Kto zarába na vašom nákupe? Šokujúce odhalenie cien!

Vážení diváci, bez cenzúry. Dnešné pozvanie do nášho štúdia prijal pán Martin Krajčovič, predseda Aliancie moderného obchodu.

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za váš čas.

Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.

Pán Krajčovič, v ostatných týždňoch sa v slovenských médiách objavili informácie o tom, že jeden z najdlhšie pôsobiacich zahraničných obchodných reťazcov na slovenskom trhu Tesco sa sťahuje z nášho trhu a teda nielen z nášho, celkovo z východnej Európy a jeho miesto by mal zaujať staronový hráč, francúzsky Carrefour. Čo je na tom pravdy?

Sú to skôr nejaké dohady, šumy, ktoré idú. Nie je to prvýkrát, kde takéto dohady alebo klebety prišli. Teraz to prišlo z nejakého britského média, ktoré sa prebralo aj tu v strednej Európe, samozrejme. Čiže to je otázka na Tesco, či akým spôsobom nejak dá. Momentálne môžeme vidieť, že Tesco veľa investuje aj na Slovensku, otvára nové obchody, modernizuje obchody, čiže je tu etablovaným hráčom a ja nemám čo k tomu viacej nejak dodať.

Tesco je členom SAMO.

Áno. Áno. Sú platným členom Slovenskej aliancie moderného obchodu, takže odchodu nič neasvedčuje.

Napriek tomu vieme, že zisk Teska z krajín východnej Európy, ak to tu môžeme tak zaramiť, je naozaj zanedbateľný z hľadiska celkových ziskov. Čiže ono z takéhoto pohľadu by to asi dávalo nejakú logiku. Tak sme strašne malý trh, čiže v tomto niekedy síce si vyhláseniami politikov sa nám zdá, že sme v pupok sveta, ale v rámci toho potravinového biznisu sme naozaj taký skôr ten menší a nie úplne lukratívny trh. Z hľadiska kúpnej sily sme sa prepadli takmer na úplné dno. Predbehli nás už aj také krajiny ako Rumunsko, čo bolo nevydané v minulosti, čiže samozrejme nemôžeme sa porovnávať s veľkými trhmi, ako je nemecký trh alebo britský trh, kde tá kúpna sila, počet obyvateľov je obrovská a samozrejme, že potom aj nominálne tie firmy – a teraz nielen obchodníci, ale aj výrobcovia – sú na tom oveľa lepšie.

Koľko aktuálne reťazcov pôsobí na našom trhu zahraničných aj domácich potravinových?

Hm, zhruba myslím, že to je nejakých sedem až deväť podľa toho. Niektoré majú celoslovenské pôsobenie, niektoré sú viac v niektorých regiónoch, niektorí sa snažia presadiť sa v rámci všetkých regiónov – vyrástli napríklad v Bratislave a postupne idú do celého Slovenska. To je napríklad koncept Terno krajiny, ktorý vznikol v Bratislave a ďalej ide na východ. Naopak potom koncept Fresh vznikol na východnom Slovensku a postupne ide na západ. Čiže dá sa ale už povedať, že sú to naozaj tí silnejší obchodníci. Čiže môžeme povedať, že sedem až deväť reťazcov, čo je v podstate naozaj ukazuje, že na tak malý trh je tu veľmi silné konkurenčné prostredie, čoho samozrejme profituje spotrebiteľ, čiže pre spotrebiteľa je to určite dobrá správa.

Áno, ale treba povedať, že reťazcom za ostatné roky klesajú zisky čisté, aspoň podľa informácií a správ, ktoré už boli zverejnené. Naposledy tuším za rok 2024, za 25 už sú čísla.

