Martin Klus: Šimečka nevyužil leto tak ako Matovič

Pán Klus, po horúcom lete sa politici vracajú do poslaneckých lávic pomaly na úrad vlády a na ministerstvá.

Tak to leto vyzerá tak, že najviac asi si ho užil Igor Matovič, ktorý prebrazdil a ešte stále brázde do októbra celé Slovensko hore dole.

Veľa bolo, by som povedala, námietok na túto jeho kampaň, že tam zneužíva malé deti a že dehumanizuje voličov Smeru.

Ale osobne si myslím, však vy budete mať čísla zajtra, že je možné, že mu to pomôže v percentách, že bude napredovať a zároveň, že zrejme odčerpá hlasy aj svojim opozičným partnerom.

Tak ako sa na to pozeráte vy?

Tak ja pána Matoviča poznám dlhé roky a viem, že v kontakte s voličmi je vždycky ako ryba vo vode. Čiže on si to vyslovene užíva. Je to vidieť aj na tých kampaniach, je to vidieť aj na výstupoch, ktoré z tých kampaní dáva.

Môžeme mať rôzne názory na to, akým spôsobom tá kampaň prebieha, ale jedno mu treba nechať, že tým rozhodne zaujal.

A z hľadiska politického marketingu mám pocit, že to žilo podstatne viac ako to, čo som očakával, že bude žiť, a to bola komunálna alebo regionálna kampaň, kde som myslel, že napríklad v krajských mestách či už kandidáti na predsedov samosprávnych krajov alebo na primátorské posty budú možno ďaleko aktívnejší.

Zatiaľ sme mali pocit, že tá národná politika prevalcovala tú komunálnu regionálnu napriek tomu, že tie voľby budeme mať až o 14 mesiacov a voľby komunálne už o 1,5 mesiaca.

Michal Šimečka takisto pred letom sa vybral do Krčiem, rozprával sa tam s voličmi a neviem, čapoval tam pivo, ale ľudia mu vyčítali a možno aj voliči, že pôsobilo to tak trošku neukrúcne, umelo.

Tak nebudeme si klamať, ale Michal Šimečka ani navonok nepôsobí ako človek, ktorý by zapadol do takej klasickej slovenskej krčmy. On sa rád prezentoval ako človek s veľmi nadštandardným vzdelaním, ako človek, ktorý sa prihovára nejakým štýlom inej skupine voličstva ako tých, ktorých bežne stretávame v slovenských krčmách.

Takže ako nápad to možno nie je zlé. Tiež to zaujalo, ale tiež ma prekvapuje, že to leto nevyužili aktívnejšie možno na takúto kontaktnú kampaň, lebo rozumiem tomu, že budúci rok už bude super volebný a teda tým pádom aj kampaňový z hľadiska národných tém, ale mohli využiť tento priestor aj viaceré opozičné strany.

Ešte evidujem, že do regiónov chodil Braňo Greling. A evidujem teda aj tú kritiku zo strany Igora Matoviča práve smerujúcu k Progresívnemu Slovensku a možno aj k Saske, že nevyužili ten priestor tak, ako by si to možno on predstavoval.

Čiže opäť sa len ukazuje, že na tom opozičnom spektre tá rivalita jednoducho funguje a že možno viac ako o boj za spoločnú vec a teda za výmenu súčasnej vládnej koalície, je to tak trošku možno aj pozičný boj medzi nimi, lebo aj oni si uvedomujú, že majú prienik medzi voličmi a tým pádom bojujú častokrát aj o toho istého voliča, ktorý môže rozhodnúť tieto voľby.

Každý si hrabe na svojom piesočku.

Ja som si všimla, že politici z Progresívneho Slovenska volia cestu natáčania takých videí, kde neviem, zosmiešňujú premiéra alebo ministrov alebo koaličných politikov. Ale neponúkajú riešenia pre ľudí, pre občanov, čo im vyčítajú možno aj ich voliči.

Je toto cesta, ako osloviť voličov alebo je toto cesta, ako cez tieto RSy osloviť práveže mladého voliča 18 až 25?

Tak oni vedia, komu sa prihovárajú a vedia, ako fungujú algoritmy sociálnych sietí a vedia, že s programom a riešeniami by veľmi neobstáli. Jednoducho ten algoritmus nepustí. Takže prispôsobili sa dobe.

