčša je to všetko adhoc zo dňa na deň, rýchlo. Snažíme sa robiť zázraky za tri dni.

Toto je projekt, ktorý prekračuje toto myslenie, a preto som veľmi vďačný za to, že ste prijali pozvanie na, nazvime to, dnešné predstavenie a oponentúru vízie, ktorá bude schvaľovaná vo vláde Slovenskej republiky po tomto podujatí v krátkom čase.

A som presvedčený, že tak ako sme zvládli spracovanie tohto dokumentu, tak spoločne zvládneme aj nadväzujúci dokument, a to je stratégia, ako postupovať do roku 2040.

Nech žije Slovenská republika!

Ďakujem pekne.

>> Ďakujem pekne predsedovi vlády za vystúpenie.

Odborným garantom spracovania vízie bola v spolupráci s rektorskou konferenciou Slovenská akadémia vied.

Prosím teraz o vystúpenie predsedu Slovenskej akadémie vied Martina Wenharta a prezentáciu vízie.

Máte slovo, pán predseda.

Vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie ministerky, vážení páni ministri, vážené členky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vaše excelencie, vážené panie veľvyslankyne, vážení páni veľvyslanci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie rektorky, vážení páni rektori, predstaviteľky a predstavitelia Slovenskej akadémie vied.

Vážené dámy, vážení páni.

Vízia Slovensko 2040 alebo cesta za kvalitnejším životom.

Dovoľte mi otvoriť tú prezentáciu pohľadom na Slovenskú republiku.

Je to záber z 15. augusta 2025, pochádza z dát geografického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Na tomto obrázku môžeme jasne demonštrovať, že svet sa mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, pretože keď ukážem tento obrázok v tento istý deň v roku 2026, okamžite vidíte markantný rozdiel.

Klíma.

Toto je klimatická zmena.

Takto sa prejavila za jeden rok klimatická zmena na území Slovenska.

To markantné sucho, ktoré je vidieť už z danej fotografie, nám niečo musí povedať.

Jednoducho žijeme vo svete, ktorý sa mení ďaleko rýchlejšie, než tomu bolo kedykoľvek predtým.

Ďalším veľmi dôležitým parametrom, ktorý bude ovplyvňovať náš život v najbližších desaťročiach, je demografická zmena.

Starnutie populácie a nižší počet narodených detí a tým pádom aj pracujúcich, práve v roku 2040, výrazne ovplyvní naše verejné financie a sociálny systém.

Odhadom bude mať Slovenská republika o vyše 280 000 pracujúcich menej, a počet starších ľudí, ktorí budú odkázaní na sociálny systém, bude narastať.

K tomu je potrebné pridať nedávnu epidemiologickú štúdiu, ktorú vypracoval neuroimmunologický ústav Slovenskej akadémie vied, ktorá jasne ukazuje, že starnutie populácie je spojené s nárastom neurodegeneratívnych ochorení, a starostlivosť o týchto ľudí nás bude stáť nemalé prostriedky.

Ďalej ide o rapídnu zmenu globálnych pomerov.

Sú to vojny nielen v blízkom okolí Slovenska, ale aj na iných miestach na svete, a zároveň sú to ohniská, kde vojnové konflikty hrozia v blízkej budúcnosti.

K tomu sa pridávajú náhle zmeny celého globálneho systému.

Dochádza k tomu, že veľmi rýchlo sa menia dodávateľské reťazce, ktoré sú narúšané, a treba veľmi rýchlo hľadať alternatívy.

A navyše sa objavujú svetoví lídri, ktorí sa správajú veľmi nepredvídateľne a veľmi často menia svoje rozhodnutia, ak nie zo dňa na deň, možno z týždňa na týždeň.

Výdavky a pripravenosť štátu, ale aj populácie na tieto rôzne eventuality sa budú musieť zvýšiť.

Nízka dôvera a malá miera súdržnosti, ktorá momentálne v spoločnosti panuje, nám v tomto veľmi neprajú.

Ďalej čelíme zrýchlenej technologickej zmene.

Nástup umelej inteligencie je na jednej strane obrovskou príležitosťou, keď skutočne môže nám priniesť veľa pozitívneho tam, kde nám budú chýbať pracovníci a pracovníčky. Často ich môže nahradiť umelá inteligencia.

Avšak už dnes vidíme jednoznačné signály, že môže byť pre svet aj zásadným ohrozením.

Máme prvé prípady, keď na bojisku dron riadený umelou inteligenciou sa rozhodol zabiť človeka bez toho, že by to urobil operátor.