Za 25 sú niektoré čísla. Najväčšie obchodné siete ako Tesco, Lidl a Kaufland zverejňujú až v septembri, pretože majú posunutý finančný rok. Vzdy sa to dáva šesť mesiacov po uzavretí finančného roku. Keďže oni uzatvárajú až koncom februára, tak to prechádza na september. Tie ostatné siete, ktoré majú štandardný rok alebo ho majú posunutý spätne, tak už vykázali a naozaj môžeme vidieť, že nielen, že sa znižujú zisky, ale už žiaľ viacero obchodnícov sa prekláplo do strát, čo len ukazuje, že na Slovensku je veľmi silné konkurenčné prostredie. Tým pádom pôsobí to pozitívne na cenu. Dneska môžeme povedať, že od začiatku roka sme v deflácii, čiže ľudia nakupujú za lacnejšie ceny, ako bolo v minulom roku. Napriek tomu ale nám klesá maloobchodný trh, čiže ľudia nakupujú lacnejšie, ale nakupujú stále menej. Čiže toto, keď všetko nejak sčítame, tak to nie je dobrá správa asi pre obyvateľov, ale teda určite nie je dobrá správa pre obchodníkov ani pre výrobcov potravín, lebo čím ten reťazec predá menej, tým pádom predá aj menej slovenských produktov.

Áno. Z globálneho hľadiska Slovensko naozaj veľmi zanedbateľný trh. Môžeme až povedať 5,5 milióna ľudí. Napriek tomu vravíte sedem až deväť obchodných reťazcov. Dokážu sa uživiť? To je jedna otázka. Druhá: prečo vlastne reťazcom klesajú tie zisky? Môžu za to vyššie energie, možno stúpajúca cena práce alebo v čom je problém?

Ten najväčší problém je príjem domácnosti. Pretože tá kúpna schopnosť sa meria nejakým spôsobom v rámci celej Európy. A to vidíme, že dneska naozaj – kým sme boli aj možno v roku 2004, keď sme vstupovali do únie, sme boli nejakí siedmi, ôsmi od konca – dneska sme tretí od konca. Čiže množstvo krajín nás dokázalo preskočiť a my sme nedokázali okrem Grécka preskočiť nikoho, pretože grécka kríza spôsobila, že Grécko padlo, ale v podstate už sme nedokázali nikého iného ďalej takto preskočiť. Možno krátkodobo áno, ale teraz dnes, keď si pozrieme čísla, ktoré sú za rok 2025 v rámci Eurostatu zverejnené, tak je to nelýchotivá správa pre Slovensko. A my to cítime vlastne od vypuknutia energetickej krízy, s ktorou súvisela aj inflácia. Tak najprv ľudia začali nakupovať menej, potom začali kupovať lacnejšie značky, prechádzali z tých nejakých značiek, ktoré majú nejakú vyššiu pridanú hodnotu, aj z produktov, ktoré mali vyššiu pridanú hodnotu, do úplného takého basicu, základu. Čiže to, čo vlastne dneska sa predáva, sú iba základné potraviny. Ale chýbajú prémiovejšie produkty, lepšie spracované produkty. Napríklad – aby som dal predstavu, čo tým myslím – tak kupuje sa dnes klasická šunka, ale vôbec nie už nejaké spracovanie, ja neviem, s korením, s parmezánom, s ovocím, proste nejaká pridaná hodnota, kde je aj väčší podiel tej práce, toho potravinárskeho kumštu. Samozrejme, to je drahšia potravina, pretože oveľa viac sa na tom tí potravinári narobili a toto vôbec nejde. Ideme naozaj na základ, na komodity, na jednoduché produkty. Čím väčší stupeň spracovania, tým je menší záujem o tieto produkty a tým sa troška dostávame do takej zaujímavej situácie, že ceny klesajú, že nakupujeme za lacnejšie, ale napriek tomu aj spotreba klesá. A to je fakt, ktorý ovplyvní tie finančné výsledky, lebo to, že ceny klesajú, je najmä vďaka obchodným sieťam a kvôli konkurenčnému prostrediu. Samozrejme, že tá obchodná sieť to tiež nerobí, pretože je charita, ale pretože je tlačená do toho silným konkurenčným prostredím.

To, čo musím povedať, akoby možno pozitívne, eh, čo k tomu aj prispieva, tak to, že napríklad vláda nesklzla do tých populistických predvolebných sľubov a nezregulovalo sa tu ako na štýl Maďarska, kde naozaj Maďarsko nás cenovo preskočilo a dnes nakupujeme na Slovensku lacnejšie ako v Maďarsku, čo v minulosti bolo skôr opačný efekt, že ľudia z južného Slovenska chodili na nákupy do Maďarska.

Dneska máme situácie, kedy množstvo aj Maďarov chodí nakupovať na Slovensko, keď majú eh letáky eh a podobne na akciový tovar, pretože také silné akcie oni nemajú v Maďarsku, ako sú tu na Slovensku.