Do akej miery sú potom uveriteľní pre svojho voliča, ktorý možno očakáva práve to, čo ste povedali vy, a teda, že prídu s konkrétnymi riešeniami, čo by robili inak ako súčasná vláda, lebo to je hlavná úloha opozície.

To už je iná stránka vecí. Ja očakávam, že ako som už spomínal, ten veľký volebný rok, ktorý nás čaká budúci rok, prinesie snáď aj takéto veci, ale ako máme už skúsenosť z predchádzajúcich volieb, dá sa predpokladať, že to neupúta toľko pozornosti, ako keď sa budú vymedzovať jeden voči druhému.

Predseda KDH Milan Majerský v nedeľnej relácii povedal, že KDH pôjde do volieb samostatne, že chcú byť súčasť vlády. SaS takisto povedal, že chcú ísť samostatne. Demokrati takisto. Aj keď v ostatných prieskumoch demokrati nejaký padli pod 5%, tak ako sa pozeráte na tieto názorové odklony od toho, že kto s kým pôjde, s kým nepôjde, je rok pred voľbami?

Ono to začalo tou veľkou nejakou tou archou, kde na tú archu, kde teda Michal Šimečka chcel zobrať menšie strany, tomu sa mu moc nevydarilo. Tak kam to speje?

Zatiaľ? V politike nikdy nehovoríme nikdy a nikdy nehovoríme navždy. To sú také tie dve základné heslá. Čiže v tejto chvíli im to vychádza tak, že je ľahšie sa prihovárať ako samostatný subjekt, je ľahšie deklarovať, že sa chystajú do volieb samostatne.

U demokratov, ale cítim, že aj oni vedia, že by to bol do nejakej miery pravdepodobne hazard. Čiže už sa nechali počuť, že sa vôbec nebránia možnosti ísť do plnohodnotnej koalície.

Áno.

Či to bude s progresívnym Slovenskom, s kresťanskými demokratmi alebo možno presvedčia SaS, ktorá by im bola pravdepodobne programovo najbližšia. To sa ešte nechajme prekvapiť.

Možno za ten čas sa to otočí a zase začnú rásť a nebudú potrebovať vôbec uvažovať nad takýmto niečím, ale to by museli byť dlhšie nad 7–8%, aby sa dostali zo zóny ohrozenia. A to dnes nie sú ani kresťanskí demokrati.

Čiže trošku ma prekvapujú tieto úvahy v takomto skorom čase.

My sme ešte počas leta dávali von prieskum, v ktorom sme okrem iného merali aj to, ako by dopadla taká tá veľká konzervatívna koalícia, o ktorej sa hovorilo na Hanesových dňoch v Bratislave.

Áno.

A vyšlo nám to tak, že by to bola tretia najsilnejšia politická strana, alebo teda koalícia strán, ak by do toho išli. Na druhej strane časť voličov týchto strán by to odradilo a hľadali by si iné politické subjekty, osobitne voličov KDH.

Aj preto podľa mňa teraz táto rétorika a plus je to do nejakej miery podľa mňa aj mobilizácia, pretože Milan Majerský okrem toho, že je predseda KDH a poslanec národnej rady, je aj predsedom Prešovského samosprávneho kraja a uvedomuje si, že keď vystupuje ako taký silný líder, ktorý sa nebojí aj sám do volieb so svojou politickou stranou, konkrétne teda kresťanskodemokratickým hnutím, tak to môže plniť nejakú marketingovú úlohu v tejto kampani.

Takže aj tam treba niekde hľadať dôvody týchto vyhlásení.

Ak to bol súčasť tejto koalície konzervatívnej, keby ste vedeli povedať divákom, že ako ste merali, ktoré strany to mali byť?

V podstate v tej debate okrem pána Podmanického, ak má pamäť neklame, Smer sme nemerali, samozrejme, ako súčasť takejto konzervatívnej koalície, ale boli tam prítomní zástupcovia Maďarskej aliancie, Kresťansko-demokratického hnutia, hnutia Slovensko a Kresťanskej únie.

Myslím, že sme tam zarátavali aj za ľudí, pretože aj táto politická strana bola spomínaná v tej diskusii a vlastne bola by to takáto široka štvôr, respektíve päť koalícia, nazveme to, že konzervatívneho charakteru a vyšla nám, ak si dobre pamätám, niečo pod 14%.