Čiže je to niečo, čo relatívne donedávna patrilo do scenárov rôznych sci-fi filmov.

Dnes to vidíme ako realitu.

Musíme si preto uvedomiť, že umelá inteligencia je na jednej strane úžasná technológia majúca potenciál zmeniť svet, podobne ako to urobil objav kolesa alebo objav pary v minulosti.

Avšak tie riziká, ktoré z nej vyplývajú, nemôžeme podceňovať a rozhodne musíme už dnes uvažovať, akým spôsobom týmto problémom čeliť v budúcnosti.

Toto sú len verejne známe prípady, ale určite ich je oveľa viac.

Dovolil som si uviesť štyri mega trendy, ktoré ovplyvňujú celý svet.

Slovensko má len veľmi malý potenciál ich zmeniť, ale môže a dokonca musí sa na ne pripraviť, tak aby zmierniť negatívne dopady, a naopak ako využiť príležitosti, ktoré nám prinášajú.

Ako teda zabezpečiť to, aby sa v tomto svete ľuďom na Slovensku darilo?

Otázka preto neznie len ako reagovať na jednotlivé výzvy, ale predovšetkým ako zabezpečiť to, čo je napísané za mnou.

Inými slovami, aby sa dobre žilo a aby Slovensko bolo krajinou alebo štátom, kde sa ľuďom dobre darí.

Odpoveďou na toto je spoločná vízia.

Dlhé roky hovoríme o tom, že nám chýba spoločná vízia, spoločný príbeh a že prv než sa začneme rozprávať o konkrétnych opatreniach, musíme vedieť, kam chceme smerovať.

Môžeme mať veľmi rozdielne názory na to, ako sa k týmto cieľom dopracujeme. Je to úplne prirodzené. Je úplne prirodzené, že rôzne politické reprezentácie majú pohľad na toto rôzny.

Avšak to, čo je dôležité, je, aby sme našli celospoločenskú zhodu na tom, aký cieľ vlastne sledujeme.

Táto vízia, ako ostatne už uviedol pán premiér, bola pripravovaná participatívne. Do celého procesu bolo zapojených takmer 400 odborníkov a odborníčiek a to naprieč regiónmi, naprieč odbornosťami a čo je dôležité, aj naprieč politickými názormi.

A teda títo ľudia, ktorí nemajú príliš veľa príležitostí na to, aby sedeli pri jednom stole, sa spoločne stretávali a rozprávali o tom, kam chceme ísť. A o to cennejšie je, že práve pri tvorbe tejto vízie sme počas tohto intenzívneho participatívneho procesu dokázali nájsť širokú zhodu.

Len budúcnosť, ktorú si vieme predstaviť, sa môžeme pokúsiť aj naplniť.

Tak ako teda chceme, aby vyzeral život ľudí na Slovensku v roku 2040?

Každý, kto si prečíta pozorne celý ten dokument, tak celkom iste tam nájde hneď niekoľko príbehov, alebo správnejšie povedať veľké množstvo príbehov.

Ja som si na ilustráciu toho, čo sa v tých jednotlivých štyroch kapitolách nachádza, zvolil príbehy štyroch ľudí a na tých sa pokúsim ilustrovať. Ale ako som povedal, každý, kto si tam to prečíta, nájde určite ďalšie a ďalšie príbehy.

Čiže pozrime sa na prvý príbeh.

Toto je Sofia. Sofia prišla na Slovensko ako dieťa s mamou a dvoma súrodencami. Na začiatku žili v malom byte od výplaty k výplate. Mala pocit, že jazyk a miesto, odkiaľ prišla, určia celú jej budúcnosť.

Dnes má 25 rokov, dokončila školu, má stabilnú prácu a ako dobrovoľníčka pomáha deťom v komunitnom centre, ktoré kedysi pomohlo jej. Práve ten komunitný život, aby sme si uvedomili, že moja zodpovednosť nekončí pri prahu mojich dverí, ale žijú ľudia aj okolo mňa a že nestačí povedať si, že veď platím dane, tak je niečo, čo budeme potrebovať do budúcnosti zvýšiť tak, aby Slovensko zabezpečovalo dôstojný život pre každého obyvateľa, pretože práve aj tá ľudská dôstojnosť a medziľudské vzťahy budú veľmi, veľmi dôležité.

Predstavme si Tomáša, ktorý si odišiel z Košíc študovať robotiku do Brna. Nevidel rovnakú príležitosť, preto si zvolil cestu v zahraničí.