Teda neustále klesajúca kúpischopnosť Slovákov je veľkou bolačkou obchodu. To nie je len veľkou bolačkou obchodu. Ten príjem domácnosti je nízky a je to veľkou bolačkou celkového, pretože to sa nedotýka iba potravín, to sa týka aj drogérií, to sa týka eh obchodov s oblečením, ale to sa týka aj služieb eh, ktoré sú tu. Čiže od kaderníctiev cez eh reštaurácie, hotely, krčmy, eh a tak ďalej. Proste všetko, čo eh je nejakým spôsobom takto naviazané, pretože ľudia míňajú menej.

Eh, môžeme to pozrieť napríklad aj v spotrebe eh piva. Som videl nejakú štatistiku, ako sa to stále preklapa viac a viac, že ľudia menej konzumujú vonku v krčme a viac konzumujú doma. Eh, pretože kúpiť si aj to pivo v obchodnej sieti je lacnejšie, ako ísť potom do tej do toho podniku, kde si musia troška priplatiť viac za to pivo. Čiže aj takýmto spôsobom a samozrejme, keď pijú doma pivo, no tak nevypijú 10 pív, ako by vypili v krčme. Tak dajú si jedno, dve. Čiže celková spotreba potom klesá.

Eh, ale pri pive je to taký európsky trend. Eh, tam skôr je ten nástup potom nealkoholického radleru. Eh, ale na Slovensku tá spotreba naozaj klesá, čiže sme v deflácii a ešte aj maloobchodný trh eh padá.

A to, čo je napríklad vidieť, tak eh, že niektoré produkty miznú z pultov alebo dokonca niektorí obchodníci eh s odevami a podobne odchádzajú zo Slovenska, pretože tá kúpna sila tu nie je a nahrádza ho čistý diskont. Toľko diskontných eh obchodov s oblečením na Slovensku nikdy nebolo, ako máme dnes. A je to práve spôsobené tou kúpnou silou, že tie klasické odevné značky neprežijú na tomto malom trhu. Eh, že prežijú tu naozaj iba tie najlacnejšie z najlacnejších, pretože dnes Slovák nebaží po ničom inom, len po cene.

V jednom rozhovore niekoľko mesiacov dozadu ste povedali, že napríklad káva sa na Slovensku predáva už takmer výlučne v akcií, v akciových ponukách a že už sa to pretavuje aj do takých produktov, ako napríklad výživové doplnky a podobne. Pokračuje tento trend stále?

Eh, určite áno, pretože tá kúpischopnosť sa nemení. Eh, my sme na to upozorňovali minulý rok, kedy v rámci konsolidačného balíčka eh sa prijalo zaťaženie živnostníkov a zamestnancov v celkovej sume 800 miliónov €. Aj keď to zamestnávatelia nejakým spôsobom vykompenzovali, ale určite nie celých 800 miliónov. Čiže tie peniaze na tom trhu chýbajú. To sme upozornili, že proste, že toto toto bude chýbať na tom trhu, tá spotreba sa zníži. Na konci dňa je to aj mínus pre štát v rámci výberu DPH. Eh, ale žiaľ, takéto opatrenie sa eh prijalo.

Tie domácnosti sú na tom nie dobré a to sa prejavuje vo všetkých segmentoch eh hospodárstva štátu, pretože eh aj tí producenti to musia produkovať len pre nejakých ľudí. A teraz, keď to zoberieme len na potraviny, tak tie slovenské potraviny sa určite viac predajú na Slovensku ako v iných krajinách, pretože toho exportu eh to saldo eh zahranično obchodnej bilancie máme výrazne negatívnem, čiže ak ich nepredajú na Slovensku, tak v podstate eh ich potom iba málo z nich predá v zahraničí.

Pamätáme si, že pred ostatnými parlamentnými voľbami bolo Slovensko oblepené billboardmi, na ktorých nám politici sľubovali lacnejšie potraviny. Máme ich, čo vravia čísla, lebo koalícia tvrdí, že áno, potraviny išli nadol, opozícia zas naopak tvrdí, že nie. Je to také ako bolo alebo možnože aj drahšie. Takže kde je pravda?

