Nový škodca na Slovensku – čo hrozí našim lesom?

Pavla Vásla, generálneho kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho Vladimíra Urmaniča, hlavnej rastlinoárky Marty Magdolenovej a vedúceho lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra Juraja Galka.

Téma tlačovej konferencie: Nový škodca krásoň jaseňový potvrdený už aj na Slovensku.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, vážené dámy a páni, kolegovia, ďakujem aj médiám, že prišli, aby sme aj prostredníctvom vás mohli informovať širokú verejnosť, či už laickú aj odbornú, o tom, že na Slovensku bol oficiálne potvrdený nový, poviem asi najhorší škodca pre jaseň. Je to krasoň jaseňový.

Minulý týždeň, keď som sa zúčastnil zasadnutia Rady ministrov v Bruseli, bol zaradený aj bod s touto problematikou, s týmto škodcom. Tento bod zaraďoval minister pôdohospodárstva Maďarskej republiky, nakoľko v Maďarsku už zhruba pred niekoľkými týždňami bol oficiálne potvrdený tento škodca – krasoň jaseňový.

My sme mali v tom čase nejaké základné informácie a aj na základe týchto informácií kolegovia veľmi intenzívne komunikovali s maďarskou stranou z pohľadu pohraničia. Zrealizovali sme viacero odberov, alebo priamo v teréne zberu rôznych typov chrobákov a z pohľadu tohto sme sa začali domnievať, že aj na Slovensku sa tento škodca nachádza.

Na základe nejakého zberu sme zaslali týchto škodcov do oficiálneho akreditovaného laboratória vo Francúzsku. Preto môžeme dnes oznámiť, že v piatok poobedných hodinách nám oficiálne prišlo stanovisko, že tento škodca je potvrdený aj na Slovensku. Preto aj prostredníctvom tejto tlačovej konferencie budeme informovať vás, celú verejnosť, o tom, ako sa treba v tomto prípade správať, aké kroky budeme robiť, ako akým spôsobom sa bude široká verejnosť informovať a čo všetko to znamená pre nás na Slovensku.

Treba povedať, že tento škodca je prvýkrát teraz potvrdený v Maďarsku a na Slovensku. Tento škodca tu ešte nebol vôbec. Je to škodca, ktorý pochádza hlavne z východu, väčšinou z ázijských krajín. Takže najväčší predpoklad je, že do Európy sa dostal pravdepodobne z Ukrajiny.

Ak by som mohol poskytnúť nejaké základné informácie: je to krasoň jaseňový. Je to vlastne významný škodca hlavne pre jaseň ako strom, ktorý pochádza z Ázie. Hostiteľské rastliny sú produkty a iné predmety. Je to hlavne jaseň a je to ešte chlonan virgínsky. Je to asi nejaká okrasná rastlina alebo niečo takéto.

A čo sa týka napadnutia, ide o drevo, izolovanú kôru a iné predmety vyrobené z dreva a kôry hostiteľských rastlín. Takže v zásade sa bavíme o jaseni.

Keby som mohol poskytnúť nejaké základné dáta z pohľadu podielu jaseňa na Slovensku, je to niekde na úrovni okolo 2,2% z pohľadu porastov, ktoré na Slovensku máme.

Tak ako som hovoril, prvý výskyt bol potvrdený v Maďarsku. Ide o vôbec prvý potvrdený záchyt tohto ázijskeho chrobáka na území Európskej únie.

Pre Európu vrátane Slovenska znamená tento nález bezprostredné samozrejme riziko, keďže škodca dokáže v krátkom čase zlikvidovať celé jaseňové porasty.

Z hľadiska výskytu v Európskej únii sa to potvrdzuje u nás na Slovensku. Ten výskyt bol zaznamenávaný v obci Streda nad Bodrogom. Tam bol prvý záchyt 18 dospelých jedincov tohto škodcu. My sme hneď po tom zbere, ako som hovoril na začiatku, zozbierali a predbežne sme cez UKSUB potvrdili, že ide o to. Ale samozrejme, aby sme mohli ďalej pokračovať, potrebovali sme mať potvrdené od referenčného európskeho laboratória, ktoré, ako som povedal, bolo potvrdené v pondelok v popoludňajších hodinách, čiže 20. júla.

