Miloš Svrček: Putin, Módí, Si Ťin-pching: BRICS naberá na sile | TVOTV

Hosťom televízie OTV je pán Miloš Svrček, docent na vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Ďakujem pekne za pozvanie.

Prajem pekný deň.

Ďakujem pekne.

Pán docent, Summit BRICS sa uskutočnil 12. a 13. septembra v Novom Dillí. Pričom hostiteľskou krajinou bola India, ktorá predsedá tomuto zoskupeniu. Aké konkrétne výsledky priniesol tento summit?

Áno, tých výsledkov bolo viacero, ale myslím si, že najdôležitejšia je asi taká deklarácia, za ktorou stál indický premiér Módi. V celkovo najhlavnejším mesom alebo správou pre celý svet bolo to, že na Blízkom Východe by sa mala ukľudniť situácia, pretože mimoriadne to škodí svetovému obchodu. To, čo sa stalo pred pár mesiacmi v apríli, že Spojené štáty americké spoločne s Izraelom zaútočili na Irán, rozprúdilo obrovskú, nebezpečnú špirále, ktorá v podstate tlačí svet do toho, že môže mať zásadné ekonomické dopady. Myslím si, že v najbližších mesiacoch to mimoriadne môže poškodiť aj Európu.

Čo sa týka celkového BRIXu, BRIX je myslím si veľmi dôležitá organizácia, ktorá by nemala byť opomenutá. Čo sa týka geopolitického hľadiska, pretože si musíme uvedomiť jednu zásadnú vec. Ide o zoskupenie štátov, ktoré ovláda alebo má vo svojom portfóliu viac ako tretinu svetovej populácie a tretinu celosvetového HDP, takže nie je to nejaká marginalizovaná skupina štátov.

Spomínala sa tam aj spoločná mena. Prečo sa BRIX vzdal tejto myšlienky, že by obchodovali iba v národných menách?

Módi mal veľmi dobrú filozofiu alebo strategický cieľ a predovšetkým dať dokopy svetových lídrov tak, aby sa ešte pred začiatkom tohto summitu nerozhádali pre témy, ktoré sú citlivé medzi jednotlivými štátmi. Musíme si uvedomiť takú zásadnú vec, že aj z historického hľadiska sú napríklad konflikty medzi Čínou a Indiou, pretože v roku 2020 došlo aj k potýčkam na hraniciach medzi týmito dvoma štátmi, kde zahynuli desiatky indických vojakov. Tuším na druhej strane boli štyria mŕtvi čínski vojaci. Z toho dôvodu ani čínsky prezident dlhé roky od roku 2019 nenavštevoval Indiu. Po siedmych rokoch bol prvýkrát na návšteve Indie.

A čo sa týka aj tej spoločnej meny, vyslovene treba pozerať aj na to, že niektoré štáty alebo členské štáty tohto zoskupenia chcú mať neutrálne, respektíve dobré vzťahy so Spojenými štátmi americkými, ktoré sa v posledných dvoch rokoch vyhrážajú zavedením ciel v rámci svetového obchodu alebo pri vývoze svojho tovaru do Spojených štátov amerických. Takže práve z toho dôvodu, aj keď si India uvedomuje, predovšetkým lebo India stála proti tomuto zámeru vytvorenia spoločnej meny, si uvedomuje, že chce mať dobré vzťahy so Spojenými štátmi a tým by veľmi, povedal by som, popudila Spojené štáty voči sebe a voči svojej ekonomike. Chce byť proexportnou otvorenou ekonomikou a práve z toho dôvodu aj Módi tak tlačil na to, aby vyslovene, ak má byť prijatá nejaká deklarácia, tak skôr aj v tých politických a možno ekonomických záležitostiach.

Uhm.

Zhodli sa na tomto bode napokon?

Pri digitálnej mene? Hm, ani nie, ale skôr veľmi zaujímavo to otočili k tomu zámeru, že by sa mali vytvoriť alebo spojiť nejaké platobné systémy, spoločné platobné systémy, aby sa urýchlil svetový obchod, ekonomika a hlavne aby sa zrýchlili možnosti obchodnej výmeny medzi štátmi. Niektoré štáty dokonca prišli so zámerom a India to aj podporila ako hostiteľská krajina vytvorenie spoločnej rozvojovej banky, ktorá by mala začať podporovať projekty, niečo na spôsob alebo ekvivalentu Svetovej banky.

