Najkrajší barokový poklad Rakúska? | Na vlastné oči

Milí televízni diváci, vitajte pri relácii Na vlastné oči, kde vás budem sprevádzať ja a môj kolega Roman. >> Takže Lenka a Roman. A kladiete si otázku, čo budeme vidieť v našej relácii. Nuž rôzne zaujímavé miesta. Dnes sme sa tak trošku vybrali relatívne blízko Bratislavy, ale predsa len ďaleko, lebo sme v inej krajine, sme v Rakúsku a prišli sme na Šloshof. Áno. A čo tu eh sa dá vidieť, tak to už nám povie eh náš sprievodca dnešným dňom a to je pán Orban, ktorý sa nám blíži a ktorý nás prevedie asi všetkými zákutiami nielen samotného zámku, ale aj všetkých záhrad. >> Ale nie je to Viktor Orbán, len aby bolo jasné. Hej. Je to iný pán Orbán, ale vraj je veľmi fundovaný a všetko tu pozná, takže som zvedavý sám, pretože bol som tu veľakrát, ale veľa vecí o tom neviem, >> pretože sa dnes dostaneme aj na miesta, kde sa len tak bežná noha eh obyčajného smrteľníka nedostane. Krásny deň. >> Dobý. Dobrý deň. Vitajte. >> Dobrý deň. >> Vitajte. Dobrý deň. >> Zdravíme vás, pán Orbán. No povedzte nám, prosím vás, budeme mať možnosť naozaj to, čo Lenka spomínala, nahliadnuť aj na miesta, ktoré za normálnych okolností nie sú prístupné. Určite, určite. Ukážem vám, ukážem vám také miesta, ktorý ako bežný návštevník nevidí. >> Super. Tešíme sa. Však poďme, lebo predsa len akože kus cesty nás čaká. >> Je to tak. Pán Orban, je celkom zaujímavé, že vy ste v Rakúsku Slovák, eh, ktorý vie, ale aj plynulo po maďarsky, že sa tu spojili také tri eh, tri pramene. Ako sa toto stalo, že vy ste sa ocitli v Šloshofe eh hlavnou osobou? >> Akože ja som ja som narodený na Slovensku, žijem dodnes na Slovensku. eh patrím tej maďarskej menšine, takže materinský jazyk má maďarčinu, ale samozrejme tým, že že školy všetko na Slovensku, takže maďarčina, slovenčina. Vyštudoval som germanistiku, takže automaticky k tomu príde príde tá tá nemčina. S nemčinou po anglicky sa sa už veľmi ľahko dá naučiť. Takže to sú tie tie štyri jazyky, ktoré využívam na na moju prácu tu našlo >> odliahnuť od tohoto, vy ste neboli vždy muzeista alebo človek, ktorý má niečo spoločné s múzeom. Čo ste robili ešte predtým? Ako ste sa k tomu dostali vlastne? >> Eh, ja som mal vždy, tak som sa zaujímal o históriu dejiny. Eh, som vyštudovaný učiteľ. Aj som učil 10 rokov eh na gymnáziu. >> Aký odbor? >> Eh nemčinu a filozofiu. >> Odboru. Aha. OK. >> No a potom potom eh rôzne iné smery som sa dostal k tomu. Raz, ak sme navštívili manželkou Šlosf. Eh a som spomínal, že ja tu chcem robiť. Eh a od manželky som dostal vlastne to tú motiváciu. Mi povedala, že tak sa o to snaž. Eh, tak som sa snažil a dostal som sa do pozície ako lektor. Robil som prehliadky. Ja som bol tu eh medzi prvými, ktorý robil eh prehliadky v slovenčine, >> úplne prvý, ktorý robil eh prehliadky v maďarčine. >> Takže ste boli sprievodca v tom? No takže som dlhé roky sprievodca na Šlosfe a pred pár rokmi sa vyskytla možnosť, že otvorili sme trh pre centrálnu a východnú Európu. A tým, že som bol zamestnancom aj s mojimi jazykmi, aj so skúsenosťami, tak vlastne som išiel do toho a robím to veľmi rád. Musím povedať, že keď sa my teraz pozeráme z tohto miesta na ten Šloshof, tak aj ja by som si v tejto chvíli povedala, že vau, chcem tu pracovať. >> My sme úmyselne zastali tu, pretože jednak je tu impozantný pohľad. >> Áno. >> Ale na druhej strane aj chceme niečo vedieť o všetkých týchto atrakciách, ktoré tu sú, respektíve atrakciách. No, fontány pre nás atrakcie, ale aj vtedy to boli atrakcie. >> A