Ukážem vám mapu zhruba toho výskytu. Ide o vlastne úplne tú východnú časť Slovenska v tej južnej časti. Na základe toho aj vidíte z pohľadu toho, kde sa brali odbery a kde bol negatívny a samozrejme tie pozitívne zvýraznené na tejto mape.

Nález bol na 22 katastrálnych územiach, kde bol zaznamenaný na Slovensku tento výskyt.

Musím povedať, že vlastne tie opatrenia, ktoré sa budú realizovať a ktoré sa realizujú, sú také podobné tomu zlatému žltnutiu viniča. To znamená, že aj v tomto prípade sa bude vyhlasovať karanténa v jednotlivých okresoch podľa toho, kde sa nachádza.

V rámci tých hostiteľských rastlín, tak ako som povedal, ide o všetky druhy jaseňov, ktoré máme na Slovensku. Sú to štyri druhy jaseňa a ešte aj spomínaný virgínsky. To sú nejaký porast, nejaký krík, ktorý máte možnosť vidieť.

Samozrejme, že percentuálne zastúpenie je niekde na úrovni viac ako 2%, čo je veľmi individuálne a špecifické naprieč celým Slovenskom. Ale máme asi zhruba na porastoch niekde na úrovni okolo 200 000 hektárov tento jaseň v lesných porastoch. Máme aj rôzne parky na Slovensku o väčších rozlohách niekoľkých hektárov, ktoré sú tvorené čisto týmto jaseňom.

Rizikové komodity a spôsoby šírenia: samozrejme dovoz týchto hostiteľských rastlín. To znamená, že keď by sa niečo doviezlo, kde sa tento škodca nachádza. A všeobecne, ako by som to zhodnotil, kompletne celé drevo s tým súvisiace je hostiteľská rastlina – kôra, palivové drevo, neošetrené obaly, drevný obalový materiál, štiepka, neošetrené drevené podklady s kôrou z krajiny s výskytom škodcu.

Čiže aj v rámci tých zón, ktoré budeme mať teraz na Slovensku vyhlásené, bude musieť byť veľmi špecifický spôsob fungovania. To vysvetlia presne kolegovia.

Tu by som skôr povedal, aby asi laicky to mal každý pochopil: kolegovia mi hovorili, že tento škodca sa volá taký cestovateľ. On obľubuje normálne teplé miestečka. To znamená, že veľakrát si sadne možno na nejaký kamión, ktorý prepravuje drevo, a prevezie sa nejakou časťou. Čiže toto je veľmi komplikované a problematické, že tento škodca sa takýmto spôsobom bude môcť šíriť.

Preto vlastne tie opatrenia budú musieť byť v tých jednotlivých lokalitách tak zabezpečené, aby hlavne tí jednotliví prepravcovia drevnej hmoty boli veľmi dôslední. Aby samozrejme aj tí, poviem, ktorí spracovávajú rôzne druhy dreva v rámci niektorých píl, boli veľmi obozretní v tomto prípade. Aby v zásade sme čo najviac eliminovali to, aby našou ľudskou činnosťou sa tento škodca šíril naprieč celým Slovenskom.

Chcem aj touto cestou samozrejme poďakovať kolegom, ktorí od prvého momentu, kde sme mali podozrenie, mali množstvo rokovaní a množstvo aktivít, ktoré počas tých niekoľkých dní absolvovali.

Samozrejme, chcem poďakovať za veľmi dobrú súčinnosť s maďarskou stranou, kde už prebiehajú viaceré spoločné rokovania, aby sme zvolili spoločný postup.

Vítam pomoc zo strany Rakúska, ktorá nám chce poskytnúť psov, ktorí sa naučia v zásade vyhľadávať týchto škodcov. Dá sa ten pes naučiť na to.

