KEĎ EURÓPA PORAZILA ISLAM BITKA pri VIEDNI 1683 OSMANSKÝ SULTÁN MEHMED IV. PREHRAL

Priatelia, vítam vás. Miroslav Kamenský.

Dnes som video nazval: Keď Európa porazila islam. Viedeň 1683.

Viem, je to veľmi ťažké. Dnes, keď mladá generácia nevie, kedy vznikla ani Slovenská republika, ani netuší, že bola nejaká aj vojnová prvá slovenská republika. 14. marca 1939, moderná Slovenská republika vznikla 1. januára 1993. Tak rozprávať sa o v skutočnosti pred 343 rokmi je pre nich ako sa rozprávať o egyptských pyramídach.

Ale aby sme nezabudli, práve vtedy boli tí statoční ľudia a tí panovníci, ktorí sa nezapredali a zachránili kresťanskú Európu v podstate pred obrovským moslimským vojskom v roku 1683, keď to vojsko stálo pred Viedňou.

Ak sa pozrieme na mapu, tak tu vidíte, môžeme dať aj takto. Tu vidíte Istanbul a tu je Edirne. V Adrianopolise čakal sultán Mehmed I na výsledky bojov bitke pri Viedni alebo pod Viedňou, konkrétne Kalenberg, keď obrovské vojská cez Dolný Dunaj a cez Belehrad sa pustili teda hlavne Dunajom až pod Viedeň.

Tuto vidíte, dal som teraz aj rieky, no. Situácia bola veľmi zložitá a ak sa pozrieme na mapu, ako bolo rok pred tým útokom 1683, tak máme tu krásnu mapku Uhorska v čase Tekliho poslania po roku 1682, kde vidíte, že vlastne Budapešť v tom čase ešte len Budín a Pešť, lebo až v podstate dve storočia neskôr, necelé dve storočia neskôr sa Budapešť spojila z Budína a Pešti.

Ale vidíte tu, že v tej západnej časti je Habsburská monarchia, České kráľovstvo, Dolno Uhorsko, Viedeň, Prešporok. Prešporok je Bratislava, Trnava, Nitra. Ale celé toto, tento juh od Nitry na juh až po Dunaj, to slovenské územie dnešné už bolo súčasťou Osmanskej ríše. Tu bolo Hornohuhorské kniežatstvo. Nie som si istý, či napríklad na severe bola Banská Bystrica, či teda Banská Bystrica alebo niektoré mestá na severo Banskej Bystrice boli osmanským vazelom, ale táto mapka to uvádza, že boli.

Potom tu máme Sedmohradsko. Sedmohradsko kolaborovalo s každým, kto ponúkol viac. No a Valasko. Valasko, to je dnes tá južná časť Rumunska. To bolo osmánský vazal a Moldavsko. Tu vidíte Kišňov, Jasio a tu vidíte Moldavsko. No, osmanský vazal.

Ale nás zaujíma hlavne to, čo sa stalo v roku 1683 pri Viedni.

Tak ako som ukazoval na mape, obrovské vojská. Niektoré údaje hovoria 140 000, niektoré až 200 000 prišli sem ku Viedni a nastala obrovská bitka.

Keď sa pozriete na tú mapu, tak zistíte, že od Istanbulu, aj dnes, je to vzdialené takých 15 km do Viedne. A osmanské vojská v takom veľkom počte stáli, dá sa povedať, nielen pod Viedňou, ale Viedeň dokonca obkľúčili a už sa to začalo v júli 1683.

O čo tam vtedy išlo?

Bitka pri Viedni v roku 1683 bola prelomovým momentom, kedy spojené kresťanské vojská pod vedením poľského kráľa Jána I Sobietského, ale no môžeme to povedať aj poľsko-litovské vojská, definitívne zlomili dvojmesačné obliehanie, osmánske obliehanie a zastavili expanziu osmanskej ríše do strednej Európy.

Priebeh bojov: Začalo sa to, ako som spomínal, v júli 1683. Tu Turci prišli, dá sa povedať, až sem. Tu vidíte Kalenberg v tejto časti, kopec a východisko útoku kresťanských vojsk v tejto časti.