Dnes však vedie vývojový tím v košickej firme a v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a s univerzitami premieňa výskum a vývoj na inteligentné výrobné riešenia, ktoré sa predávajú po celej Európe.

Je najväčším bohatstvom, ktorý máme, je talent. My preto potrebujeme investovať do prilákania a hlavne udržania talentu v Slovenskej republike, aby sme neprichádzali o to najvzácnejšie, čo tu máme.

Erika má 52 rokov a vlastní rodinnú farmu pri Komárne, kde sucha kedysi pravidelne ničili úrodu. Spomeňte si na tie úvodné dve mapy, ktoré som ukázal.

Dnes však zadržiava táto farma vodu. Pestuje podstatne odolnejšie plodiny. Energiu zdieľa v miestnej energetickej komunite a väčšinu produkcie spracováva v regióne a dodáva ju aj miestnym školám a nemocniciam.

Čiže Slovensko sa nevyhnutne bude musieť adaptovať na zmenu klímy. Zmena klímy nie je niečo, čo môžeme zastaviť, ale jednoducho budeme sa musieť prispôsobiť.

Milan má 74 rokov a už slabšie vidí. V roku 2026 často nedokázal odlíšiť skutočnú správu od štátu od pokusu o podvod a často mu s úradmi musela pomáhať dcéra.

Dnes komunikuje so štátom hlasom cez bezpečný kanál, ktorý mu zrozumiteľne vysvetlí každé rozhodnutie a využije údaje, ktoré už štát má. Keď sa podvodník pokúsi presmerovať jeho dôchodok na iný účet, systém bude schopný túto hrozbu sám rozpoznať a včas ju zastaviť.

Vízia sama o sebe, ale realitu nedokáže zmeniť. Ak sa má stať skutočnosťou, musí sa premietnuť do konkrétnych rozhodnutí, do konkrétnych reformiem a investícií.

Práve preto je ďalším krokom jej prepojenie so stratégiou, reformným a investičným plánom a národným, regionálnym a partnerským plánom. Inými slovami, s novými eurofondami.

Je to jedinečná príležitosť posunúť Slovensko dopredu, pretože skutočné zlepšenie nepríde bez reálnych zmien a transformácií.

Zároveň veľmi dobre vieme, že nemôžeme urobiť všetko naraz a musíme si vybrať tie oblasti, ktoré nás najspoľahlivejšie priblížia k vytýčenému cieľu a pomôžu zmierniť tie riziká, o ktorých som hovoril v úvode svojho vystúpenia.

Práve preto autori vízie navrhujú šesť transformačných oblastí, po ktorej by sa Slovenská republika mala vydať.

Prvou je reforma štátu, ktorej cieľom je pomôcť ozdraviť verejné financie, premyslieť daňový mix pre novú dobu, zvýšiť dostupnosť služieb a modernizovať územné usporiadanie štátu.

Transformácia ekonomiky musí byť založená na predvídateľnej a férovej podpore vedy, výskumu a inovácií, zatraktívnenie podnikateľského prostredia, podpore regionálnych, strategických a duálnych investícií a zabezpečení dostupnej energie. Týka sa to tak veľkých, stredných, ale aj malých podnikov.

Ďalej musíme investovať do ľudí. Už som hovoril o tom, že je to naše najväčšie bohatstvo. Avšak potrebujeme ich vzdelávať pre dobu umelej inteligencie, rozvíjať vysoké školy, aktivovať potenciál všetkých, ktorí sú aj málo ekonomicky zapojení.

Vzhľadom na ten demografický vývoj jednoducho nemôžeme si dovoliť vynechať ktoréhokoľvek obyvateľa Slovenska.

Zdravie je pre našu krajinu dôležité z pohľadu kvality života, ale aj ekonomickej výkonnosti a v najhorších scenároch aj obrany schopnosti populácie. Najlepšia investícia do zdravia je v oblasti fyzickej a duševnej prevencie a vytrvalosti, stravy, športu, znižovania závislostí, ale aj chodenia na preventívne prehliadky, ale aj zlepšenia environmentálnych faktorov.

Teda najmä ovzdušia, dostupnosti vody či verejného priestoru a to aj v súvislosti so zmenou klímy.

Ak chceme, aby boli reformy úspešné, musíme tiež aktívne zabojovať za našu vzájomnosť, dôveru a spolupatričnosť. Spájať ľudí, posilňovať dôveru, kultúru a občiansku spoločnosť.