vy ste aj hovorili, že sú tu rôzne >> akože úrovne teraz. terasy. >> Ako vidíte, samotná zámocká budova stojí na na kopci. >> Uhm. >> Eh a Hilde Brand, eh, barokový architekt, ktorý robil tú prestavbu pre princa Savojského, otočil fasádu smerom na na Moravu, aby sa mohla vytvoriť táto terasovitá baroková záhrada. To bola veľká móda podľa Versaj na francúzsky eh spôsob, eh, že medzi terasami sa nachádzajú krásne fontány, menšie, väčšie, ktoré fungovali ako atrakcia eh v 18. storočí a úplne hore eh trónuje samotná baroková budova. Takže keď sem prídete alebo prídeme na celý deň, tak tu naozaj máme čo robiť, lebo kým už len toto prejdeme, tú záhradu, tak sa nachodíme. Odtiaľto je aj krásny výhľad na celé toto na okolie. Eh, tam vzadu, ako vidíte, tam vlastne ten les, tam sú hranice, tam tečie rieka Morava. >> Áno. >> A tým, že rieka Morava hraničí, vlastne je to hranice medzi Slovenskom a Rakúskom, tak tie tie vrchy, Karpaty sa nachádzajú už na Slovensku. >> Čiže Devínská Nová Vesť. >> A Devínská Nová Vesť, Sandberg, >> Záhorská Bystrica a tak ďalej. >> Tak a tak ďalej. dokonca teraz to až keď pôjdeme trošku vyššie za tými stromami vidno aj Devín. >> Devín. >> Také zaujímavé prepojenie. Predsa len ten pohľad kedysi dávno, keď sa tu Eugen Saojský presťahoval, bol úplne iný. >> Také paneláky tam neboli. >> Áno, evidentne. >> Prechádzame ďalšou nádhernou bránou. Áno. >> A prechádzame k takému trojsúsošiu a hlavne k fontáne. >> Áno. To je takzvaná grota. >> Uhm. >> Toto je tá, o ktorej ste hovorili. Tak >> to je tá grota, áno. O ktorej som už spomínal, že že táto táto fontána je ešte pôvodná eh pôvodný pôvodným systémom. >> Ten technologický systém. Čiže >> áno. Takže toto tu nebolo nebolo vôbec odstránené, nebolo zamurované. Takže toto funguje už od princa Savoého. A významné sú tie sochy z jednej, z druhej strany. Veď práve znázorňujú celá tá symbolika v záhrade eh sa objaví na na sochách. >> Uhm. >> A táto je Morava a Dunaj. To znamená, že ten muž, ten veľký eh silný je Dunaj a žena je moravatá. Menšia, krehká. To chce znázorniť, že tu nablízko tečie Morava do Dunaja. Dvakrát sa mení záhrada, čo sa týka eh kvetov. Máme jarnú záhradu, jarné kvety, tulipány, narcisy. To kvitnú až do konca apríla a potom sa to zmení na na letnú záhradu. >> Zmení to akože sú len rozdielne vegetačné obdobia tých kvetov, že povedzme tie odkvitnú a eh alebo fyzicky sa menia tie kvety. >> Fyzicky sa menia, >> vyberú a nasadia úplne nové. Takže každý rok tu máte inú eh kombináciu farieb. >> Uhm. Podľa toho, že ako ako sa naplánuje tá záhrada. >> Pozerám, že tento rok fičí oranžovožltofialová. >> Tu áno. >> OK. >> Keď to dobre chápem, my už opúšťame tú záhradnú časť a vstupujeme do samotného zámku. Áno, akože cez touto sálou vlastne ideme do vnútorných priestorov a tu sa nachádzame spomedzi vnútorných priestorov a záhrady. To znamená, že táto takzvaná sá teréna fungovala takým spôsobom, ako keby záhradný pavilón. Jednak >> keď vstúpite do tej miestnosti, cítite ten rozdiel, že aké sú teploty vonku a a vnútri. >> Taký jemný vánok príjemne taký jemný vánok. Príjemne je to vnútri. A alebo keď keď vonku bolo zlé počasie, tak sa oslavovalo tu v tejto miestnosti. A presne vieme, že že v tejto miestnosti veľmi rád raňajkoval princ Eugen Sávojský. >> No tak s takýmto výhľadom. >> A a toto je vlastne na východ, takže odtiaľ ide východ Slnka ráno, takže je to úplne, >> čiže raňajky východ Slnka, táto nádherná miestnosť s týmto príjemným bánkom. To by sme sa aj my s Romanom nechali