Viedeň bola, dá sa povedať, už kompletne obkľúčená. Obrovská armáda. Niektoré údaje hovoria, že 150 až 200 000. Niektoré vraj 300. Ale to sa mi zdá prehnané. Ja by som tam do tých 300 000 dal všetky ten pomocný servis. To znamená, nebola tam len tá jazda, pechota a tak ďalej, sipáhiovia, ale aj rôzne tí remeselníci a to všetko, čo potrebovalo obrovské stáť sa ľudí, potrebovali dačo jesť, potrebovali sa niečím pohybovať, potrebovali to všetko na takúto obrovskú vojenskú výpravu.

Turci. Bol tam veľkovezír Kara Paša a jeho armáda dorazila k bránam Viedne v prvej polovici júla 1683.

Cisár Leopold ušiel aj s dvorom a desiatkami tisíc obyvateľov z mesta v predstihu.

Obranu v Viedni prevzal grófom Rüdiger von Starhemberg s posádkou a teraz dávajte pozor na toto číslo: iba 11 000 vojakov a 5 000 dobrovoľníkov z radov nielen mestčanov, ale dokonca tam pomáhali aj rôzni duchovní, ale pomáhali tam ľudia, lebo tá armáda to všetko pri tej obrane potrebovala, každú ruku. Ale desiatky tisíc ľudí ušlo a ostalo to v podstate na týchto viac ako 10 000 obrancoch.

Úplné obkľúčenie.

14. júla 1683 Turci Viedeň kompletne, nepredušne uzavreli a začali s budovaním oblihacích zákopov.

Naozaj toto bola významná zákopová a podzemná vojna, doslova minerská vojna pod zemou. Keďže Viedeň mala moderné a pevné opevnenie, osmanská armáda sa namiesto priamych čelných útokov zamerala na podkopávanie hradieb. Osmanskí míneri kopali hlboké tunely, do ktorých ukladali súdy s pušným prachom, aby vyhodili do vzduchu kľúčové bastiony, najmä Burgbastión a Lobbaštión. Takže krvavé strety: obrancovia mesta kopali proti tunelom, čo viedlo k brutálnym a temným bojom muža proti mužovi priamo pod zemou.

Tu, ako vidíte, samozrejme Viedeň v tom čase bola podstatne menšia, ako si ju pamätáme dnes, keď Viedeň má viac ako 1,5 milióna obyvateľov a je to v podstate svetová metropola, nielen hlavné mesto Rakúska. Vtedy, keď väčšina obyvateľstva ušla a ostali tam len ozlúčení tí obrancovia, už v auguste, koncom augusta nastala kríza.

Situácia bola kritická. Mesto ničili choroby vo Viedni, dizentéria. Dochádzali potraviny aj munícia a hradby boli na viacerých miestach vážne prelomené.

Kara Mustafa vyčakal na kapituláciu, aby mohlo mesto kompletne vyplieniť. Osobne si myslím, že veľmi zlú taktiku si zvolil, lebo podceňoval časový faktor.

Čo sa stalo?

11. až 12. septembra 1683 nastal príchod záchrany.

Medzitým sa sformovala, to je ten časový faktor. Začal sa v júli a zrazu máme 11. až 12. septembra 1683, sa sformovala koalícia Svätej ligy. Bola tam kresťanské oslobovacie vojsko, takmer 75 000 mužov. Skladalo sa z Poliakov, Rakúšanov, ale aj Bavorov, Nemcov, aj Slovákov, aj Moravanov, aj Čechov. Eh a spojilo sa a obsadilo strategické výšiny severozápadne od mesta vrátane kopca Kalenberg.

Hlavné velenie prevzal rešpektovaný poľský kráľ Ján II Sobiesky.

To je presne to, ako tento Kalenberg, že v tejto časti tu bol ten kopec a východisko útoku kresťanských vojsk. Keď sa pozriete dnes, tak je to, ak ideme z Bratislavy, tá vzdialenejšia časť. Musíme prejsť celú Viedeň a už keď sa vlastne vychádza z Viedne na, ak to tak môžem povedať, severozápad, tak tu sa nachádza ten Kalenberg.