Tieto aspekty tvoria neviditeľné spojivo, ktoré znásobuje efektivitu všetkých ostatných oblastí.

Ľudská dôstojnosť je v tomto smere naozaj kľúčová.

A poslednou zásadnou oblasťou musí byť bezpečnosť. Žijeme vo veľmi neistej dobe a je pre nás viac než dôležité byť relevantným spojencom krajín, s ktorými zdieľame naše hodnoty.

Bezpečnosť je však dnes veľmi komplexná. Nielen tá fyzická, ale aj kybernetická, ďalej potravinová, energetická a klimatická.

Musíme prepojiť roztrieštené riadenie týchto rizík a kríz a sústrediť sa na ochranu našej spoločnosti, infraštruktúry ako celku.

Ako teda vyzerá vízia?

Vízia je taká, okolo ktorej sa dokážeme spojiť. Dovolím si povedať možno optimisticky, ale cítim to tak, že z našej skúsenosti z tvorby tej vízie sú naše rozdiely menšie, než sme na začiatku očakávali.

Kvalitná vízia je taká, ktorá reálne a ambiciózne má za cieľ zlepšiť život všetkým obyvateľom a obyvateľkám Slovenskej republiky. Demografia je neúprosná, a preto je našou povinnosťou vytvoriť najlepšie možné podmienky každému jednému človeku na Slovensku a maximalizovať jeho či jej potenciál uspieť.

Kvalitná vízia je taká, na ktorej implementáciu máme mandát a zdroje. Slovensko má v tomto smere obrovskú príležitosť. Ak naše reformy a investície zacielime správne, môžeme urobiť poriadny krok vpred. Ak nie, premárnime túto naozaj vzácnu príležitosť tieto veci dosiahnuť.

Našou víziou teda je, aby Slovensko v roku 2040 bolo štátom, kde sa ľuďom darí.

Prv než uzavriem, prosím, dovoľte mi niekoľko poďakovaní. Ďakujem podpredsedovi Slovenskej akadémie vied Marekovi Radvanskému, ktorý naozaj viedol celý proces tvorby vízie. Ďalej ďakujem štyrom pilierovým lídrom, ktorí boli zodpovední za jednotlivé štyri základné kapitoly.

Dovoľte mi poďakovať aj pánovi splnomocnencovi vlády Slovenskej republiky pre sociálny dialóg pánovi Fajčovi. Takisto ďakujem za spoluprácu stálej konferencii celospoločenského dialógu.

Ďakujem všetkým tým stovkám. Nie je tu priestor, samozrejme ich menovať, ale naozaj hovoríme o stovkách ľudí, ktorí sedeli na okrúhlych stoloch, workshopoch, diskutovali, podieľali sa na vyhodnocovaní jednotlivých pripomienok, ktoré došli a bolo ich niekoľko tisíc. Vďaka všetkým týmto ľuďom je dnes tento dokument skutočnosťou.

Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za vystúpenie, za prezentáciu predsedovi Slovenskej akadémie vied.

Dámy a páni, od viacerých z vás tu boli aj pri prezentácii, ale aj predtým otázky, aké fórum je vlastne stála konferencia celospoločenského dialógu. Ja si dovolím vysvetliť, o čo ide uvedením faktov z deklarácie v rozvoji celospoločenského dialógu, ktorý podpísal 22. augusta 2024 za vládu predseda vlády Slovenskej republiky Róbert Fico ako splnomocnenec.

A čo je dôležité, podpisy pod touto deklaráciou, ktorá vytvára stálu konferenciu celospoločenského dialógu, sú: konfederácia odborových zväzov, Asociácia Zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Klub 500, Združenie miest a obcí Slovenska, samosprávne kraje Slovenska – takzvaná SK8 – Slovenská akadémia vied, Slovenská rektorská konferencia, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská lekárska komora, Jednota dôchodcov Slovenska, Konferencia biskupov Slovenska a Ekonomická rada Cirkvi v Slovenskej republike.

Je to 15 aktérov a 15 členov stálej konferencie celospoločenského dialógu, ktorí sa aj v celom procese tvorby vízie na svojich stretnutiach zaoberali víziou. Celkovo musím povedať štyrikrát a v tom zhrnutí a svojho postoja odporučili pokračovať v prácach, vytvoriť takéto fórum, takéto národné fórum a odraziť sa od vízie pri spracovaní ďalšieho dokumentu, ktorý bude stratégia rozvoja Slovenska Slovensko 2040.