To znamená, že túto máme pomoc a samozrejme pomoc aj zo strany Európskej komisie, ktorá v tomto prípade už aj na predmetnej rade pred týždňom prisľúbila pomoc Maďarsku, ale samozrejme aj Slovenskej republike, ktorá teraz má oficiálne toto potvrdené. Prisľúbila pomoc z pohľadu odborníkov, samozrejme aj finančných prostriedkov.

Treba povedať, že v rámci Európskej únie ani tých odborníkov moc nemáme, lebo v Európe tento škodca nebol.

My budeme pravdepodobne požadovať aj od Európskej komisie zabezpečenie týchto odborníkov.

Tí budú pravdepodobne zo Spojených štátov amerických alebo z Kanady, kde vyslovene ten škodca sa už pomerne dosť dlho nachádza, a teda sú tu už majú presne systém, ako s ním nejakým spôsobom bojovať.

A preto chcem dosiahnuť maximálnu koordináciu.

Ale minulý rok sme zvládli spoločne Slintačku a Krývačku, a takisto aj tu vkladám maximálnu dôveru kolegom odborníkom, ktorí dlhodobo pôsobia na svojich pozíciách, že aj túto situáciu zvládneme.

Zvládneme.

A ide hlavne veľmi podstatné to, aby každý občan a každý ten, ktorý spracovával alebo robí s drevom, bol opatrný.

Preto sprezentujeme aj nejaké webové stránky.

Ukážeme vám priamo potom aj na záver si budete môcť cez kamery spraviť priamo zábery a ukážeme priamo, ako ten škodca vyzerá.

Máme to tu.

Máme k dispozícii aj korú, ktorá je napadnutá, aby sme možno vedeli ukázať širokej verejnosti, na čo si majú dávať pozor.

No a samozrejme asi najväčšia tá osveta z pohľadu najväčšieho informovania cez vás ako médiá, ale samozrejme aj cez webové stránky, ktoré budú zverejnené. Telefónne čísla, kde budú môcť nahlasovať.

Samozrejme naša intenzívna práca z pohľadu informovanosti širokej verejnosti.

Takže za mňa v tejto prvej časti takto základné informácie.

Teraz by som poprosil kolegynú, ktorá z toho odborného hľadiska povie tie základné informácie.

Ďakujem za slovo.

Takže ako už povedal pán minister, máme prvý výskyt na Slovensku, ktorý bol potvrdený v strede nad Bodrogom, a už sme teda našli aj prvé napadnuté stromy.

Našli sme aj živé larvy v stromoch, ale našli sme aj výletové otvory v tvare písmena D, ktoré sú typické pre tohto škodcu.

Tie výletové otvory sú v tvare písmena D, ale sú veľmi malinké, majú len tri až štyri mm.

Ale na podiv bolo to veľmi ľahko identifikovateľné na tých stromoch.

Našli sme aj na zdravých stromoch poškodenie.

Na stromoch, ktoré sme videli, že sú poškodené, sme larvy nenašli, pretože pôsobí tam iný škodca, ktorý sa na Slovensku vyskytuje.

Je to huba čiaočka jaseňová.

Takže o tom máme tú prácu sťaženejšiu, pretože máme hubu a máme škodcu, ktoré majú rovnaké príznaky napadnutia a my musíme identifikovať, čo je čo.

Máme teda výskyt potvrdený.

Teraz momentálne prebieha v tejto oblasti delimitačný prieskum.

Výsledky delimitačného prieskumu ste videli na mape.

Vlastne my potrebujeme určiť, pokiaľ máme to územie napadnuté a pokiaľ máme územie čisté.

Takže všade, kde boli červené škvrny, bude napadnuté územie okolo každého stromu.

To bude vo vzdialenosti sto m.

V prípade, že by sme našli nejaké ucelenejšie výsadby, tak bude vlastne väčšia plocha vyhlásená za zamoreného zónu.

Nárazníková zóna bude v rozmedzí desať km okolo zamorenej zóny.

Z týchto zón bude zakázané vyvážať či už drevo, kôru, štiepku a takisto aj hostiteľské rastliny.