Takto tu vám to približujem: tu je naozaj kopec a východisko útoku kresťanských vojsk v roku 1683.

Čiže po takmer 10 týždňoch nastal rozhodujúci úder.

Bitka sa začala skoro ráno útokom pechoty na ľavom a strednom krídle a rakúsko-nemecké sily postupne vytláčali Turkov z ich predsunutých pozícií.

Kara Mustafa, veľkovezír presunul väčšinu svojich síl do protiútoku proti nim. Začala časť jeho armády stále pokračovala v ostroch hradieb Viedne.

Útok okrídlených husárov.

Neskoro popoludni, okolo 17. 00 večer alebo podvečer a to už je september, nastal kľúčový zvrat.

Ján Sobieski osobne viedol z kopca Kalenberg masívny útok 18 000 jazdy, ktorej jadro tvorili obávaní poľskí okrídlení husári.

Išlo o jeden z najväčších jazdeckých útokov v histórii a v podstate, keďže už jazda sa dneska nepoužíva – Poliaci sa snažili jazdu použiť aj proti Hitlerovým tankom – ale z historických analóg vieme, že toto bol pravdepodobne najväčší útok jazdy. Útok nie len proti osmanskému impériu, proti osmánskej ríši, proti tejto obrovskej armáde, ale celkovo v histórii, ktorý skončil víťazstvom.

Kolaps osmanskej armády. Tento drvivý útok preťal osmánske línie, vtrhol priamo do hlavného tábora veľkovezíra.

V osmanských hradoch nastala panika a armáda sa dala na chaotický útok.

Útek.

Výsledok.

Viedeň bola zachránená za necelých 24 hodín od začiatku hlavného útoku.

Kara Mustafa Paša bol neskôr za túto zdrhujúcu porážku v Belehrade popravený, uškrtený hodvábnou šnúrou na príkaz sultána.

Pre Európu to znamenalo definitívny koniec osmanskej expanzie smerom na západ.

Tu len chcem povedať, že pamätáte sa, 1683 – 343 rokov dozadu – sa nebáli politici vystúpiť proti osmanskému impériu a teda proti moslimskej invázii.

Už sme mali na to historickú skúsenosť. Keď žiaľbohu nastala neuveriteľná situácia, lebo ak tak môžeme povedať, ešte v roku 732. Dobre počujete: 732 bola bitka pri Poitiers alebo známa ako bitka pri Tours.

V októbri roku 732 na dnešnom území Francúzska – vlastne franská ríša pod vedením major doma Karola Martela – porazila vojská moslimského omajovského kalifátu.

Výsledkom bolo rozhodujúce víťazstvo Frankov a moslimský veliteľ padol v boji. Arabské vojská ustúpili.

Práve táto víťazná expanzia Frankov zastavila expanziu Omajovcov do západnej Európy.

Karol získal prezývku Martel – kladivo – a položil základy pre neskorší vzostup Karolovcov.

To len preto, že tu je to na mape ukázané.

Tu je akvijtánske vojvodstvo, franské kráľovstvo a tu vidíte tú bitku, ktorá sa udiala na území dnešného Francúzska roku 732.

Tu vlastne omajovský kalifát, ktorý v podstate ovládal Pyrenejský polostrov a mal preniknúť do už západnej Európy – teda do toho územia za Pyrenejami alebo severnej od nich, kde je dnešné Francúzsko – tak tu boli moslimovia, omajovský kalifát, boli porazení.

Toto bolo v roku 732.

Druhá obrovská záchrana bola práve táto bitka pri Viedni.

Je to šokujúce, že vtedy tisíce – 10 000 ľudí – sa nebáli obetovať svoj život a nebáli sa, povedal by som, bojovať nielen za svoje v tom čase náboženstvo, ale za holé životy.

Dnes moslimskú inváziu politický zločinec Angela Merkeľová jednoducho úplne uvoľnila. V tom čase a od roku 2015 sa sem naváľalo milióny a milióny moslimov.