V prvom rade treba povedať, že každý, kto sľubuje eh lacné potraviny bez dohľadu na to, aké politické tričko nosí, buď nevie, o čom hovorí, alebo úmyselne nehovorí pravdu. Pretože na toto toto to nie je teraz, že si niekto zmyslí a stane sa. Veď kto by nechcel mať lacné potraviny. Ale to nejde len tak. To sú trhové mechanizmy, pretože tie zvieratá potrebujú tiež niečo. Ľudia dosť potrebujú plat v tom potravinárstve a a tak ďalej a tak ďalej v celom tom eh reťazci od tej farmy až po ten obchod eh spotrebiteľa. Eh, tá cena sa nejak tvorí. Eh, do toho vstupujú komodity, ktoré sú výrazne tvorené cenotvorbu na burze. Eh, ľudia možno na to nadávajú, že to, že, že ja neviem, Nemecko za to môže, Španielsko za to môže, ale vďaka tomu, že sme na jednotnom európskom trhu, tie potraviny sú lacnejšie, ako by boli, keby sme neboli súčasťou Európskej únie a nemali by sme jednotný európsky trh. Ten nás ten nás chráni.

Na druhej strane späť k tomu, či máme lacnejšie alebo drahšie potraviny, to čo štát môže robiť, je vplývať na cenu, buď pozitívne alebo negatívne. Eh, je to napríklad jeden spôsob je DPH. A to táto vláda spravila, spravila si svoju prácu v tom, že znížila sadzbu DPH, čiže čiastočne niečo, čo sľubovali, splnili. Tá sadzba na základné potraviny sa znížila na z 10 na pidali sa ďalšie potraviny do tej 5% sadzby. Eh, čiže z tohto pohľadu môžeme povedať, že to bolo ten pozitívny vplyv na tú cenu.

Ten negatívny ale je, že sa zhoršilo celkové podnikateľské prostredie. To znamená vyššie daňovoodo-odvodové zaťaženie práce. To znamená, tí zamestnávatelia, či už sú to obchodníci, eh poľnohospodári alebo potravinári, viacej musia zaplatiť, aby ten zamestnanec dostal tú istú mzdu, pretože štát si z toho berie viac a viac. Čiže z tohto pohľadu to bol zas ten negatívny zásah do tej ceny.

Ale cenu komodity, či bude stáť mlieko toľko alebo toľko, to sa netvorí eh na Slovensku. Eh, to tvoria veľké potravinárske krajiny, ale nie tým, že si určia cenu, ale akým spôsobom produkujú. To je napríklad dnes diskutovaná cena mlieka. Toho mlieka je prebytku na európskom trhu, najmä z dôvodu toho, že Nemecko zvýšilo produkciu o 7%. Tých 7% je viac ako celá slovenská produkcia dokopy. A to zatrasie už potom tou cenou mlieka, že výrazne klesla a máme historické cenové minima. Či už je to na mlieku alebo masle, pretože tieto komodity sa obchodujú na burze a tie burzové ceny z dôvodu prebytku výrazne klesli.

A to je vlastne to, čo aj hovoríme, že ten európsky trh nás chráni, aby sme v rámci paniky sa to riziko rozkladá a pri tej energetickej kríze tá inflácia mohla byť oveľa vyššia, ak by sme neboli súčasťou Európskej únie. Môžeme pozrieť aj niektoré iné krajiny mimo únie, akú mali obrovskú infláciu.

Na druhej strane nás to chráni v tom, že sme súčasťou veľkého bloku a potom nás eh nám to znižuje tú cenu, ako dnes vidíme, že naozaj maslo, mlieko, niektoré mliečne výrobky má eh dokonca aj mäso má dlhodobo historicky najnižšie ceny.

Áno.

Čiže z tohto pohľadu je to dobrá správa pre spotrebiteľa, horšia správa pre toho producenta, pretože jemu sa náklady zvýšili napriek tomu, že tá komodita ide dole.

A rovnako aj pre obchod, že tou nízkou kúpischopnosťou, ktorú tu máme, sa výrazne zvýšil akciový predaj.

Kým sa niekedy maslo predávalo 50 % v akcii, kde je v akcii takmer bez marže – čiže ten obchodník prerába v rámci tej akcie na tom masle, pretože náklady si do toho nezapočítava – tak dneska už je to 80–90 %.

Mäso 80–90 %.