>> Čo vám hovoria trendy?

Podľa mojich osobných postrehov, ja si myslím, že tým, že Igor Matovič mal silnú kampaň v lete, kontaktnú kampaň s voličmi, že kľudne sa môže stať, že bude čo chvíľu na tých prieskumoch na treťom, na štvrtom mieste, že bude sa deliť s republikou o tretie, štvrté miesto, kým prvé, druhé môže byť Smer a PSKO.

Aj keď čo si myslíte, že PSK alebo či im poškodilo jednak teda už sme pár mesiacov od tej kampane matky pána Šimečku, ale kauza okolo Ivana Korčoka, financovania jeho cez firmu jeho manželky, môže to zatriasť percentami PSK?

>> Pravdepodobne zásadne nie, ale určite to neprospelo tejto politickej strane.

Keď sa pozrieme na druhú voľbu, tak oni majú pomerne silný prienik napríklad s demokratmi alebo so SaSkou. Čiže aj pomerne veľká časť voličov PS si vyberá a môže si vybrať na konci nejakú inú politickú stranu, pretože by pri nejakej kauze mohli byť sklamaní.

Ale uvidíme v najbližších mesiacoch, lebo to musí byť trendová záležitosť. Či si teda nejakým spôsobom upevnia tú pozíciu aspoň na tých 18 až 20% alebo či dôjde k poklesu.

Ale už raz také niečo zažili v roku 2020, kedy v podstate z dvojciferných čísel padli pod tých 7% a nakoniec sa do parlamentu v rámci PSolu ani nedostali. Čiže to môže byť naozaj aj vec posledných mesiacov, posledných týždňov, čo nakoniec rozhodne v prípade tejto politickej strany, respektíve politického hnutia.

>> Nerozprávali sme sa ale o tom, lebo ešte nie je zrejmé, ako zasiahne politické spektrum fúzia.

Pokiaľ by teda išiel Richard Sulík na kandidátku spoločnú zo Smer rodina a s Borisom Kollárom, tá tlačová konferencia by mala prebehnúť zajtra. Zatrasie to percentami v opozičnom spektre a môže sa stať, že táto fúzia, nazvime to, že odčerpá percentá SASke.

>> Vylúčené to nie je, ale ja osobne si myslím, že SaSka do nejakej miery už zmenila svoj voličský potenciál tak, že už tí ľudia nie sú priamo viazaní na osobu Richarda Sulíka.

Už v predchádzajúcich voľbách sa objavovalo pomerne pravidelne, že Sasku skalní voliči volia napriek Richardovi Sulíkovi a nie vďaka nemu. Čiže uvidíme.

Ja osobne si myslím, že ak dôjde k odlivu, tak to bude 1% záležitosť, možno 1,5% záležitosť. Aj v minulosti sme to už merali a neukazovalo sa to ako fatálna záležitosť pre SaS.

Skôr ten prienik práve medzi voličmi PS a SaS je v tomto smere zaujímavý. Kedykoľvek sa v PS objaví nejaký problém, tak SaSka rastie, čo vidíme aj teraz, lebo my ich máme už štandardne nad 8% posledné dvoje merania a je tam vidieť náraz oproti tým dajme tomu pomyselným piatim, šiestim, ako to bolo ešte pár mesiacov dozadu.

Takže z tohto pohľadu si nemyslím, že to bude zásadné, ale môže to priniesť ovocie pre Smer rodina, pretože tá sa nám hýbe stále medzi tými tromi až 4% a ak by Richard Sulík doniesol stabilné 1%, možno 1,5%, dostalo by to stranu nad 5%. A vtedy sa už samozrejme s tou stranou, respektíve hnutím Smer rodina začne uvažovať celkom iným spôsobom.

Mala som pocit, že Richard Sulík v nejakej relácii spomínal, že on sám seba vidí niekde okolo 2–3%, že vie priniesť nejakej strane. No ak by to tak bolo, tak Smer rodina by bola zase niekde úplne inde. Už by to bola 7–8% strana a to už je aj v tých prieskumoch iná záležitosť, lebo každé jedno percento znamená iný počet pomyselných mandátov v národnej rade a o to v prvom rade ide.

>> Čo sa týka národného spektra, určite ste zaznamenali ten konflikt medzi Andrejom Dankom a Tomášom Tarabom.