Keby tam boli záhradné centrá alebo škôlky.

Toto všetko bude zakázané vyvážať.

V zamorenej zóne bude potrebné zlikvidovať všetky hostiteľské rastliny, čiže všetok jaseň. Ak majú záhradné centrá v týchto oblastiach svoje predajne, budú musieť zlikvidovať a takisto aj škôlky.

Tu vidíte práve ten výletový otvor v tvare písmena D, ktorý vieme nájsť na tých jaseňoch, či už na mladých alebo aj na starších.

A týmto by sme chceli aj požiadať širokú verejnosť alebo aj odborníkov.

Bude aj na stránke UXUPU vytvorený špeciálny link ailusza@uxu.sk, kde budete môcť informovať o tomto škodcovi.

Ale upozorňujem, škodca je veľmi malý, do jeden a pol cm, zelený.

Veľmi ťažko ho nájdete.

Zase nie je to také jednoduché toho škodcu nájsť.

Preto používame feromónové lapače, ktoré zachytujú tohto škodcu, a na základe toho sme teda našli už potom aj tie výletové otvory.

Čo budeme ďalej robiť?

Ako som už povedala, v oblastiach s napadnutými stromami môže byť celá oblasť vyhlásená za napadnutú.

Fitosanitárne opatrenia, ktoré budú nariadené, bude to alebo spálenie dreva alebo bude sa môcť štiepkovať, ale štiepkovanie bude môcť byť na rozmery menšie ako dva a pol cm v každom tvare.

A potom táto štiepka alebo drevo sa bude musieť spáliť najneskôr do začiatku ďalšieho letového obdobia jaseňa.

Dospelé jedince vylietajú v máji a vedia lietať až do septembra.

Vrchol toho letu je koniec mája, jún.

Takže zatiaľ máme ešte lapáče vyvesené.

Zisťujeme, či budeme mať rozšírené aj nové oblasti, ale zatiaľ sme v lapačoch zistili iba v strede nad Bodrogom dospelé jedince.

Tá zamorená zóna a vymedzená oblasť sa bude môcť zrušiť až vtedy, keď by sme štyri roky po sebe potvrdili, že sme nenašli žiadneho škodcu, žiadne príznaky napadnutia.

Takže až po štyroch rokoch budeme môcť uvažovať o zrušení.

Sú práve v tomto momente prebieha stretnutie s maďarskou stranou.

Potrebujeme postupovať harmonizovane, pretože sme našli veľké množstvo záchytov blízko maďarskej hranice.

Na prekvapenie, tá ukrajinská hranica je u nás relatívne čistá.

Máme už lapače roky vo Višnom Nemeckom, v Čiernej nad Tisov.

Lapače sú čisté, nič sa tam nenašlo.

Urobili sa aj prieskumy rastlín v tejto oblasti.

Tam zatiaľ nič.

Nejaký pozitívny výskyt bol vo Vyšných Slamenciach, kde je peší prechod.

Takže budeme mať tu spoluprácu s Maďarmi.

Rakúska národná organizácia ochrany rastlín sa s nami spojila a prídu budúci týždeň.

Prídu si odobrať vzorky z našich napadnutých rastlín.

Poprípade by boli veľmi radi, ak by sme našli ešte aj larvy, ktoré by si zobrali a odchovali, pretože oni majú svoju chovnú stanicu, kde si pestujú tieto živočíchy, aby mohli cvičiť psy. Pretože tieto psy potom budú vedieť vyňuchať larvy v stromoch, ktoré nebudú vykazovať žiadne príznaky napadnutia.

Takže my sme už videli takýchto psov v akcii.

Bolo to na iných škodcov a bolo to veľmi úspešné.

Podarilo sa aj v Rakúsku jeden takýto prienik, ale samozrejme iného škodcu, aj eradikovať a za pomoci psov.

Viac informácií o Agrilus planov penis nájdete na stránke UXUPU, a takisto budete mať informácie aj na strane ministerstva.