Tu by som ešte možno podotkol jednu vec. BRIX, ktorý bol označený v roku 2001 bankárom O'Neillom ako štáty, ktoré majú pred sebou určitú budúcnosť v rámci inovácií, v rámci rozvoja svetovej ekonomiky, je vyslovene charakterizovaný štátmi ako štáty globálneho juhu. Prečo globálny juh? Čo to znamená globálny juh? Je to v podstate z hľadiska bezpečnostných štúdií alebo medzinárodných vzťahov nazývaná časť sveta, ktorá zoskupuje štáty, ktoré vyslovene veľmi negatívne sa pozerajú na globálne organizácie typu OSN, Svetová banka, Medzinárodný menový fond, ktoré pokladajú skôr za inštitúcie vytvorené v prospech západu. A oni ako štáty globálneho juhu sú odsúvané bokom. Preto vytvorili aj túto inštitúciu, ktorá síce nemá svoj sekretariát, ako napríklad OSN, NATO alebo nejaké ekonomické zoskupenia, nemá svoje samostatné organizácie, ale pravidelne na ročnej báze pri rotujúcom predsedníctve sa stretávajú, prijímajú tieto deklarácie a snažia sa o rozvíjanie obchodu.

V spoločnom dokumente sa nespomína Ukrajina, čo mnohí začali komentovať. Prečo tomu tak nie je? Stáva sa, že konflikt na Ukrajine už nie je tak dôležitý alebo nemá taký vplyv na geopolitickú situáciu ako takú?

Konflikt na Ukrajine bol spomenutý napríklad pred dvoma rokmi v Kazani v kazánskej deklarácii, poprípade aj pred rokom v Riu, keď Brazília hostila štáty BRICS. Vyslovene komentátori alebo bezpeční analytici, ktorí tiež komentovali toto memorandum, vyslovene povedali, že India sa veľmi snažila o to, aby došlo k diplomatickému podpísaniu memoranda a k nastojeniu a potlačeniu diplomacie práve z dôvodu, že chceli, aby všetky štáty, ktoré sú v tomto zoskupení, mali ten pocit a možnosti, že dôjde k nejakému reálnemu memorandu, ktoré bude aj vykonateľné.

Čo sa týka Ukrajiny, ruský prezident Putin dostal ten priestor, že mohol hovoriť svoj príhovor za stolom, kde sedela tretina najsilnejších lídrov sveta a nikto mu neoponoval. Povedal jasne, že tragické, čo sa deje na Ukrajine, poprípade v Európe, je výsledkom len jednej jedinej činnosti a to je rozširovanie NATO smerom na východ. Ak by k tomu nedošlo, tak nedôjde ani k situácii na Ukrajine. A v podstate je to fakt, ktorý prijali aj všetci tým, že vyslovene podporili aj podpísanie tohto memoranda a vyslovene nikto neoponoval ruskému prezidentovi, keď mal svoj príhovor.

Takže myslím si, že aj to, čo sa udialo posledné týždne, že do Moskvy zavítala šéf CIA Tullsi Gabbardová, že tam boli dvaja hlavní vyjednávači prezidenta Trumpa, Vitkoff a Kačner, ktorí neskôr išli aj za Zelenským do Kyjeva, následne v 99-om dni došlo k telefonátu medzi Trumpom a Putinom, kde Trump povedal vyslovene, že to bol mimoriadne dôležitý a veľmi relevantný rozhovor.

A ak si dobre pamätáte, tak Trump pred pár dňami povedal, že vyslovene je proti tomu alebo žiada Ukrajincov, aby prestali s útokmi cez drony na energetickú infraštruktúru v rámci Ruskej federácie.

Čiže asi sa niečo deje, asi sa niekde pohýňame a vyslovene si to uvedomujú aj veľkí hráči.

Ale ak sa tuná naspäť dostanem k vašej otázke, že prečo Ukrajina nebola práve týmto momentom alebo tým strategickým výstupom z tejto deklarácie z Dilí, preto, že všetci si uvedomujú, kam ten konflikt bol dotlačený, čo je výsledkom a hlavne kde bude svet možno o rok z ekonomického hľadiska?

A na to sa spýtam: aký signál vysiela tento summit Brixov Indii voči Európskej únii a voči Spojeným štátom americkým?