15. september sa blíži. Premiér povedal, že on pracuje s termínom 30. september, ako bolo pôvodne spomínané. Môže táto kauza poškodiť SNS, môže to poškodiť Tomášovi Tarabovi?

Ja mám pocit, že skôr keď vidím tie komentáre, že držia skôr stranu ľudia Tomášovi Tarabovi ako ministrovi životného prostredia, než SNS. To uvidíme tiež v trendoch, ktoré nás čakajú dajme tomu v októbri, novembri a decembri, ak dôjde k tomu odvolaniu.

Ale pravda je taká, že komunikačne je aj pre voliča SNS ťažko pochopiteľné, že toľké mesiace a teraz v podstate len pár mesiacov pred voľbami bol Tomáš Taraba dobrým ministrom za SNS. Podržal chrbát Andrejovi Dankovi v čase rozkolu, keď odchádzal Rudolf Huliak a teraz už nie je dobrý a chcú ho nahradiť pánom Kufom. Nie je to úplne komunikačne zvládnuté.

Čiže plus je tam ďalší dôležitý faktor, a teda, že Tomáš Taraba bol vždy veľmi aktívny na sociálnych sieťach, má svoje voličké jadro, ktoré sa ho zastane. Takže dá sa povedať, ako aj ja vnímam tú situáciu, že môže SNS aj z tej okolnosti ťahať za kratší koniec celej tejto kauzy. Ale zase kľúčové bude, kde si Tomáš Taraba nájde svoj budúci politický domov a či dokáže zúžitkovať tie skúsenosti a ten politický kapitál, ktorý získal ako minister tejto vlády.

Prezident Peter Pellegrini v sobotných dialógoch spomenul zaujímavú víziu, a to spojenie dvoch silných strán — Smeru a PS. Pretože keď sa mení politické zloženie na Slovensku, tak vlastne tá vízia — alebo nie je tam konzistentnosť tých politík jednotlivých ministerstiev — rozvoja Slovenska a že jedine, ak by to bolo nejaká silná veľká koalícia, široká koalícia dvoch najsilnejších strán, že to zabezpečí stabilný rozvoj Slovenska. Čo si o tom myslíte?

Je to akademicky zaujímavá myšlienka, ale politicky nepredstaviteľná.

>> Dokonca by som si povedal, dovolím si povedať, že je to niekde v rovine s — CFY, možno až vulgárne povedané — fantasmagórie. Pretože tak polarizovanú spoločnosť, ako máme na Slovensku, zriedka kedy nájdeme niekde inde v tomto geografickom prostredí.

A plus by to poprelo možno hlavnú existenciu samotného Progresívneho Slovenska, ktoré sa štylizuje práve do toho, kto nahradí Smer.

Nakoniec aj Michal Šimečka sa bezprostredne po týchto úvahách nechal počuť, že za žiadnych okolností. Narazilo by to určite aj programovo. Hoc je blízko niektorým sociálnodemokratickým témam. Koniec koncov, viacerí jeho zakladatelia boli pôvodne mladí sociálni demokrati alebo teda mladí socialisti, keď chceme. A v zahraničnej politike tam je asi pomerne veľký rozdiel medzi týmito politickými stranami. Čiže ako by sa tvorilo také programové vyhlásenie, si snáď ani neviem predstaviť.

Nie je to zas až také vzdialené realite, ktorú poznáme z našich končín v strednej Európe, či už Rakúska alebo Nemecka, kde strany sociálnych demokratov alebo socialistov, keď chceme, pravidelne tvorili veľké koalície s ľudovcami. Ale v našich končinách možno skôr niečo ako opozičná dohoda, ak by už nič iné neprichádzalo do úvahy. Ale ani to si dosť dobre neviem predstaviť.

V Zukú včera vyhrala AfD — Alternatíva pre Nemecko — s veľkým náskokom 44%.

Merč povedal, že urobí všetko preto, aby sa nedostali k moci.

Ich politika bola založená na remigrácii a ja by som povedala, že ochrane vlastného obyvateľstva pred ľuďmi zo zahraničia hlavne a deportácii ľudí z Afriky a takisto z Ukrajiny.

Ale táto strana je teda nazývaná extrémistická strana.