radi pozvať na takéto príjemné stretnutie, ale teraz sa radi necháme pozvať eh vami v pozámku. >> Tak poďme, poďme. >> Poďme na to. Takže sa nachádzame v miestnosti, ktorá je ešte pôvodná. eh s celým s tým krásnym barokovým štukom a pôvodne táto miestnosť bola otvorená. Bola to Salateréna na na záhradu. Takže tieto tieto okná prišli až v 19. storočí a táto miestnosť je tak by som povedala, že uzavretá pre pre širšiu spoločnosť. totiž to ti slúži ako ako pre nevestu, keď sa organizuje na šlosfe svadba, tak táto táto tieto priestory sú vyslovene pre pre nevesty. >> Taká prípravovňa. >> Áno. >> Je to tu krásne. >> Je toto úžasné. E a to je to, že všetko pôvodné. >> Aha. Čiže inde to už také pôvodne nie je. >> Eh, v častiach. Eh, ale prešla tu táto budova prešla prestavbou eh za čias Márie Terézie a veľa barokových vecí odstránili. Tak toto je nádhera. >> Tak toto je naša kaplnka. >> Nech sa páči. Vau. Dosť veľa zlata. >> Uhm. >> A veľmi pekné. >> Krásn. >> Čo nám k tomuto poviete? >> Eh, tak takže to je naša naša kaplnka. eh, ktorá je zaujímavá tým, že je to je to z roku 1730 v štýle barok. Eh, no a stavom, ktorý tu vidíte je ešte pôvodným. To znamená, že táto kaplnka dodnes nepotrebovala ešte žiadnu rekonštrukciu. >> Akože nič, >> nič, vôbec nič. malinkosti, takže malilinké veci, že že prsty chýbali putá a takéto veci, ale 95% tejto kaplnky je stav 300 ročný z roku 1730. >> To ako možno to sa málo používala alebo ľudia sem nechodili? Bolo to zavreté alebo čo? >> Eh počas princa Savojského. Táto kaplnka bola vyslovene len ako ozdoba. Tam vôbec nepoužíval. Potom za Máriu Teréziu. Áno. Tak vtedy sa už pozýval >> jedna z jej dcér sa tu vydávala. Áno, dokonca tu máme aj eh pamätnú tabuľu, že sa tu vydávala jej jej milovaná dcéra v tejto kaplnke. Takže áno. Za za jej čias. Áno. A potom Habsburgovci >> nemajú záujem o zámocký komplex. To znamená, že celé je to uzavreté a v rámci tých vojenskej tej vojenskej doby, tak tak táto kaplnka sa používala ako sklad. >> Uhm. Čiže to bola veľká svadba, niečo ako keby Kardašianka sa dnes vydávala, hej? >> Eh nebola to veľká svadba. Eh, lebo lebo manžel Márie Terézie zomrel v auguste 1765. >> Uhm. >> A apríl 66, to znamená, že pár mesiacov. Eh, >> čiže ešte mali trošku smútok, ale >> ono ono bolo, že 13 mesačný smútok. Eh, ale táto mini mimi tým, že bola rozmaznaná, milovaná dcéra, tak vlastne sa rozhodla, že ona nebude čakať. eh aj keď zomrel otec a vlastne dosiahla u matky, že Mária Terézia prerušila štátny svi štátny smútok. Eh, ale mohla sa vydávať eh ale nie vo Viedni, vo Veľkej Pompéznosti, ale ale na vidieku v kaplnke, ktorá bola blízko Prešporku, lebo však potom potom miestodržiteľský pár býval na na Prešporskom hrade, takže to bolo to najbližšie. našlo schov eh čo patrilo ešte Habsburgov. >> Ale teda to bola minimálne najprestížnejšia svadba, čo tu bola. J. Eh áno, >> doteraz >> doteraz to prekonáme. >> Takže prišli sme do sakristy, eh, ktorá je veľmi tenký, úzky priestor a keď uvidíte túto túto krás tento krásny nábytok a keď to porovnáte s tými lavicami, čo sú vonku v kaplnkem, >> tak to je to je tá istá doba. Eh, no a tým, že keď to keď si všimnete eh dvere aj tu, aj von, tak sú veľmi malé. Takže táto tento nábytok tu už 300 rokov stojí, >> lebo vlastne ho nevieme premiezniť. >> Nevieme, nevieme ho to premiezdiť. Takže tuto to tento nábytok bol postavený tu a zostal tu. Tuto bolo to celé reštaurované a tiež tiež jedna jedna z tých z tých highlightov, že že takto krásne inak toto je dosť veľká zmena, lebo