Čiže naozaj komodity sú výlučne predávané v akciách, kde ten obchodník je skôr v strate a tým, že sa obmedzil nákup prémiovejších produktov, tak je dneska veľmi ťažké tú stratu z tých komodít niekde dohnať.

A to je aj jedna z tých vecí, prečo tie hospodárske výsledky obchodných sietí sa znižujú, pretože ľudia začali nakupovať ten basic, kde tá marža je veľmi nízka alebo žiadna a ten prémiový tovar, kde si to dohnal ten človek na tom bohatšom zákazníkovi, ktorý išiel po tom prémiovom tovare, tak ten bohatší zákazník už prestal existovať.

Je to možno v Bratislave iné ako vo zvyšku Slovenska?

Aj čo ste spomínali oblečenie – napríklad v Bratislave ľudia si radi kupujú drahé značkové veci na seba.

Je to možno aj ak teda máte takéto dáta badateľné aj na trhu s potravinami, že v Bratislave ešte OK, ale čím ďalej na východ, tak tým je to slabšie a ľudia idú iba po tom najlacnejšom?

Ono je to rôzne, lebo aj dnes vidíme, že aj v bratislavských obchodných centrách tie odevné značky sa pomenili, čiže tie štandardné aj odišli a tie lacné diskonty prišli.

Čiže nedá sa ani toto západné Slovensko nejak iba vyčleniť, že všetci sú bohatí.

Proste sú tu rôzne sociálne skupiny, ktoré tu žijú a tí obchodníci nevedia ponúknuť v Bratislave iný tovar napríklad ako na východnom Slovensku. Tie obchody fungujú nejak kvázi rovnako s veľmi obdobným sortimentom.

To, čo napríklad v Bratislave pri potravinách je, že pre toho solventnejšieho zákazníka vznikol trh v Kice a v Hainburgu, kde tie rakúske supermarkety – kde sú to aj rovnaké značky veľakrát, ako máme aj na Slovensku – postavili veľké obchodné centrá, kde sídlia svoje obchody a v podstate je to postavené na bratislavskom a zčasti maďarskom zákazníkovi, kde teda pracujú ľudia zo Slovenska, z Maďarska.

Je tam bežne počuť slovenčinu a maďarčinu a veľmi málo nemčinu.

A tam ponúkajú produkty práve pre toho solventnejšieho spotrebiteľa – tie produkty, ktoré my ani nedovážame na Slovensko alebo ich ani nevyrábame na Slovensku, pretože nikto by si ich nekúpil.

A proste nevieme akože túto nejakú úzku skupinu obyvateľov saturovať v Bratislave v štandardných obchodoch, pretože ten tovar sa naskladňuje v distribučných centrách a ďalej sa distribuuje v rámci celého Slovenska.

Čiže aj to cenové porovnanie, aj to produktové porovnanie je takmer identické v rámci celého Slovenska.

Tam sa to už mení iba od formátu – že vo veľkom hypermarkete tú ponuku máte širšiu, v malom nejakom exprese alebo malom convenience store, ktorý je na tom sídlisku, tak tam máte užšiu ponuku, ale v podstate tých istých produktov, tých istých značiek, ktoré proste idú masovo tu, na čo je tá kúpna sila zvyknutá, prispôsobená a je ochotná si za to zaplatiť.

A ten bohatší bratislavský zákazník ide do Rakúska, kde zaplatí výrazne viac, ale je mu to jedno, pretože tam ide po produktoch, ktoré tu nie sú.

Na sociálnych sieťach človek pomerne často narazí na názor, že je nejaká dohoda medzi obchodnými reťazcami ohľadom cenotvorby, lebo jeden týždeň málo v akcii jeden, potom druhý, ono sa to nejak vynuluje, ale čo sa týka cien tých zvyšných produktov, takže je to vraj zhruba na rovnakej úrovni.

Existuje nejaká dohoda?

Samozrejme, že neexistuje, pretože to by bolo protiprávne a na to dohliada protimonopolný úrad.

To si možno ľudia to spôsobuje konkurenčné prostredie, pretože dnes tie reťazce na dennej báze monitorujú konkurenciu, pretože nikto nechce byť drahší.

Preto ak by bol drahší v niektorých produktoch, tak existuje napríklad porovnávacia reklama, kde reťazce verejne na seba útočia, kto má lacnejšie, kto má drahšie, aby takýmto spôsobom prilákali toho spotrebiteľa k sebe, pretože je to boj o zákazníka.