Myslíte si, že toto môže znamenať trend, ktorý bude jednak čo to bude znamenať pre vládu Merca, ktorý má už takmer 11% veľmi nízku historicky podporu, ale aj trend v Európe, či možno môžeme sa pripraviť na obdobnú záležitosť napríklad pri Slovenskej republike vo voľbách o rok.

>> My Slovenskú republiku dlhodobo meriame dvojcifernými číslami, čiže je vidieť, že ten trend je podobný aj v našich končinách.

Veľmi aktívne využívajú sociálne siete, komunikujú tak, aby to bolo zrozumiteľné pre ich voličov aj pre mladú generáciu.

To isté robí AfD, je podobný — nakoniec, ak má pamäť neklame, sú súčasťou jednej politickej rodiny v Európskom parlamente, takže využívajú tie možnosti, ktoré im dáva možno aj takéto spojenectvo.

No a je to pre mňa aj neklamným dôkazom, že ak nám Angela Merkelová odkazovala, že to zvládnu, no nezvládli to.

V podstate tým, akým spôsobom uchopila migračnú záležitosť ešte v roku 2015, 16, tak dostala do až kritického hrozenia svoju vlastnú politickú stranu CDU v tomto prípade.

A zároveň to ukazuje, že všeobecne Európska únia možno nedáva odpovede pre časť obyvateľstva starého kontinentu tak, ako by si to táto časť obyvateľstva predstavovala.

Čiže podľa mňa je to dobrý dôvod na zamyslenie sa aj samotného kancelára Merca.

Či v niektorých témach možno iným spôsobom.

A vy ste správne povedali, že napríklad otázka deportácií nelegálnych migrantov, to je niečo, čo sme tu zanedbali hanebným spôsobom a potom, keď sa človek prejde po niektorých mestách v západnej Európe, tak je celkom pochopiteľné, že domáce obyvateľstvo sa tam necíti úplne bezpečne.

A toto je tiež odkaz.

Či sa s tým ešte vôbec niečo dá spraviť, to je iná téma, ale to som dal niekedy v ďalších reláciách predpoklad.

Vedeli sme tam aj rôzne hybridné hrozby a vláda sa možno spoliehala, že tie drony v Lipsku, že to pomôže, ale nepomohlo to.

Ani tieto informačná vojna nepomohla tomu nárastu preferencií AFD a volebnému výsledku.

>> Je to tak.

A plus treba dodať, že tie témy národné, v tomto prípade národnej bezpečnosti sa menej prekrývajú s tými regionálnymi.

Predsa len v Nemecku ten federatívny princíp je silný.

Tí voliči si uvedomujú, že dróny nemajú až tak veľa spoločného s tým, ako sem dennodenne žijú pri tých kompetenciách, ktoré spolkové republiky majú.

Takže aj toto Mercov by zrovna nehralo do karát a uvidíme, ako dopadne v Berlíne koncom septembra.

Ak sa potvrdí sila AfD aj v hlavnom meste, tak to potom už bude veľmi silný signál na to, aby možno aj on sám prehodnotil svoju politickú budúcnosť.

>> O pár týždňov budú komunálne voľby na Slovensku.

Vidíme vôňu asfaltu v mestách, na deinách rôzne hody, slávnosti, politici sú zrazu aktívni na sociálnych sieťach.

Tak aké sú šance, aké sú šance aj tých koalícií, možno koaličných poslancov a koaličných kandidátov v regiónoch opozičných?

Takisto vidíme tam, že je boj, ako je aj teda na scéne národnej, tak aj na komunálnej, napríklad v Košickom kraji, Prešovskom kraji, alebo aj v Žilinskom kraji.

>> Áno, veď keď vidíme tú vôňu asfaltu, cítime tú vôňu asfaltu a vidíme tie výsledky, čo sa zrazu doručujú na poslednú chvíľu, tak by si človek povedal, aby boli takéto voľby každý rok.

Ale bez žartu — ak si niekto myslel, že tieto komunálne a regionálne voľby budú nejakým referendom o súčasnej vláde, tak pravdepodobne bude sklamaný, pretože ja si osobne nemyslím, že voliči, ktorí prídu voliť svojho starostu alebo primátora, prípadne predsedu samosprávneho kraja, alias župana, že tam prídu vyjadriť politický názor na vládu alebo opozíciu — možno čiastočne.

Ale ako sledujem tú kampaň, už som to naznačil, tak je zďaleka nie taká, ako sme zažili dajme tomu v tom roku 2017 alebo 2018, kedy ešte neboli spojené voľby.