ideme z kaplnkym A vchádzame do asi najzábavnejšej miestnosti. Tu sa tancovalo, nie? >> Tu sa tancovalo. To je to je vyslovene slávnostná sála, ktorá sa používala na rôzne podujatia ako plesy. Ale potom za po tom, čo Mária Terézia obdovela a keď bola vdova, tu začína jej vdovský apartmán, tak ako koncertná sieň. A momentálne, keby som sa chcela vydávať ešte raz niekedy opäť, tak eh tu prebiehajú aj svadby. >> Áno, ako tu vidíte, je to krásne aj zariadené. Už je to pripravené, predpríprava na svadby. Skoro každý víkend máme, neskoro, ale každý víkend máme dokonca viac svadieb tu našla sofe. Takže dá sa. >> Takže to tu frčí. Inak sú tu nádherné svetlá alebo teda lustre a celé tie ozdoby tých stien. To je tiež originál. >> Je to Je to originál. Ehm, je to už klasicizmus, úplne taký jednoduchý eh klasicizmus. Eh, na rozdiel od stropu v sade eh ako v stred toho stropu je je ešte barokový, takže to sa to sa ponechalo všetko ostatné. Eh, je to už potom modernejšie, ale keď si všimnete nad dverami tie štukká, tak všade vidíte lovecké symboly. Ah, >> áno, tam je jeleň. Bol to lovecký zámok aj za čias princa Savojského, aj aj neskoršie pre cisársko. >> Kde tu lovili vlastne? Lebo však eh dnes v modernej dobe okolo sú polia hlavne. Eh čo tu bolo predtým? >> Ehm to bolo vlastne zámocký komplex v lese. >> Aha. >> To bolo okolo všetko les. Áno. Áno. A to bola vlastne táto táto Morav to moravské pole sa to nazýva. Táto oblasť bola veľmi eh bohatá na zverdobí. No to obľúbená oblasť, lovecká oblasť pre viedenskú šľachtu. >> Uhm. Uhm. >> OK. No ale pochopil som jednu vec, že Fery si musí dávať pozor, lebo ty už máš vybrané miesto na ďalšiu svadbu. Takže, takže budem, >> tak radšej poďme do toho. >> Budem musieť sekať do brotu >> vdúzského apartmánu. >> Vdovský apartmán znamená, že je to apartmán pre vdovu. >> Je to vlastne v názve >> ehm >> Ale ale čím sa líšil od nevdovského apartmáu? >> Farby. >> Aha. Len kvôli tomu. Áno. >> Áno. To tu vidíte všade polosmútočné farby a to je biela a šedá. >> Uhm. >> My máme smútočnú farbu čiernu a biela a šedá je polosmútočná farba. >> Polosmútočná. >> Takže preto sa nevydávalo v bielom v tom období, >> lebo bola smutočná. >> Lebo bola lebo bola polosmutočná. Napríklad napríklad eh dcéra Márie Terézie eh Mimi, keď sa vydávala tu, tak mala strieborné šaty. >> Áno. Uhm. Lebo ešte to bolo v tom, >> ešte to bolo ešte smútok. Ostatní hostia, ktorí boli pozvaní na tú svadbu, museli byť v čiernom. >> Fú. >> Aha. >> To bola zaujímavába. >> Toto je spálňa vdovského apartmánu. Eh, a povedzte, že tu už naozaj spala. >> Toto už naozaj spala. Eh, tam ju vidíme >> a to je asi predpokladám už v tom vdovskom čiernom. >> Tom vdovskom čiernom. Veď eh 1765, keď zomrel cisár, tak vlastne Mária Terézia svoje šperky podarovala svojim deťom a svoje šaty dvorným dámam a nosila len čierne veci. Bez šperkov sa ukazovala v čiernom až do konca životka v 15 rokov, do roku 1780. Pán Orban, nachádzame sa asi podľa tohto stola eh v jedálni. >> Áno, bola to jedáleň aj za čiasť princa Savojského, aj neskoršie pre cisársku rodinu. >> A toto je taký setup normálny, ktorý tak takto nejak to vyzeralo, keď servírovali. Samozrejme, bez tej obrazovky v strede >> ono to je ono to je vyslovene naaranžované tak, že že tu vidíte hostinu z 18. storočia. >> To bola to bola korunovačná hostina na počesť korunovácia eh manžela Mária Terézie za cisára svätej ríše rímskej nemeckého národa. >> A veď vtedy sa asi tak hodovalo, že veľa a dlho. >> A predpisy? Ide vlastne o tie