My budeme informovať všetky obce, všetky samosprávy.

Budú informované všetky záhradné centrá, všetci spracovatelia, všetky registrované subjekty v týchto oblastiach, ktorí sa venujú pestovaniu jaseňa, aby vedeli, čo majú robiť. Pretože budú mať obmedzenia a vlastne aj celá 100 km zóna okolo tých napadnutých oblastí bude mať obmedzenia. Pretože z týchto oblastí sa žiadne drevo jaseňa, ani piliny, ani štiepka nebude môcť vyvážať.

Všetko sa bude musieť spracovať v tej 100 km oblasti.

Takže toľko z mojej strany.

Ešte poprosím kolegu z Národného lesníckeho centra.

Ďakujem za slovo.

My na Národnom lesnickom centre, na našom odbore ochrany lesa a lesnej ochranárskej služby sa venujeme podpornému a drevokaznému hmyzu. Ja by som z tejto pozície chcel využiť priestor a povedať vám niečo o tomto škodcovi. Tento krasoň jaseňový, lebo to skutočne je to závažná hrozba pre európske lesy.

Jeho prirodzený výskyt, ako už pán minister povedal, je v Ázii. Niekde Čína, Japonsko a východná časť Ruska. V roku 2002 ho identifikovali, alebo prvý nález bol v Amerike okolo Detroidu. Od tohto obdobia tam spôsobil škody, ktoré sa rátajú v miliardach dolárov. Viac ako 10 miliárd dolárov. Už momentálne je rozšírený do viac ako 30 štátov amerických a niekoľkých provincií Kanady.

Podobný vzorec jeho šírenia bol aj v podstate v Európe v roku 2003. Ešte vtedy ho nevedeli potvrdiť a potvrdili ho v Moskve až 2005, ale pravdepodobne 2003 tam bol prvý nález. Taktiež sa tu rýchlo šíril, najmä na severoamerických jaseňoch, ale veľmi rýchlo sa adaptoval aj na naše druhy jaseňov.

Rýchlo sa začal šíriť. Potom v roku 2019 zasiahol zhruba Luhanskú oblasť, tam sú prvé nálezy. V roku 2024 sú oficiálne prípady z Kyjeva a v roku 2025 niekde v oblasti Bieloruska.

Čiže to sú také potvrdené oficiálne zdroje toho šírenia. Od týchto oblastí je naša hranica niekoľko 100 km vzdušnou čiarou. Čiže my sme toho škodcu v podstate čakali o niekoľko rokov.

Ale tým, aká je tá situácia, pravdepodobne je to preprava, ľudia chodia hore dole. Samozrejme ten transport je obrovský. Tak ako už pán minister povedal, je to výborný stopár. Tento druh sa pravdepodobne rozšíril touto dopravou. A ako už aj pani Magdolenová povedala, prvé záchyty boli na východnom Slovensku v tej strede nad Bodrogom, kde momentálne aj dnes prebieha ten rozsiahly delimitačný prieskum s pracovníkmi z Uksupou aj z nášho odboru.

Trošku teraz pár slov k bionómii. Ako už bolo povedané, je to krásny metalický chrobák až do 1,5 cm. Potom si môžete spraviť nejaké detailnejšie zábery. Ja som doniesol ukázať aj ako vyzerá to poškodenie. Pretože čím viac očí budeme mať v teréne, čím viac ľudí to bude vidieť, tým máme väčšiu šancu spomaliť toto šírenie.

Niekedy v lete sa spári samček so samičkou a samička začne vyhľadávať vhodný materiál. Keď sú to naše európske druhy, väčšinou vyhľadávajú nejaký oslabený strom. Bohužiaľ, v tomto prípade tento druh je schopný napadnúť úplne zdravé jasene.

Dokonca už tu bola spomínaná tá huba čiaročka jaseňová, meno cifus fraxineus. Taký ťažký názov. Máme napadnuté tisícky, desaťtisícky jaseňov touto hubou. Tie symptómy sú veľmi podobné. Spolupracujeme aj s doktorom Jendekom, svetovým špecialista na tento druh. A ten vraví, že dokonca tento krasoň jaseňový si vyberie úplne zdravý strom. Ani nechce ísť do toho stromu, kde už tá huba je, lebo ju cítí ako konkurenciu. Takže napadne ten strom.