Táto obrovská moslimská invázia – to je jedno, či je z Afriky či Ázie – má negatívny dopad na zdravie a celkovú situáciu národných štátov a toho, nazvem to, pôvodného obyvateľstva Európy.

No tu tá mapa znova.

Vidíte, že Viedeň, Prešporok je Bratislava, Nitra, hornouhorské kniežatstvo.

Takže ak sme mali v roku 732 prvý úspech v bitke pri Tours alebo Poitiers – tu sme mali úspech a porazili sme moslimov, ktorí sa tlačili – tak dnes je Španielsko, Francúzsko, ale už aj celá západná Európa, vrátane Británie, zavalená moslimskou inváziou a politici proti tomu nič nerobia.

Nezabudnime, že ešte nás môže zaujímať Žitavský mier.

Žitavský mier bola mierová zmluva uzatvorená 11. novembra roku 1606 – teda takmer 80 rokov pred tým útokom na Viedeň – kde Osmanská ríša a Habsburská monarchia uzavreli mier podľa rieky Žitavy.

Žitavský mier je mierová zmluva. Žitava tečie na území Slovenska a žitavský mier je mierová zmluva, ktorá ukončila dlhodobú 15 ročnú vojnu medzi Osmanskou ríšou a Habsburskou monarchiou.

Miestom stretnutia rieky Žitavy a Dunaja pri dnešnej obci Radvan nad Dunajom.

To si môžeme ľahko pozrieť.

Takto si dáme, posunieme sa na sever.

No tu vidíte rieku Dunaj. Takto.

No a tu ste pri Komárne.

Tu takto to vidíte. Medzi Ostrihonom, Štúrovom a takto, ako krásne, idete takto – tu máte pekne. Pozrite: Kravany nad Dunajom, Moča, Vrt, Patince, Chotín a tu to budete vidieť.

Takto tu krásne máte Radvan nad Dunajom.

Je to jediná taká obec, ktorá je troška vyvýšená práve pri tom Dunaji.

A je to, povedal by som, oblasť, ktorá nie je zatápaná ako mnohé iné oblasti.

Hej, tu vidíte aj Zlatnú na ostrove Kameničnú.

No to je Marcelova, Patince.

Do Patineca asi chodíte kúpať, nie?

A Radvan nad Dunajom.

Tu máte aj ostrov Radvanský Siget.

A tu Radvan nad Dunajom v tejto časti.

Takže tu to bolo podpísané.

Týka sa to nášho územia a tu vidíte presne Radvan.

Týka sa to nášho územia a teda by sme to mali ovládať. Pre tých, ktorí by to hľadali bližšie, tak ako som povedal, nachádza sa to v podstate medzi Štúrovom a Komárnom.

Komárno je na západe, Štúrovo na východe, Radvan nad Dunajom – nechcem povedať, že sa nachádza v polovici, ale približne.

Hej, samozrejme je to na rieke Dunaj.

Poďme ďalej. Čo sa vlastne dialo? Hlavnými postavami a panovníkmi v bitke pri Viedni – teda toho 12. septembra 1683 – boli za nás, myslím teraz za to kresťanské vojsko:

Poľský kráľ Ján Sobieski, ďalej tam bol vojvoda Karol V. Lotrinský, grófovi Ernst Rüdiger von Starhenberg.

A za osmánskej strany bol osmanský veľkovezír Mustafa Paša. Ten vlastne viedol vojsko osmanského sultána Mehmeda IV.

Môžeme povedať jednu vec.

Tu sa Európa ubránila moslimskej invázii. A ak v tom čase hranice Osmanskej ríše išli potiaľto – tu, kde je táto červená čiara – a dokonca aj toto malo určité prvky vazalstva, osmánskeho vazalstva – a dostali sa až sem pod Viedeň v roku 1683 – aj Slovensko bolo pri bitke pomáhačom. Od roku 1526 v podstate až do tohto obdobia bolo tiež v dotyku Osmanskej ríše, 150 rokov, ak to tak môžeme nazvať.

Osmanská ríša sa zrútila a začala sa pomaličky sťahovať najprv k Belehradu a potom sa to celé zrútilo. Takže Osmanská ríša skončila – keď si to spravíme takto – neskôr na Balkáne, potom v týchto južných častiach.