predpisy, eh, ktoré, ktoré tu krásne keď teraz tam písali, že hostia si odpijú z pohárov, vrátia ich naspäť, čiže museli sa dodržiavať nejaké pravidlá. Inak nachádzame sa v miestnosti, kde okrem teda tohto krásneho jedálenského stola sú aj zaujímavé obrazy a vy určite viete niečo viac o nich povedať. >> Áno, trošku. >> Veľa mora. Veľa mora. >> Veľa mora. >> Ehm. Máte nejaký tip, že >> Neviem, ale tam to vyzerá na Etnu, nie náhodou >> Vezu >> alebo Vezu, lepšie povedané. Etna je tam asi vzadu. To vyzerá na Sicíliu tam vzadu alebo >> Takže je to je to Neapol. >> Aha. >> Podľa podľa toho to je Neapolský dvor v 18. storočí. Eh a všetky obrazy eh dostala Mária Terézie ako dar od svojej dcéry. >> Uhm. >> Veď jedna z dcér eh arciovodkyňa Mária Karolína sa vydala za princa eh Neapola eh z Neapolu z Sicílie. uhm bolinand neapský a tým sa stala potom neskoršie kráľovnou Neapolu. A tieto obrazy poslala ona matke o svojej novej krajine, kde býva nová vlasť. Takže vidíte tú ten prístav v Neapole zámok aj na niektorých obrazov aj vezu. Opúšťame jedáleň a prichádzame do miestnosti, kde sú nádherné tapety. >> Áno, táto miestnosť bola takzvaná herňa. >> Uhm. >> Vidíme eh stol eh kartové, takže tu sa tu sa hralo. Eh totiž Šlosov sa používal ako letohrádok. Eh no a spôč >> letohrádok. >> Áno. >> Dobre. Viem, že z iného pôvodu slova, ale aj to hranie by sa tamo. >> Takže Takže to to hranie spoločenské hry boli veľmi obľúbené skôr eh v tých večeroch. Eh takže vzácne je napríklad ten stôl v strede, kde hore sa dá hrať šach a potom keď sa to odstráni, tak tak je tam na bagamon eh vnútri. A čo sa týka eh zariadenia, tak veľmi výrazné sú tapety alebo jak nemčina hovorí, že vandšpanung, to nie je lepená tapeta, >> ale to je drevená konštrukcia a na tej konštrukcii je vlastne látka vyšpanovaná. >> Eh a hocikedy to viete odstrániť ako obraz. Eh tieto, čo sa týka zariadenia na zámku, eh sú všetky pôvodné, ale tie tapety bohužiaľ nie. Eh ale zostali vo veľmi dobrom stave a sú vystavené v rôznych múzeách. Ehm >> a už som si všimol takú niečo, čo sa opakuje a to, že každá izba je úplne iná. Eh aspoň teda zatiaľ tie, čo sme videli. Čiže to platilo, áno, že každá bola pripravená alebo zariadená v nejakom inom štýle alebo na nejaký iný účel, preto aj inak vyzerala a tak ďalej. farby sú iné. Keď si všimnete nábytok, tak tie nábytky sú podobné. >> Uhm. >> Eh, čo sa týka dreva a a dekorácie, ale tie farby, eh, tie ten poťah alebo tie tapety sú sú rôzne v rôznych izbách. Takže ideme teraz >> teraz pôjdeme >> pôjdeme do pivnice. Veď celá budova je podpivničená alebo len jedna časť pivnice je prístupná eh verejnosti. Dokonca len v rámci špeciálnej prehliadky. Ale teraz to pôjdeme dole. >> Toto je špeciálna prehliadka. >> Áno. >> Jéj. Tu je tak naozaj pivnične. >> Počkajte, zavriem ešte dvere. >> Nech sa páči. >> Potom to pokračujeme. Dobre. Idem zavrieť dvere. >> Už to začína, ale aj aj odtiaľto odídeme potom, pán Orbán. >> Takže prišli sme do pivnice. Dokonca táto časť je ešte od toho starého zámku, čo odkúpil princ Savojský. A a ono to bolo potom po tejto stene vlastne sa to pokračovalo ďalej, keď keď rozšírili zámok za čias princa Savoojského, tak vlastne rozšírili aj tú pivnicu. >> Čiže vlastne tadeto chodilo služobníctvo, aby eh napríklad sa von nedostalo, že čo sa bude nosiť na obed, na raňajky, na večeru a tu sa po tajme tak akože to presúvalo. >> Tak nie potajne. Eh ono to bol sklad pre pre potraviny. Veď nad nami pôvodne boli kuchyne. >> Aha, jasné. Tak dokonca vám potom