Samička nakladie vajíčka do prasklinky a veľmi rýchlo sú malé larvičky, veľmi tenké, ktoré potom vyžierajú také esovité požeráčky. To si môžete natočiť. Je to veľmi typické pre tento druh. Žiadny iný z našich domácich druhov škodcov nemá taký požeráč ako práve tento druh, čo je tá determinácia.

A potom ten výletový otvor nasledujúci rok, ako už bolo povedané, má tvar písmena D. Čiže to sú také základné rozpoznávacie znaky.

Čo chceme robiť ešte potom z našej pozície, ako spomaliť jeho šírenie? Sú popísané metódy aj zo Severnej Ameriky, celkom účinné. Aj komunikujeme s tými expertmi. Sú to nejaká sieť takzvaných lapacích stromov. Kedy sa na jar napravia nejaké jasene, ktoré budeme v rôznych bufrových zónach v podstate od tých nálezov, v spolupráci s Uksupom a s miestnymi lesníkmi a samosprávami pripravovať a vyhodnocovať.

Čiže my samozrejme aj po tejto výskumnej stránke tam budeme robiť aktivity.

Ako už bolo spomínané, rôzni zahraniční kolegovia sa nám ozývajú, pretože v úvodzovkách sme takí zaujímaví teraz pre nich s tým, že budú aj oni sa sem budú chodiť učiť. Pretože zastavenie toho šírenia tými radikálnymi opatreniami tohto druhu bude veľmi ťažké.

Ešte poviem, že tiež z našej pozície sme pripravili nejaké informačné materiály. Dlhodobo pripravujeme videá o rôznych škodcoch lesných. Takže taktiež o tomto druhu máme pripravené také edukačné video, ktoré bude k dispozícii hneď po tejto tlačovke.

A ešte poviem, ak by ste mali záujem, mám taktiež profesionálne fotky od tohto doktora Jendeka, aby ste v podstate šírili tieto vedomosti a to, ako ten škodca vyzerá a tie príznaky napadnutia do širokej verejnosti.

Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Nejaké otázky k danej téme. Poďte na mikrofón.

Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, Monika Hajko, Slovenská televízia. Ja by som sa chcela opýtať, že bolo tu spomenuté, že v Amerike tie škody predstavujú niekoľko miliárd. Či máme možno odhad alebo nejaké predbežné analýzy toho, aké škody by mohli spôsobiť u nás?

Asi vychádzame na základe dát, ktoré máme, a na informáciách, čo v rámci porastov je zastúpenie jasenia niekde na úrovni okolo nad 2%. Hej? S tým, že samozrejme je to veľmi špecifické. V niektorých častiach Slovenska sa moc jasenia nenachádza, niekde sa nachádza viacej.

Kolegovia ma informovali, že máme niekde porasty na úrovni okolo 200 000 ha, kde sa tento jasene nachádza. S tým, že samozrejme to závisí aj od nadmorskej výšky. Plus ešte počítame s nejakými parkami, ktoré sú v niektorých samosprávach. V Prešove je nejaký veľký park, v Bardejove je nejaký park, v Trebišove je nejaký veľký park, niekoľkohektárový, kde sa tento jaseň vyskytuje.

Takže odhady to vám nikto nepovie. Viete, horšie by to bolo, keby sme mali 30% zastúpenie jasenia na Slovensku. Chvalabohu, máme 2%, ale myslím si, že tak ako ste aj počuli od kolegov, ktorí sú vyslovene odborníci od prvého momentu, ešte predtým, my sme už boli na to pripravení. Už časom sa chystali tým, že boli potvrdené niektoré tieto záchyty, či už na Ukrajine alebo v Bielorusku v roku 2025.

Dobrý deň, Janinčíková, Markíza.