No a nakoniec po prvej svetovej vojne ostalo len táto, ako to môžem nazvať, toto európske predpolie, kde čiže v Adrianopoli v Turecku – 3% dnešného územia Turecka – a to sú oblasti na európskom kontinente. A tu vidíte Istanbul.

Takto to vychádza.

Takže predkovia pred 343 rokmi tu pri Viedni položili tisíce životov. V podstate obete boli desiatky tisíc aj na druhej strane.

A keď si uvedomíme, že tí ľudia bojovali proti tomu a dnes vítajú ľudí z absolútne iného kultúrneho, vzdelanostného aj náboženského prostredia, ktoré je nekompatibilné s európskymi národnými štátmi, tak je to pre nás akože tragédia.

Naozaj, je to tragédia.

Takže Ján II. Sobieski, poľský kráľ, bol vrchným veliteľom všetkých tých spojených kresťanských vojsk.

Do dejín sa zapísal najmä tým, že osobne viedol najväčší jazdecký útok v histórii vedený elítnymi poľskými okrídlenými husármi. Ktoré, to je neuveriteľné, ale za pol hodiny definitívne prelomil osmánske línie.

Potom ten Karol V. lotrínsky...

Lotrinský vojvoda, cisársky poľný maršal, bol veliteľom tých rakúsko-nemeckých vojsk, nie uhorských. Bol hlavným stratégom, ale vrchným veliteľom bol ten Ján II. Sobieski.

A práve ten Karol V. Lotrinský synchronizoval príchod tých záchranných vojsk a počas samotnej bitky úspešne veril tomu ľavému krídlu koalície.

Rudiger von Starhenberg bol gróf, bol tiež vojenský veliteľ, ale obrannej posádky mesta Viedeň. To, že v podstate viac ako dva mesiace tá Viedeň odolala nielen tomu obkľúčeniu, ale asi desatnásobnej presile tých osmanských vojsk, tak to bolo naozaj dva mesiace s extrémnym nasadením a v podstate oproti tým Osmanom to bola hrstka obrancov. Odolávali obrovskej presile a odmietol kapituláciu a udržal Viedeň až do príchodu práve týchto vojsk, tej spojenej kresťanskej koalície.

No bol tam ešte aj Maximilian II., Ján Juraj Bavori, Sasi, bol tam Eugen Savojský, známe meno, ale v tom čase to bol len 19-ročný mladík a začínajúci dôstojník v Adenskom pluku.

Leopold, prvý habsburský cisár Svätej ríše rímskej a rakúsky arcivojvoda. On sa v tejto bitke priamo nezúčastnil. Pred obliehaním Viedne utiekol, ale neskôr zohral diplomatickú rolu pri formovaní protitureckej aliancie.

Osmanská ríša a jej vazali je veľmi jednoduché. Veliteľom bol Kara Mustafa Paša, osmanský veľkovezír a veliteľ tej osmanskej oblíhacej armády. On bol hlavným iniciátorom ťaženia — celkom dobiť Viedeň. Tento Mehmed IV. ako turecký sultán, on to ťaženie posvätil, ale priamo pri Viedni nebojoval. Riadil ríšu z Istanbulu, ešte Konstantinopolis, ak sa pamätáte historicky.

Po katastrofálnej porážke jeho prestíž prudko klesla. Ono to bola katastrofálna porážka, lebo reálne tam tí Osmani prišli o 150 000 ľudí, čo straty boli obrovské. Nevravím, že boli mŕtvi, množstvo zranených, ale útek bol hromadný a tá porážka znamenala koniec pánstva Osmanskej ríše nielen v strednej Európe, ale začal ich tlačiť z územia Slovenska, Rakúska, Maďarska. Nakoniec tí Osmani skončili na Balkánskom poostrove a dnes vlastne tam majú to predpolie, ktoré som akože ukazoval, že v podstate im patrí už len tento kúsok tu. V tejto časti, hej, z tej veľkej, nazyvám to dneska tureckej ríše alebo Tureckej, ktorá ide odtiaľ od arménskych hraníc a iránskych hraníc. Len tieto 3% územia majú na území Európy. Ale v roku 1683 boli pod Viedňou a viete, že Viedeň je ešte západnejšie ako Bratislava, tak viete si predstaviť, ako ďaleko sa tí Osmani dostali.