potom, keď pôjdeme trošku ďalej, vám ukážem schody, ktoré išli hneď do kuchyne. Takže úplne >> cieľavé domá. >> Našiel som vám tam polovicu dverí, keby ste náhodou potrebovali. Trošku ich treba dať dokopy, ale >> Takže táto je ešte tá renesančná časť. >> Eh a toto bolo už nové akože nové v 17, či v 18. storočí iba roková. >> Čiže preto sú tu tie schody, že je to prístavba. Prístavba je to tam rozdiel. Budova bola tak robená, že na prvom poschodí to bolo ten beletáž, tá Nobl eh poschodie, >> čo obývali majitelia zámku a prízemie vlastne bolo pre personál a a priestory ako kuchyne. >> A oni mali teda prístup sem. >> Oni mali prístup sem >> a prenášal sa tadiaľto sa prinášali potraviny. A prečo to nemohlo byť ako priznané? >> Personál musel byť neviditeľný aj hore v zámku. Preto sú tie malé dvierka. Preto sú tie tie bočné schody, schodištia, lebo personál vlastne neexistoval. >> Jasné. >> Takže tuto, ako vidíte máme točivé schody. Eh, totže, ak som spomínal, že nad nami boli kuchyne. >> Uhm. >> Tak to bol vlastne prístup z kuchyne do do pivničných priestorov. >> Takže tade chodilo služobníctvo. >> Áno. Tá to bolo vyslovene pre pre služobníctvo. Ale takéto schody nájdeme všade eh schované. Takže celé celé služobníctvo na zámku sa pohyboval vlastne cez takéto >> táto diera, to bola načo? >> Táto diera bola, aby sa dostal vzduch do >> Aha. Vetračka. >> Čiže neskákali tadeto, nie? >> Je to všetko zamurované, lebo počas a čiže už nepotrebujeme vzduch, hovoríte teraz? Hej? >> No počas druhej svetovej vojny to zamurovali. Eh, sú to potom iné také také vetracie šachty, ale všetky sú zamurované. Táto chodba, to je úplne niečo neuveriteľné, krásne. >> Eh, pôvodne pravdepodobne tie táto chodba bola aj trošku trošku nižšia, akože ešte viac priestoru, lebo samozrejme aj tie tie koče alebo kone, malé kone sa museli dostať dovnútra. >> Síce vlastne áno, oni nenosili tak, že jeden bochník chleba alebo niečo podobné. Museli toho vlačiť podstatne viac. na koč a potom to ťahalo nejaký poník alebo alebo nejako menšie zviera. Ja. Toto vyzerá ako taká pekná predzáhradka pred oranžériou. Áno, máme tu symetricky dve oranžérie. Eh, a pred každou oranžériou takáto krásna baroková záhrada, >> ktorá vonia čerstvou bazalkoumi vecami, ktoré sú vhodné do kuchyne rovno. >> Len je to úžitková záhrada, ale ako vidíte, krásne naaranžovaná na tú barokovú záhradu. keby sme sa keď sa otočíme, tak vlastne hore odtiaľ sú sú eh okná idú idú na záhradu zo zámku do zámckej budovy a keď prišli tí hostia alebo alebo tí majitelia zámku, tak vlastne mali krásny výhľad, takže záhrady museli vyzerať ako keby barokové, krásne dekoračne, ale samozrejme tým, že sme už na statku, tak mali funkciu toho tých kuchynských záhrad. A vy tu máte aj reštauráciu. Eh a teraz ma dostanete, keď poviete, že áno, aj odtiaľto si potom berú ingrediencie do varenia. >> Presne. >> Áno. Áno. Áno. Tak vlastne tá tá tá funguje takým spôsobom, že že všetky tie tie bylinky a a iné veci vlastne sa spotrebúvajú v tej reštaurácii. >> My tu vidíme už aj eh krásne záhradníčky. Koľko tak eh Šlo Hov potrebuje záhradníkov, aby to tu celé takto vyzeralo? >> No máme eh zhruba 36 eh stálych záhradníkov a samozrejme, keď príde sezóna, tak eh tak prídu aj aj taktvní brigádníci, ale ale do tak okolo 35 36 ich je nastálo. >> To sú len záhradníci. Ale celkovo koľko ľudí musí eh tu pracovať, aby vlastne fungoval celý tento komplex? >> Eh okolo 120 ľudí pracuje na šlosfe. >> Aha. V rôznych oddeleniach, samozrejme. >> Haló schön. Dontag môžeš