Voči Spojeným štátom si myslím, že veľmi dôležitý, pretože americká administratíva tlačí na to, aby sa zavádzali clá voči jednotlivým štátom.

Samozrejme, tak ako som povedal aj v úvode, máme tuná v rámci tohto zoskupenia štáty, ktoré chcú mať dobrý vzťah, otvorený vzťah, proexportný vzťah so Spojenými štátmi, ako je to napríklad Spojené Arabské emiráty, poprípade India. Ale Modimu sa podarilo v podstate pomaly niečo nemožné – za jeden stôl dotiahol prezidenta Iránu a najvyššieho predstaviteľa Spojených arabských emirátov, ktoré pred pár mesiacmi na seba útočili a dokonca aj Spojené Arabské emiráty, po tom, čo sa rozvírila tá špirála vojny na Blízkom Východe, vyslovene povedali, že Irán je hrubý porušovateľ charty OSN a medzinárodného práva.

Tak teraz spolu sedeli, spolu sa bavili a vyslovene aj obidve strany podpísali to záverečné memorandum z Nilí, kde vyslovene tlačia na to, aby sa ukľudnila situácia na Blízkom Východe pre Spojené štáty americké, poprípade pre Európsku úniu. To znamená, že títo silní hráči v rámci geopolitiky vyslovene dali hlavný apel na to, aby sa to zastavilo.

Čo sa týka Európskej únie, myslím si, že ani nemusím hovoriť, v akom stave sa nachádzajú zásoby zemného plynu, poprípade ropy v jednotlivých európskych štátoch.

Myslím si, že nás čaká krutá zima – nie možno počasia, lebo máme tu El Niño, ale z hľadiska možno ekonomiky a geopolitiky. Pretože horko zaplatíme v rámci zimných mesiacov, keď zistíme, že môže byť, že nemáme čím kúriť, a hlavne aj po jednotlivých sankčných balíkoch voči Ruskej federácii, že sme úplne odstrihnutí od dodávok ropy a zemného plynu.

Kam smeruje BRIX do budúcna? Vidíme, že pribúdajú členovia, pribúdajú aj pozorovatelia, pozorovateľské krajiny.

Mali by podľa vášho názoru aj európske krajiny, respektíve členovia Európskej únie pozerať aj po tejto možnosti? Pretože nie je vylúčené, že by členstvo Európskej únie mohlo byť aj členom Brixu. Ako to vidíte vy? Mali by sa obzerať aj po tejto možnosti?

Začal by som možno troška z kraja. Pretože v rámci napríklad BRIXu nedochádza len k politickej spolupráci, poprípade kultúrnej – pri školstve, vede, ale predovšetkým v tej ekonomickej.

A toto je hlavný výsledok možno tohto 18. stretnutia štátov Brixu.

Začíname sa skôr z tej vojenskej alebo vojenského hľadiska zamerať na absolútnu spoluprácu alebo čo najaktívnejšiu spoluprácu v rámci ekonomiky.

Musíme si uvedomiť jednu zásadnú vec: 30 až 50 percent štátneho rozpočtu Ruskej federácie pochádza z ťažby ropy. S tým, že v 80 až 85 percentách je tým odberateľom Čína a India. India napríklad pred rokom 2022 vôbec nebola odberateľom ruskej ropy. Teraz je v takom významnom ekonomickom postavení.

Čiže vidíme, že tieto štáty v rámci Brixu, čo sa týka ekonomickej spolupráce, neostávajú len pri nejakých podpisoch deklarácií, ale vyslovene tam dochádza k tej ekonomickej spolupráci na dennodennej báze.

A čo Európska únia pri momentálnom nastavení Európskej komisie, poprípade jednotlivých štátov, ja si absolútne neviem ani predstaviť, že niekto by súhlasil so vstupom do Brixu.

Otázka tiež stojí, či by štáty, členské štáty v rámci Brixu mali vôbec záujem o spoluprácu s Európskou úniou.

Možno je otázka sa na to spýtať kompetentných, či vôbec nejaká komunikácia prebieha medzi jednotlivými vládami a medzi podstate predstaviteľmi členskými krajinami Brixu.

Záverečná otázka: presúva sa BRIX od toho ekonomického zoskupenia ku geopolitickému? Naberá možno širší rozmer?