Janinčíková, Markíza.

Ja by som sa teda chcela spýtať, či aj napríklad jaseňové drevo sa vyváža od nás a prípadne či to môže mať nejaký ekonomický dopad z tohto hľadiska.

Neviem, či sa vyváža jaseňové drevo. Čo mám ja informácie, tak štátne lesy z pohľadu vývozu dreva 99 % zostáva na slovenskom trhu, ale to je 40 % na Slovensku. 60 % je tvorené hlavne súkromným sektorom a tam asi nejaké relevantné dáta neviem, či máme úplne, či nejaký urbár alebo komposeorát predáva niečo do zahraničia z pohľadu tohto dreva.

Ale samozrejme, toto je problém, hej? To znamená, že nemyslím si, že to bude mať nejaké ekonomické dopady. Neviem, či pán generálny ma chce doplniť, ale nepredpokladáme zatiaľ, že by to malo spôsobiť nejaký problém.

Skôr vnímame problém to tak, ako bolo povedané, že proste je to ten stopár, čiže v zásade sa preváža na tých autách. My budeme musieť striktne dodržiavať, hlavne tí, ktorí majú píly, ktorí spracovávajú drevo, ktorí s tým niečo robia. Môžu sa nejakí záhradkári z pohľadu predaja dávať pozor na to, aby sme si to sami nešírili tohto škodcu.

Ešte mám otázku teda k jeho fungovaniu, napríklad že nepomáhajú tomu ani nejaké mínusové teploty, alebo že vlastne ak dokáže prežiť zimu, tento škodca, možnože prečo?

Viete, Amerika, Kanada, tam býva tiež veľmi zima, takže dokáže prežiť. Samozrejme, v tých stromoch prežije aj pri vysokých mínusových teplotách.

Viktória Netová, televízia. Ja len na upresnenie, či sa už musela teda vyhlásiť tá zamorená zóna, alebo to zatiaľ nehrozí? Aký je teda aktuálny stav, či sa robia teda prieskumy?

Neviem, asi pán UXup, lebo bude sa vyhlasovať teraz aktuálne. Oni spracovávajú podklady a v zásade to bude to isté, tak ako to bolo pri zlatom žltnutí viniča. Vlastne na cez okresné úrady sa bude vyhlasovať táto situácia. Teraz sa spracovávajú dáta.

Presne, ešte kolegovia hovorili, je zber dát priamo v teréne a na základe toho v priebehu niekoľkých dní pôjde požiadavka na okresný úrad z hľadiska vyhlásenia takejto situácie.

Ďakujem, tiež iba pre upresnenie, že tých 2,2 %, to je vlastne z celého zo všetkých porastov na Slovensku. Tak 2,2 % sú dobre.

Áno.

Jasne.

Uhm. Potom na tú karanténu som sa chcel opýtať, či to ovplyvní nejako ľudí, že bude zákaz neviem vstupu do lesov alebo podobne.

Nie, nie, nie. Toto sa týka hlavne pohybu, spracovania dreva a ďalšieho napadnutia.

Čiže bavíme sa, aby to bolo na záznam. Eh, nemá to vplyv na to, že ľudia sa nebudú môcť pohybovať vo lese. Nevytvárame zase nejakú paniku?

Samozrejme, že nie. Má to vplyv potom na tých spracovateľov, hej? Dajme tomu, má tam niekto pílu a vie priamo, že napríklad 5 km od neho je, tak bude obmedzený. Nebude to môcť vyvážať mimo tej zóny, bude to musieť tam spracovať a jedine cez tú štiepku do 2,5 cm a bude to musieť do ďalšej sezóny ju spáliť. Čiže v tomto prípade sú tam tie obmedzenia.

Takže to nemalo byť na šírenie paniky. Skôr, že či náhodou sa ten chrobák nemôže preniesť aj tým, že ľudia pôjdú neviem do lesa spať, viete, alebo tak, že či sa...