pokojne aj pridať a možno niečo pomôcť. Ich habe die Scheren schon, deswegen verblüte bitte das kann ich okay runternehmen. Gutblume Schokoladenblume. Genau. Dufthov pre vôňu a krásu. Áno. >> Čokoládové kvetiny. OK. Van Morgan zajtra začína. Budeš mať 121 za normáln. >> Poďme do oranžérie. >> To je tá jedna z dvoch oranžérií tu na Šlosfe. To je tá takzvaná oranžéria, ktorá bola eh ktorá mala kúrenie. >> Uhm. Uhm. >> Veď tá oproti eh tá bola takzvaná eh chladná oranžéria, takže >> to tam stačilo tej tej sklenenej plochy, čo bolo 240 štorcov sklenenej plochy. To bolo výnimočne drahé a a neskutočne moderné v tom období. Toiž sklo eh malo veľmi vysokú hodnotu. >> Uhm. >> Poďme sa pozrieť aj tuto ďalej. >> A tamto stačilo tá plocha, ale tu bolo kúrenie, ako vidíte. Pri stenách máme také otvory. Na eh pod oranžériou sa nachádzajú kachle a v tých kachliach sa kúrilo a teplý vzduch cez tie otvory potom prúdil eh hore do oranžérie a tak prežili tie krásne exotické rastliny zimu. >> Ale využíva sa presne na ten účel aj aj teraz, že napríklad eh v zime sem presuniete nejaké tie palmy z externého prostredia. Teraz vidím, že je to pekne nadekorované, ale mení sa to na zimu? Teraz je to je to časť eh našej mimoriadnej výstavy tu hore. Eh ale už eh koncom októbra tieto krásne exotické rastliny, ktoré sú vonku v záhrade, prídu dovnútra a sú tu až do konca marca, začiatkom apríla. Potom >> stále používate tie kachle, ktoré sú tam dole? >> Nie. >> Už sa to vykuruje inak. >> Už sa to vykuruje inak. Už sa to robí úplne inak. Ale ale keď pôjdeme spolu do bytíka, lebo tu býva záhradník hneď za oranžérou, tak tam vám ukážem, že ako to celé fungovalo ako to vyzerá. >> Dobre, takže ideme sa pozrieť dole, ako býval človek, ktorý sa staral o túto celú oranžériu? >> Áno, tu býval záhradník dole. >> Nech sa páči. A bola to veľmi prestížna záležitosť, kedysi pracovať napríklad tu? Určite áno. Eh, totiž jednak ten, kto mal prácu, tak mal bývanie, mal jedlo. Eh, to je jedna vec. A ďalšia vec, eh, keď si pozrieme, dobre, keď vám poviem, že ten záhradník žil tu v luxusných podmienkach, tak na naše pomery dnes to luxus nie je, >> ale na vtedajšie pomery, na to, že na tomto statku žilo 300 ľudí, takže v takomto priestore žili desiati, akože mali desiati vlastne bývanie, tak na ten na ten eh pomer eh on žil fakt, že v luxuse. totiž tuto mal obývaciu miest bol ten >> Áno. Potom je tu ešte kuchyňa a dokonca mal ešte aj prácu >> čiže ešte mal aj zvlášť kuchyňu. Som myslel, že toto je celé >> akože záhradník to, že že tie rastliny eh mali takú vysokú hodnotu, tak to bol úplne veľký akože mal prestíž tu robiť a mal veľmi veľmi eh veľkú úlohu, aby aby tie tie rastliny vlastne ďalej žili, prežili zimu a tak ďalej. Án sa staral o rastliny a majiteľ sa staral o neho. >> Áno. >> Presne. Presne. A tuto bola vlastne kuchyňa, ktorá má eh dvere vlastne na statok. Takže to je už potom tá časť statku. A tu vidíte eh ide sa pod oranžériu a tam sú tam sú potom tie kachle, v ktorých sa kúrilo. >> Tak poďme sa tam pozrieť. Môžeme. >> Môžeme môžeme. Uvidíte aj už niečo z toho. Ale je tam veľmi veľmi tesný priestor. >> Rebeka, podáš? Ďakujem ti veľmi pekne, aby sme videli niečo. OK. >> Takže toto ide vlastne v takýchto kacháiach sa kúrilo. >> Aha. Aha. >> Eh a potom potom ten teplý vzduch išlo do pod tú oranženú. >> Poď poď poď. >> Naozaj stiesneme podmienky. Čiže tam >> Áno, >> tam asi už >> tam sú potom tie otvory, ktoré ktoré skončia končia vlastne hore. Hore oranžery. >> Áno. OK. Ale pozerám, že