V 17 boli teda tie župné, v 18 boli tie komunálne a tam sa presadili mnohí opoziční, vtedy ešte poslanci národnej rady, napríklad pán Biskupič, pani Jurinová, potom sa vymenili primátori vo viacerých krajských mestách.

V Bratislave to bol pán Vallo, v Žiline to bol pán Fiabane, pán Hattaš v Nitre.

Čiže toto sú iné voľby, aspoň teda nálada tomu zatiaľ nasvedčuje.

A môže sa pokojne stať, že možno niektorí neuspejú tak, ako si to dnes predstavujú, pretože a tu sa vraciam k tej myšlienke, že opozícia a zároveň súperi vo viacerých krajských mestách alebo v krajoch sa nepodarilo zostaviť nejakú opozičnú kandidátku alebo nepodarilo sa postaviť nejakého opozičného kandidáta na primátora alebo župana.

Pretože jednoducho tie politické strany sa na tom nevedeli dohodnúť a to je voda na mlyn súčasnej vládnej koalície.

Skôr ma zaujímajú také ostro sledované súboje v Prešovskom kraji a v Žilinskom kraji, kde v Prešovskom kraji je vlastne druhé volebné obdobie predseda KDH Milan Majerský.

V Žilinskom kraji je druhé volebné obdobie Erika Jurinová za OĽANO.

Teda predtým OĽANO, teraz hnutie Slovensko.

Ale ako keby tam každá z koaličných strán tam postavila svojho kandidáta.

Je to kvôli tomu, že potrebujú si nejak vyarendovať svoje teritórium a budú potom licitovať a uvidí sa podľa prieskumov, pretože sú traja koaliční kandidáti ako v Prešovskom kraji, tak aj v Žilinskom kraji.

>> Tu sa ukazuje, aké nešťastné je to, že nemáme dvojkolovú voľbu, ako sme v minulosti mali aspoň pri predsedoch samosprávnych krajov.

Ja osobne by som sa prihováral, aby to bolo aj v prípade primátorov, pretože tam by sa muselo potom po prvom kole ukázať, kto je ten najsilnejší kandidát z jedného alebo z druhého tábora a tam by sa mohlo licitovať, dohodnúť napríklad na tom, ako bude vyzerať viceprimátor respektíve zastupiteľstvo, do akej miery sú niektoré veci priechodné, menej priechodné.

Takto pri jednokolovom systéme stačí, že daný kandidát alebo kandidátka získa niekedy aj menej ako 10% hlasov všetkých obyvateľov daného kraja a má na ďalšie štyri roky mandát.

Toto ja osobne nepovažujem za úplne optimálne a ako ste správne povedali, je to aj o tom, že sa navzájom tie strany blokujú a osobitne v Prešovskom kraji by som spomenul ten príklad, že ak by napríklad Smer nebol postavil svoju kandidátku pani Lašákovú, čo bolo spojené okrem iného aj s tým, že si musela opraviť trvalý pobyt, tak pán Mazúrek by mal napríklad podstatne väčšie šance proti súčasnému županovi a zároveň predsedovi kresťanskodemokratického hnutia.

Čiže Smer si uvedomuje, že pán Mazúrek je silným lídrom svojej politickej strany, hoci nie je samotným predsedom, ale je jednou z najviditeľnejších tvári a teda nemohli ho nechať, aby si tam urobil veľmi dobrý výsledok v Prešovskom kraji a radšej postavili svoju vlastnú kandidátku, lebo zároveň si uvedomili, koľko voličov v takom prešovskom kraji strana Smer má.

A teda táto strana by nemala zrazu na výber a musela by si vyberať medzi inými kandidátmi, tiež by to nebol úplne optimálny signál.

Čiže vidíme, že aj tu sa hrajú politické hry a na konci dňa to môže spôsobiť to, že veľkú výhodu majú tí úradujúci predsedovia samosprávnych krajov, čiže napríklad aj pani Jurinová, aj pán Majerský z tých prieskumov, čo som videl, aj v minulosti, čo sme merali, tak sú stále favoritmi vo svojich krajoch. Aby to nedopadlo ako pred štyrmi rokmi v Žilinskom kraji, že bolo postavených 10 kandidátov a nakoniec vyhrala pani Jurinová.