To je konkurencia.

To je to, čo hrá v prospech toho spotrebiteľa na Slovensku, že tá konkurencia tu je, o čom svedčí každoročná správa protimonopolného úradu, kde hovorí, že áno, v maloobchode s potravinami je vysoké konkurenčné prostredie.

Platí tam aj to, čo sa nazýva cenová následnosť.

To znamená, že tým, že sa monitorujú, tak ak niekto ide niekde nižšie alebo vyššie s cenou, tak skôr alebo neskôr môže prísť k cenovej následnosti.

Nižšie znamená, že dobre, tak ide ešte nižšie, že odkrojí si z marže.

Vyššie napríklad niekto prvý ide kvôli tomu, že nákupná cena niečoho sa zvyšuje.

Dá sa to brzdiť z vlastnej marže nejakú chvíľu, ale nedá sa to brzdiť dlhodobo.

Čo sa týka toho akciového predaja, tak akcie sa dohadujú tri až viac mesiacov vopred.

Čiže tam dohoda neexistuje žiadna.

To je skôr kapacita toho producenta.

Kapacitne si nemôže dovoliť ten potravinársky podnik ísť vo všetkých reťazcoch v ten istý moment do akcie, pretože v rámci akcií – keď si zoberieme maslo – tak samozrejme, že to maslo, ktoré je v akcii, sa ho predá 80 % a 20 % si rozdelí tých ďalších päť značiek, ktoré v tom obchode sú.

A takto, keby ten istý výrobca išiel do všetkých sietí, tak to nevyrobí toľko masla.

Preto sa dohadujú tie akcie vopred, aby sa dokázali tie potravinárske podniky na to prispôsobiť.

Tam sa vtedy dohaduje aj samostatná cenotvorba, čiže z tej marže si dáva dole nielen reťazec, ale aj ten výrobca potraviny, pretože ťaží z toho, že vie, že v ten týždeň, kedy to je v akcii, predá výrazne viac, čiže bude mať úsporu z rozsahu, preto dokáže ísť aj s cenou nižšie.

Domáci producenti taktiež pomerne často – nechcem povedať, že vyplakávajú, ale teda sťažujú sa, že podmienky, za ktoré od nich berú reťazce ich produkty, nie sú úplne vždy najlepšie.

Pred chvíľou ste spomínali mlieko.

Domáci producenti sa asi netešia z toho, že Nemci zvýšili produkciu o 7 %.

Sú podmienky, za ktorých reťazce berú tovar a výrobky, produkty od domácich výrobcov férové voči nim?

Určite áno, pretože tu si treba povedať, čo je férové.

Neférové by bolo, keby požadovali niečo, čo nie je možné – že by chceli rôzne bonusy a neviem čo všetko, čo sú veci, ktoré sú zakázané – tak vtedy by to bolo neférové.

Ale rokovanie o cene je predsa základom obchodu, odkedy obchod vznikol, tak sa dohadovali na cene.

Neboli pevne stanovené ceny, ale proste dohadovali sa na cene a tá cena bola tiež odvíjaná od ponuky a dopytu.

A tak je to vlastne až dodnes.

Čiže tu si treba povedať, prečo by slovenské obchodné siete v podstate zastupujú ľudí na Slovensku v tých rokovaniach s potravinárskymi fabrikami, pretože ak by netlačili na nižšie ceny, tak by to znamenalo, že tie potraviny budú drahšie na tých pultoch.

A teraz, keď Poľsko, Česká republika, Maďarsko ako naši najbližší susedia nám to dokážu dodať za nižšiu cenu, tak prečo by človek na Slovensku mal platiť viac ako ten Čech, Slovák, Maďar alebo Poliak?

Čiže v tom je výhoda aj toho spoločného európskeho trhu, že tá cenotvorba je ovplyvnená aj produkciou v iných krajinách a tým pádom buď aj na Slovensku to bude konkurencieschopná produkcia, alebo potom sa neuživí, pretože Slovák tiež chce ten lacnejší produkt.