Takto, viete, keby sme išli do takýchto detailov, tak to by sme museli zakázať akýkoľvek život. To znamená, nikto nič nebude musieť nikde vychádzať, žiadne autá, nikde nič. A proste to sa nedá. Ten chrobák, viete, neviete postaviť nejakú pomyslenú stenu, barikádu a vidíte, nerespektuje hranice.

A chcel som sa opýtať na tie cestičky, ktoré sú pod tou kôrou, že je tam nejaký viditeľný rozdiel medzi cestičkami, ktoré robí likožrúd a ktoré robí krasoň.

Áno. Možnože na čo si majú všímať ľudia.

Myslím si, že bude dobré, potom keď si po tlačovej konferencii spravíte také tie záznamy na kameru z pohľadu toho, aké robíte cestičky a aj detailnejšie možnože, aby videli, ako v skutočnosti vyzerá. Neviem, či odborne chcete vysvetliť rozdiel medzi, lebo pre lajka to podľa mňa asi nie je nejaký citeľný rozdiel.

Môžem v krátkosti. Tak ako som povedal, eh tento druh invázneho krasoňa má typické také sovité požierky, ktoré sa postupne rozširujú. Naše druhy - pre lajka to môže byť podobné. Ale taktiež, ako som povedal, chceme nachystať nejaké video ďalšie, kde to budeme vedieť rozlíšiť veľmi jednoducho, aby to bolo preukázné.

Skrátka takto. Za mňa všetko. Ďakujem.

Ak môžem ešte teda jednu otázku, že kedy sa predpokladá ten začiatok tých výrubov v tých inkriminovaných oblastiach?

Môžem ja. Aktuálne prebieha - prosím, na mikrofón, aby to nepôsobilo, že ideme...

Jasne.

Aktuálne prebieha delimitačný prieskum v spolupráci s NLC a s vecnou sekciou na ministerstve. Máme pripravené pohotovostné plány, ktoré sú úplne aktuálne, a na základe stanovenia delimitačného prieskumu sa potom vypracujú akčné plány.

Naši kolegovia z UXsupu budú vypracovať návrhy na vyhlásenie vyhlášky a zašlú na okresné úrady. Následne okresné úrady vyhlasujú potom karanténu a tam sú potom presne popísané aj všetky opatrenia, ktoré bude potrebné dodržiavať.

Čo sa týka tých výrubov, ono to nemusia byť úplne masívne, ako aj pán minister a kolegovia vravia. Závisí, ako je ten zastúpený jaseň, či je to každý piaty, každý dvadsiatypiatypyt strom, a od toho sa budú určovať tie okruhy jednotlivých zón. S tým, že tie výroby sú potom pomerne špecifické, treba ich robiť pod dozorom, pretože sa robia až na úroveň zeme. Nemôžu zostávať ani nejakým spôsobom tne. Treba ten strom vyrezať úplne. Všetko budeme vedieť, keď sa skončia delimitačné prieskumy, aké veľké sú tie zóny, a podľa toho sa bude stanovovať aj rozsah vyhlášky.

Ako pán minister povedal, zatiaľ máme pozitívne nálezy v 22 katastroch obcí na východe Slovenska.

Čiže ešte sa nedá predpokladať, že kedy? Že bude to ešte nejaký čas trvať, kým sa s tým...

Určite áno. Týždeň, dva, ešte je potrebný delimitačný prieskum. Potom sa spracujú materiály, vypracovávajú sa aktuálne mapy a potrebujeme najprv stanoviť zónu, pokiaľ to zamorenie je, a odtiaľ sa potom budeme pokračovať ďalej.

Ešte jedna otázka. Ak by teda prišlo buď k tomu páleniu alebo štiepkovaniu, tak kde by sa to robilo?

Pálenie alebo štiepkovanie by sa robilo teda priamo v tej zamorenej zóne. A keby sa potom urobila štiepka, tak tá už by sa potom mohla previesť ďalej.

Ďakujem vám veľmi pekne. Prajeme pekný deň. Takže môžete - tuto kolegovia vám ukážu presne si to na kamery zobrať.

Ďakujeme pekne. Dovidenia.