>> Áno.

A vo viacerých krajských miestach to takto je, že je tam hneď niekoľko kandidátov na primátora a to v konečnom dôsledku veľmi pomáha tomu úradujúcemu.

>> Ak si to vezmeme chronologicky, pred pár mesiacmi keď dostal premiér otázku ohľadom komunálnych volieb v Prešovskom kraji, povedal, že voliči Smeru vedia, koho majú voliť v prípade, že by to bol súboj Mazúrek – Majerský.

Hmm.

Potom nasadili Juditu Lašákovú. Aj napriek tomu, že aj Igora Chomu v Žilinskom kraji, napriek tomu, že predtým boli nejaké dohody, kde bola spoločná nejaké memorandum, že to bude pani Belousová a tým, že nasadili potom svojich kandidátov a teraz pred pár týždňami premiér opäť povedal, že niečo v zmysle, že by sa mali zamyslieť aj koaliční partneri nad tým, koľko majú percent, pozrieť sa poriadne na prieskumy a podľa toho sa rozhodnúť, kto sa vzdá, v koho prospech.

Teraz parafrázujem: či to neberú napríklad Republika, či to nemôže brať, že Smer je nespoľahlivý partner, keď robia takéto tanečky?

>> Ako som povedal, je to o istom pozicionovaní sa a ja rozumiem veľmi dobre, lebo som v takej situácii bol sám osobne v roku 2017, že mesiac alebo pár týždňov pred voľbami, dokonca pár dní pred voľbami sa už veľmi ťažko vzdáva v kohokoľvek prospech.

Už ste minuli nejaké finančné prostriedky, už ste si obchodili celý ten kraj, sami ste v nejakej bubline uviaznutí, kde vám hovoria, ako dobre to robíte a že treba zabojovať, možno aj motika vystrely.

Vtedy už tie prieskumy nehrajú až takú veľkú a dôležitú rolu.

Napriek tomu, že sám tvrdím, že to má zmysel a áno, merajte veľa, nám to môže len pomôcť a prospieť, pretože máme potom dáta, z ktorých sa vieme odraziť aj na regionálnej úrovni, nielen pri samotných predsedoch samosprávnych krajov, ale aj pri mnohých ďalších regionálnych témach, ktoré sa nám veľmi líšia od miesta k miestu, ale tie politické strany idú tak trošku pocitovo v tomto prípade a ja osobne si dovolím nesúhlasiť s tým, že je to o tom, kto mal napríklad koľko percent v predchádzajúcich parlamentných voľbách.

Je to najmä o tej osobnosti, pretože komunálne a regionálne voľby sú o konkrétnych menách, podstatne menej o politických stranách, čo konieckoncov vidno aj na tom, aké úspechy žnú nezávislí kandidáti alebo nezaradení kandidáti, ak chceme, pretože títo sú, pokiaľ viem, momentálne najúspešnejší vo všetkých komunálnych a regionálnych voľbách, ktoré sme za posledné roky mali.

Nadviažem na to, čo hovoríte, že osobnosťou je Matúš Vallo – osobnosť Bratislavy. Aj keď Bratislava je špecifická možno ako zvyšok Slovenska, lebo sa hovorí, že tu je sústredená bratislavská kaviareň a progresívny volič, čo bolo vidno aj v parlamentných voľbách.

>> Nepochybne je osobnosťou, keď už bol dvakrát znovu zvolený. Ak bude tretíkrát zvolený za primátora, tak potom sa s ním asi pomerne značná časť Bratislavčanov identifikovala.

Ale možno je to aj o tom, či mal proti sebe dostatočne silných protikandidátov. Ja si pamätám, že pomerne slušné čísla mal aj pán Winkler, možno niečo aj pani Čahojová, ale dnes má proti sebe pána Ráža a to je zaujímavý súper, pretože ťažko sa mu úplne prezentuje ako nezávislému, keďže je ministrom za konkrétnu politickú stranu, hoci nie je členom tejto politickej strany, ale v tých komunálnych voľbách, ako hovorím, to môže mať trošku inú konotáciu.

>> Sa mi kychnúť.

>> Na zdravie.

Pardon. >> Je to pravda. No dneska máme samé rušivé vplyvy.