A teraz, keď ste spomenuli mlieko, no mlieko je komodita. A tam nie je nejaká pridaná hodnota, že je nejaké výživnejšie alebo podobne. Je to trvanlivé mlieko, ktoré je rovnaké tu aj tam, a proste keď niekto ho predáva za 40 centov a niekto za 80 centov, tak prečo ľudia na Slovensku by ho mali kupovať za 80 centov, ak ho môžu mať za 40?

Samozrejme, ale to sa cyklicky aj mení a v tom je aj skryté obchodovanie. Áno, akonáhle sa spotreba klesne alebo respektíve výroba klesne, čo suché obdobia môžu naznačovať, že môže byť ho menej, tak vtedy cena stúpa a zase sa na tom obchod nezarába, lebo tá cena vyjde hore. Na tom zarába ten producent, pretože predáva tú istú surovinu za oveľa vyššiu cenu a my tú priemernú maržu máme rovnakú. Čiže rovnako DPH sa nemení podľa toho, aká je trhová cena.

Čiže sú tam rôzne tieto mechanizmy, ktoré na to vplývajú.

A to tretie, najpodstatnejšie, je, akým spôsobom sa k producentom správa štát. Nie obchodník, ale štát.

A štát na Slovensku sa dlhodobo — teda 20, 30 rokov — to nie je mierené na konkrétnu vládu, ale na celé toto obdobie — správa macošsky. Proste kým v Čechách, v Maďarsku a v Poľsku boli miliardové investície do potravinárskeho priemyslu, na Slovensku dlhodobo išla nula. Až teraz sa to zmenilo, že idú nejaké peniaze.

Teraz znamená kedy?

Už aj minulá vláda niečo dala, súčasná vláda dáva ešte viac. Ale na to, aby sme začali dobiehať tie krajiny, tak to musíme výrazne zvýšiť túto podporu, pretože my máme v spracovateľskom priemysle ako tak dobré idú peniaze do poľnohospodárstva, ale vôbec nejdú do spracovateľského priemyslu. Čiže tam, kde sa finalizujú produkty, ktoré potom idú do obchodov na pult, tak tam dávame veľmi málo peňazí.

A preto naši potravinári robia na starých linkách, ktoré sú energeticky náročnejšie, potrebujú väčšiu obsluhu ľudí, čiže aj to im zvyšuje náklad a to ich robí cenovo nekonkurencieschopnými.

A rovnako platí, že v Európskej únii je povolená investičná pomoc. Čiže kým napríklad spomínané krajiny okolité — Maďarsko, Česko, Poľsko — dotovali investície do výroby vo výške 60 až 80 percent (zaplatil štát a zvyšok ten podnikateľ), tak na Slovensku to bolo presne naopak. Tých 15 až 30 percent zaplatil štát a zvyšok ten podnikateľ, a veľakrát ešte tá spoluúčasť meškala, čiže množstvo podnikov ani nevyužívalo nejakú štátnu pomoc, pretože s bankami sa im robilo lepšie. Pretože tam vedeli, že tie pravidlá síce boli nevýhodnejšie ako so štátom, ale platili a fungovali, dostávali tie peniaze na čas.

Preto sa mohli staviť oveľa stabilnejšie prostredie a proste si to nakalkulovali tak, aby im to vyšlo. Aj možno keď to bolo finančne nevýhodnejšie, ale v konečnom dôsledku tá predvídateľnosť pre nich bola absolútne kľúčová.

Čiže nejaký poľský producent chcel novú baliacu linku, napríklad od štátu dostal 60, 70 percent pomoc. Na Slovensku iba nejaké drobné alebo žiadnu. Tak ten slovenský podnikateľ si povedal, že kašlem na to, nestojí mi to za to, a radšej teľa balí na tej starej linke.

Je to tak?

Jasné, presne je to tak.

Napríklad teraz som počul o veľkej pekárni pri Budapešti, kde myslím, že to bola nejaká 60 miliónová investícia, kde 40 zaplatil štát.

Čiže tu to sa je iné podnikanie, iné konkurenčné prostredie potom pre danú pekáreň, ako keď tu títo pekári — a máme naozaj veľmi moderného pekára, ktorý vyváža do niekoľkých krajín v Európe — ale ktorý všetko investuje z vlastných zdrojov. Čiže to sú veci, ktoré neoklameme. A to keby sa to dialo rok, tak je to OK, ale toto sa nám deje 20, 30 rokov, a to je — a potom ten dlh berieme.