To na vysvetlenie toho fóra, ktoré je a ktoré podľa nášho názoru je tým najširším fórom, aké je vôbec možné v Slovenskej republike vytvoriť.

Toľkoto prosím. Myslím, že by sme mohli teraz uskutočniť prestávku, aby sme si vytvorili časový priestor potom na ďalšiu debatu. Ale ešte predtým poprosím vo veľmi zásadným spôsobom, aby nám pán profesor Libor Vozár predniesol, akým spôsobom šesť takzvaných oponentov sa vysporiadalo s víziou. Nech sa páči, pán profesor.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán prezident, vážený pán predseda národnej rady, vážený pán premiér, vážený pán predseda Slovenskej akadémie vied, cení protokolárni hostia, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás v krátkosti oboznámil s hlavnými závermi expertného hodnotenia vízie Slovensko 2040, ktoré bolo vytvorené prostredníctvom hodnotenia šiestich zahraničných hodnotiteľov.

Rámec pre expertné hodnotenie: prvým míľnikom bolo uznesenie vlády z roku 2025, ktorým boli definované východiská a postup vypracovania vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040. Úrad vlády na návrh Slovenskej akadémie vied po vytvorení vízie zabezpečil nezávislé expertné posúdenie vízie v záujme overenia jej relevantnosti, kvality a najmä využiteľnosti pri budúcom spracovaní stratégie Slovensko 2040.

Posudzovatelia vízie boli: pani Dermail, ktorá pracuje na ministerstve vnútra verejnej správy na Slovensku, ktorá rovnako ako Julián Bloom – radca vysokého komisára pre vzdelávanie vo Francii – pracujú na strategických materiáloch na úrovni svojich krajín. Ďalším je docent Havlíček, prvý podpredseda vlády a minister priemyslu a obchodu Českej republiky, ktorý bol zodpovedný za vytvorenie hospodárskej stratégie v Českej republike. Pán doktor honoris causa Martin Schulz, bývalý predseda Európskeho parlamentu, a profesor Ľubtáčik, emeritný profesor univerzity vo Viedni, a profesor Juraj Sipko zase reprezentujú odborníkov, ktorí majú medzinárodné skúsenosti, ale na druhej strane veľmi dobre poznajú reálie Slovenskej republiky.

Pani Dermail v svojom posudku oceňuje jasný formálny mandát a zmysluplné zapojenie zainteresovaných strán do prípravných prác. Za prínosné pokladá dobré strategické rozhodnutie – celkový rámec so štyrmi piliermi a jasný zámer riešiť problémy medzisektorovým a medzirezortným spôsobom. Upozorňuje na vznik potenciálnych napätí medzi protichodných cieľov. Ako príklad uvádza využívanie pôdy a ochranu životného prostredia verzus hospodársky rast, a podľa jej názoru tieto potenciálne konfliktné situácie treba v budúcnosti hlbšie analyzovať. Odporúča jasnejšie rozlíšenie a prepojenie medzi súčasným stavom, požadovaným výsledkom a prostriedkami na jeho dosiahnutie. Záverom konštatuje, že vízia predstavuje vhodné východisko pre spracovanie stratégie.

Pán Bloom považuje taktiež za pozitívne voľbu štyroch pilierov a efektívne vyváženie cieľov súvisiacich s produktivitou, sociálnym blahobytom a klímou. Oceňuje, že myšlienka kvality života slúži ako zastrešujúci cieľ spájajúci zvolené oblasti. Pozitívne vníma európske ukotvenie vízie a vidí potenciál integrovať aktivity do budúceho finančného programovania na úrovni Európskej únie. Ako znalý strategický odborník odporúča vyjasniť medzi prognózovaním, scenármi a prioritami, spresniť hierarchiu cieľov podľa ich dôležitosti a upozorniť na potenciálne napätia a potrebu kompromisov pri protichodných cieľoch, z ktorých niektoré uvádza. Pán Bloom, ako som už spomínal, je zodpovedný za prognózu France 2035 až 2050, ktorá práve vzniká vo Francii na vládnej úrovni.

Pán docent Havlíček považuje za eh víziu za kvalitnú diagnózu a legitímny prípravný proces.

Eh považuje za pozitívne pomenovanie hlavných štrukturálnych výziev a to dôraz na produktivitu, inovácie, ľudský kapitál, digitalizáciu, energetickú bezpečnosť a prechod k ekonomike s vyššou pridanou hodnotou.