>> Aj keď teda musíme povedať na adresu ministra Ráža, že patrí k jedným z najobľúbenejších ministrov, lebo nerieši tieto zákulisné boje, žabomy vojny, ale stavia a vidno za ním aj kus odvedenej práce, kus dobrej roboty.

Príjazd do Bratislavy.

>> Áno.

D1, D4 je typický príklad. Na čom môže stavať alebo na tom, že sa začína hĺbiť tunel Karpaty, hoci zatiaľ len letisko takisto, hoci zatiaľ len prieskum na štôlne, ale všetko sú to už hmatateľné veci, s ktorými on určite v tej kampani bude pracovať, ale musí to robiť veľmi citlivo, lebo zároveň sa to spája s jeho politickou pozíciou vo vláde, ktorá dajme tomu v Bratislave možno nie je až taká obľúbená.

Čiže ja osobne si myslím, že spraví dobrý výsledok, ale na víťazstvo to pravdepodobne stačiť nebude.

>> Už aj na záver, pán Kus, pred týždňom v relácii premiér povedal, že kľudne nech sa zmení garnitúra, niečo v takom zmysle, ale že ukážte mi nejakého lídra, ktorý by mal charizmu, ktorý by bol schopný viesť Slovensko, bol stratég, vizionár a tak ďalej.

Čím to je, že na Slovensku takýto líder nie je? Lebo ako aj premiér povedal, Michalovi Šimečkovi takéhoto lídra nevidí, s čím sa teda stotožňuje aj veľká časť nielen koaličného spektra, ale zrejme aj opozičného.

>> No bolo by prekvapujúce, keby premiér chválil pána Šimečku, čiže keď to otočím takto, to je druhá vec, ale zas buďme objektívni.

>> Ale na druhej strane áno, asi máte pravdu.

A ja osobne si myslím, že ten nedostatok lídrov vo veľkej miere vyplýva aj z toho, aký máme volebný systém, že je to postavené práve na lídroch. Tie strany kohokoľvek, kto trošku vystrčí hlavu, sú skôr pripravené zoťať, pretože sú konkurenciou pre súčasnú predsednícku pozíciu v danej strane.

Čiže PS, možno KDH sú do istej miery výnimky, že dokázali meniť svojich predsedov. Či to bolo vždy za toho lepšie prijateľného a možno akceschopnejšie niekoho, kto prinesie viacej hlasov, to je otázka na diskusiu, ale ja osobne si myslím, že by krajine rozhodne prospelo, ak by sme mali trošku vyvážanejší volebný systém, ktorý by aj v stranách samotných vytváral lepšie konkurenčné prostredie.

Vtedy by sa aj tí lídri generovali ďaleko jednoduchšie. Vidíme to už len v susednej Českej republike.

Vidíme to osobitne v Nemecku, v Spojenom kráľovstve a v mnohých ďalších krajinách, kde je to postavené aj na tom, že ten niekto, kto chce byť lídrom svojej politickej strany, musel napríklad niečo dokázať najprv vo svojom regióne alebo vo svojom meste a potom prípadne aj na tej straníckej úrovni, na legislatívnej úrovni, poťažme exekutívnej.

Toto na Slovensku bohužiaľ nemáme.

>> Jedna vec je volebný systém, ale druhá vec je, že veľa ľudí, aj schopných ľudí do politiky nechce ísť, pretože to prináša aj tie isté stránky, že sa stanú predmetom verejného záujmu, mediálneho lynču a tak ďalej.

>> Určite, toto je jedna z dôležitých vecí.

Dnes politik na Slovensku je do veľkej miery nadávka a to mnohých odrádza od toho, aby do toho išli.

Hoc teda sme videli napríklad v prezidentských voľbách, že sa našli takí, ktorí chceli ísť hlavou navádzaní a či to dopadlo podľa predstáv – to je iná stránka vecí – ale nie je to až taká jednoduchá priama čiara cesta stať sa lídrom politickej strany.

A preto je dnes na Slovensku omnoho jednoduchšie si založiť vlastnú politickú stranu, vlastný subjekt, ako sa presadiť v nejakom už existujúcom.

Spomínali sme Tomáša Tarabu, ten by o tom napríklad vedel porozprávať, keď sa uchádzal o miesto v Slovenskej národnej strane. Vieme, ako dopadol.

Možno práve preto, lebo predstavoval nejakú mieru konkurencie pre súčasné vedenie samotnej strany.