No bola to naozaj zápopaová a podzemná vojna. Bola to rozhodujúca bitka, ktorá jednoducho, keď sa spustila tá jazda z toho kopca Kahlenberg, tak Osmani stratili nielen že akúkoľvek iniciatívu, ale nastal kolaps tej osmanskej armády, pretože ten drvivý útok tej 18. svetovej jazdy pretal osmanské línie a priamo oni vlastne vnikli do hlavného tábora veľkovezíra, čo bolo veľmi neprezieravé. Keďže aj pri takých veľkých armádach musíte počítať, že ak sa armáda dá na útek, alebo sa niečo stane, a v osmanských táboroch nastala panika a tá armáda sa dala na chaotický útek napriek tomu, že mala viac ako 100 000 vojakov, Viedeň v podstate bola zachránená za necelých 24 hodín od začiatku toho hlavného útoku.

Čiže to je dosť podstatné: viete, naozaj v roku 732 sme vytlačili moslimov z územia Francúzska. V roku 1683 sme moslimov porazili pod Viedňou — celá tá kresťanská koalícia. A dnes máme politických zločincov, ktorí navláčili a ďalej vláčia milióny neprispôsobivých a možno aj nebezpečných — nielen zdravotne, ale aj bezpečnostne — ľudí z Afriky, z Ázie, ktorí pod vplyvom moslimského náboženstva, islamu, jednoducho sú nepriateľmi národných štátov Európy, sú nepriateľmi pôvodného národného obyvateľstva Európy.

A samozrejme islam a tá moslimská invázia, ktorá sa ženie západnou Európou, je veľkým nebezpečenstvom aj pre Slovensko. Slovensko má len 5,4 milióna obyvateľov a už teraz v tých menších mestách, keď idete napr. do Šivanc, ale aj niekde okolo Nitry a zrazu pozeráte, rozmýšľate, či ste v Bangladéši, v Pakistane, v Indii, lebo keď sú tam Rumuni, Srbi alebo Moldavci, tak tých tak ľahko nerozoznáte. Ale keď sa tam niekto pohybuje s handrami na hlavách a s uterákmi a keď niekto vidíte, že absolútne z inej kultúry, z inej podnebnej oblasti a z iného, tak by som povedal, prostredia prichádza, treba sa spýtať, prečo naši politickí zradcovia chcú zničiť a v podstate vymeniť pôvodné obyvateľstvo Európy, biele obyvateľstvo.

Nemusíme sa báť. Prečo ho chcú povedať? Prečo ho chcú vymeniť za ľudí, ktorí nie sú kompatibilní s našou európskou civilizáciou? Myslím nielen teraz s kresťanskou civilizáciou, ale aj moderná Európa má úplne iné hodnoty, ako má islam. Myslím moderná Európa aj s tými všetkými, lebo nás ničia aj tie takzvané základné ľudské práva a slobody. Keďže sú takto zneužívané proti vlastným obyvateľom aj na území Slovenska.

Je problém, že aj smerácke personálne agentúry sem vláčia kvôli dumpingovej cene práce takých ľudí. A Slovensko nemá ten priestor, ako má Nemecko alebo Británia. Tam tam už je, povedal by som, zvoní umieráčik. Ale to, čo sa už deje aj v tých našich malých mestách, tak je zatiaľ katastrofa.

Priatelia, zamyslite sa nad tým. Naozaj bol čas, keď Európa porazila islam — Viedeň 1683 — keď statoční ľudia dokázali sa brániť moslimskej invázii. Dnes vás politici predali, nie že bez boja — zapredali vás, sklamali vás a v podstate odovzdali kľúče od vášho domu nepriateľom, ktorí ten dom podpália.

Majte sa krásne. Miroslav Kamil sa s vami lúči. Dovidenia.