Určite áno. Som o tom presvedčený.

A predovšetkým na základe výsledkov štáty ako Spojené Arabské emiráty, poprípade Irán, ktorí sú jedným z najväčších vývozcov ropy na svete aj zemného plynu a ďalších nerasných surovín, boli ochotní a schopní si sadnúť aj pri týchto ťažkých časoch za jeden stôl.

Čiže podpísali spoločné vyhlásenie, spoločné memorandum, ktoré je jasným deklaratórnym potvrdením, že áno, tieto štáty sú ochotné a schopné ďalej spolupracovať.

A možno ešte k tej predchádzajúcej otázke, čo s Európskou úniou, či by boli vôbec ochotní počúvať Európsku úniu. Pritom aké je politické nastavenie alebo politické zloženie jednotlivých štátov v rámci Európskej únie alebo celkovo Európy. Pritom v akom ekonomickom delíriu sa momentálne nachádzajú jednotlivé štáty.

A aj keď štáty Brixu vedia, čo čaká Európu, myslím si, že skôr sa uberajú svojou cestou a skôr idú podpisom týchto jednotlivých bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd medzi sebou, pretože vedia, že tam je ekonomicky určite oveľa väčší prínos, ako napríklad nejaká spolupráca s Európskou úniou.

A to sa bavíme už o ďalších spoluprácach a možnostiach, pretože v budúcnosti alebo v budúcom roku by malo byť rotujúce predsedníctvo v Číne. A Čína už dnes tlačila na to, že vyslovene poďme dávať obrovské finančné prostriedky do AI, umelej inteligencie, inovácií, digitalizácie a hlavne prepojenie infraštruktúry, čo sa týka dopravy, priemyslu, vodohospodárstva, životného prostredia. Poďme spolupracovať a prepájať jednotlivo takto infraštruktúru medzi našimi štátmi.

Takže toto je výsledok.

A ja som o tom presvedčený, že to nebude len na papieri, ale o tých 10, 15 rokov budeme pozerať, kam ďaleko došli jednotlivé tieto štáty.

A asi to nie je len nejaké zoskupenie nejakých krkľuňov. Pretože ako som povedal na začiatku, v roku 2001, potom v 2011 došlo k rozšíreniu na päť štátov. Ale momentálne je tých štátov 11 – 11 silných hráčov v rámci sveta, ktorí chcú ekonomicky sa pozdvihnúť ďalej.

To je ten rozdiel so súčasnou Európskou úniou, ktorá vynakladá tie finančné zdroje do zbrojného priemyslu.

Presne tak.

Záverečná otázka: je Brix po summite v Nilí silnejší ako predtým?

Z ekonomického hľadiska? Určite áno.

Pretože na základe tých podpísaných dohôd a hlavne to, čo sa podarilo – ako som povedal na začiatku – Modimu, že sa mu podarilo dať za jeden stôl lídrov, ktorí majú medzi sebou naštrbené vzťahy, buď z vojenského hľadiska alebo z toho, že tam dochádzalo ku konfliktom, a že boli ochotní podpísať takto deklaráciu.

Tak áno.

A je to mimoriadne, určite zdvihnutý aj prst voči Európskej únii a Spojeným štátom. Že áno, na jednej strane vás rešpektujeme, vieme, že ste tu, ale na druhej strane ideme si svojou cestou a vyslovene ide o dedolarizáciu v rámci svetovej ekonomiky a obchodu.

Čiže vyslovene bolo naznačené Spojeným štátom, že dolár nie je tým primárnym platidlom pre nás. Vyslovene budeme robiť kroky na to, aby bol oklieštený a ideme si skôr svojou cestou.

To je výsledok týchto rokovaní a nebude sa to len na Indiou, ale hovorím, že na budúci rok bude stretnutie v Číne a tam už chcú predstaviť ďalšie veľké veci, čo sa týka inovácií a budúcnosti v rámci svetovej ekonomiky.

Ja vám veľmi pekne ďakujem za všetky aktuálne veci, ktoré ste nám poskytli, čo sa týka zasadnutia BRICSu v New Dili. Že ste to takto zhrnuli a uviedli tie najdôležitejšie dohody, ktoré tam prebiehali.

Ešte raz ďakujem. Pekný deň.

Ďakujem pekne. Pekný deň a myslím si, že tých tém bude určite oveľa viac.