tých otvorov tuná je veľké množstvo kad je všade to sú už potom. >> No áno, tieto kafe. Áno, ale tie otvory sú všade viac-menej tie výduchy. Ale >> lebo tu bolo teplo. Tu bolo teplo, takže takže to to muselo nejakým spôsobom fungovať, aby aby to teplo išlo aj von. >> Vau, super. Tak poďme zase naspäť. No tak poď. >> Trošku sa natiahneme. >> Vau, aké krásne dvere. Eh, toto sa už oficiálne považuje za statok. Áno, už sa nachádzame na statku a a prišli sme sem kvôli tomu, lebo jednak je to tá krásna ružová záhrada a druhá vec, že tuto na rohu to je to je moje obľúbené miesto. >> A toto je vaše miesto. >> Áno. Dá sa sem prísť eh s piknikovým košom alebo len s dekou knihou a vychutnať si si ten kľud? >> Počkajte, aby som to pochopil, máte tuná celý jeden zámok obrovský. Áno. So všetkým, čo k tomu patrí, so všetkými tými záhradami, oranžériami a tak ďalej. A toto je krásna záhrada, >> ale toto je vaše najobľúbenejšie miesto tuto. >> Áno, lebo je tu kľud. >> Kvôli tomu >> je tu kľud? Akože ľudia, toto je vlastne už statok a to sú to sú tie tie tie posledné priestory, ktoré ľudia prejdu, lebo nestíhajú toľkoto je tu vecí. >> Áno. Uhm. >> Takže sem až tak veľmi neprichádzajú. Takže toľko >> takže nie obľúbené miesto, ale zašiváreň. >> Áno. A s krásnym výhľadom. >> Môžeme môžeme aj takto. >> S krásnym výhľadom a prehľadom všetkého, že vidíš aj na ten zámok, vidíš aj na tú záhradu ružovú. Už máš taký ten takú tú pachuť toho, že už je blízko statok, už som tu. >> Čiže tie tie zvukym >> krásne. >> Takže je tu je tu vyslovene kľud. >> A ty si sa aj dobre nastaľovala k tejto záhrade, takže super. >> Áno. Ideme z ružovej záhrady rovno na statok. Poďme. >> Priznám sa, že moje deti milujú vyslovene všetky tie zvieratá, ktoré tu máte. Doslova do písmena. Aj minule sme sa tu boli prechádzať popri koníkoch. Dokonca sa tu dalo aj jazdiť na nich. >> Eh áno. Teraz sa jazdí nie tu, ale trošku nižšie, kde sú tie detské atrakcie, takže sa tam sa tam celé presunulo. >> Vy máte aj podikoch. >> Vy máte aj také poňatie, že koľko je tu tých zvierat. >> Eh, vyšlo 250 kusov. Uhm >> rôznych. To sú to sú Rakúsko starorakúske plemená. Hm. Máme aj exotické eh ťavy a a lamy, ale väčšina sú tu ovce, kozy, kone, poníy a samozrejme ten biely oslík, čo je čo je symbolom šlosofu. >> My sme momentálne vstúpili do takej trošku osobnej zóny oslíkom, pretože >> veľné zóny. >> Velness zóny. Presne tak. Ale teda je to typické zvieratko prešlosov? >> Áno, je to biely oslik. Eh, nazýva sa to aj akože rakúsko uhuhorský biely oslík. Eh, žije z nich zhruba 250 kusov na svete a 10% populácie je tu na Šlosce. A práve práve vidíme, ako ako sa kúp. >> Čiže toto je normálne samostatné plemeno. Nie je to nejaká genetická anomália alebo niečo podobné. To je plemeno samostatné, ale tým, že mal eh >> takú skôr bielu farbu, lebo ono nie čisto biela. >> Eh eh tak bol kvôli tej fare. Bola veľmi výnimočná. Bol veľmi výnimočný ten oslík. A v baroku ho považovali tiež niečo niečo výnimočné, takže ho ukazovali ako exotické zviera. เฮ เฮ Tak to bola príjemná jazda, ale mám taký pocit, že sme už na konci pomaly, ale isto nech sa páči. >> Musím povedať, že mi to je až ľúto. Dalo by sa tu byť hodiny, dní a aj noci. Áno, veď my sme tak poza váš chrbát skonštatovali, že robíte to, čo vás doslova baví a ste v tom dobrí. Takže ďakujeme za všetky tie informácie, ktoré sme dostali. >> Bolo mi potešením a dúfam, že sa nevidíme poslednýkrát. >> Áno, verím tomu, že nielen s vami, ale aj s televíznymi divákmi sa v Šlosfe urč