V tomto napríklad nemusí súhlasiť — eh, diváci — s Ivanom Miklošom, ktorý keď bol minister financií, povedal, že preňho je priorita ako pre strojársku krajinu priemysel, vedomostná ekonomika a tak ďalej. A tomu sa podriadila politika štátu. Povedal, že potraviny si dovezieme, pretože Slovensko nemá kapacitu podporovať prierezovo všetko.

No lenže po ňom prišli vlády a ministri, ktorí deklarovali verbálne, že potravinárstvo je top priorita, ale tí potravinári si v rozpočte často našli nulu.

Tak aká to bola? Bola to verbálna priorita.

Snažili sa to nahradiť nejakou reguláciou, často aj nelegálnou reguláciou, ktorú potom museli meniť, pretože Európsky súdny dvor zasiahol alebo Európska komisia. Ale v konečnom dôsledku iba tlačili problém pred sebou, pretože jediné poctivé riešenie je: ak chceme mať viac slovenských potravín, je podporovať slovenskú produkciu.

Áno, dostaneme sa aj k ziskom obchodných reťazcov. To je veľmi časta téma. Ale ešte predtým by som sa rád spýtal na sieť potravín Biedronka, ktorá, ak mám správne info, nie je aktuálne vaším členom, ale keď v marci 2025 vstupovala na slovenský trh, tak mnohí hovorili, že zatrasie s cenami po nejakom čase, keď sa samozrejme etabluje.

Prešiel rok a pol. Biedronka má zatiaľ nejakých 17–18 prevádzok. Do konca roka ich má byť 50. Uvidíme, či to stihnú.

Má vôbec šancu taká menšia sieť niečo spraviť s cenotvorbou na Slovensku?

Eh, z časti niečo áno, ale je to veľmi malá časť, pretože konkurencia nespí. Čiže konkurencia robí to, aby čo najviac sťažila tú expanziu tej siete, ktorá sem prichádza. A to je úplne prirodzené a podobne.

A to je vlastne to, čo poháňa tú prácu pre toho spotrebiteľa, ktorý takýmto spôsobom nahrádza v podstate vlastne aj zľahčuje štátu, lebo proste keď by štát vytváral iba vysoké konkurenčné prostredie a pomáhal mu, tak je to určite lepšie, ako keď diskutujeme o tom, či máme regulovať, nemáme regulovať a tak ďalej, pretože to vôbec nepomáha.

Čiže z nejakej možno malej časti áno, ale zase úplne veľmi ani nie, pretože tie zákonitosti — ako naozaj, to Slovensko je malý trh, vysokokonkurenčné prostredie je tu — čiže tie ceny nemajú úplne kde klesať.

A to dnes napríklad aj vidíme, že je to vykúpené: ten cenový pokles a tá nízka spotreba je vykúpená tým, že tie obchodné reťazce idú do straty.

Eh, a to už keď naozaj, že obchodné siete idú do straty, tak to už znamená, akože, už by malo každému prebliknúť, že asi niečo tu nie je úplne v poriadku. Keď proste tí, ktorí boli vždy najviac na očiach, eh, a boli obviňovaní zo ziskov, tak dneska sú v strate, a stále tvrdíme, že tí obchodníci sú zlí. No, tak asi je problém niekde inde, pretože asi by neboli v tých stratách, boli by v tých ziskoch.

Dával by zmysel štátny potravinový reťazec?

Eh, toto je veľmi zaujímavá myšlienka, ktorá, keby vznikla, aspoň by to všetkým otvorilo oči, že je to úplne, eh, na hlavu postavená myšlienka. Pretože nikdy ten štát nevie zabezpečiť. Keby musel pôsobiť v rámci zákonov a legislatívy a neporušoval by slovenské zákony, tak by nemohol byť v zisku. Tomu neverím, že by sa dostali do zisku. Ak by boli, eh, a ani by sa nedostali na tie ceny, ktoré dnes sú. Museli by predávať za vyššie ceny, ako sú dnes, a som na 100% presvedčený, že aj tak by vytvárali stratu.

Uhm. Čiže štátny obchodný reťazec nemá žiadny zmysel, ako nemá zmysel mať štátne poľnohospodárske družstvo alebo štátny potravinársky podnik. Eh, proste v tomto naozaj to podnikateľské prostredie je oveľa efektívnejšie, flexibilnejšie.