Je doživotie skutočne doživotím? | Roman Benedikovič, bývalý trestný sudca, advokát

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu. Je doživotný trest na Slovensku skutočným doživotím a má takýto trest, prípadne trest smrti, odstrašujúci efekt pre páchateľov tej najzávažnejšej trestnej činnosti? téma pre dlhoročného sudcu Romana Benedikoviča. Vitajte v relácii Vieni zločinu televízie kanál 1. Moje meno je Richard Boliešik. Dobrý deň. >> Dobrý deň, pán moderátor. Ďakujem za pozvanie. Veľmi rád prídem medzi takých ľudí a do takejto relácie a na tento kanál váš. >> Teší ma eh, že eh nás takto vnímate. Ja vás ešte teda dovediem. Vy ste viac ako 37 rokov pôsobili na jednom z bratislavských okresných súdov, ale venovali ste sa výhradne teda trestnému právu. Dnes eh ste advokátom, čiže eh váš pohľad bude na tému, ktorým je to doživotie a čiže s kčným doživotím bude veľmi zaujímavý. Tak začneme prvou otázkou. Mojou témou obľúbenou a aj divákov televízie Kanál 1 sú 90. roky zločin a ich bez bezbreh tohto zločinu. Eh a s tým súvisí prvá otázka, na ktorú nadviažem. Eh boli by 90. roky tak brutálne, ak by napríklad v našom trestnom práve sa nezrušil trest smrti? No ja si dovolím, je to môj súkromný názor, zopakovať len to, eh čo ma napadlo už vtedy. zrušenie trestu smrti eh bol dôsledok eh v trestnom práve a v trestnom súdnictve eh samozrejme tých revolučných zmien, ale podľa môjho názoru to skôr bola chyba ako rozumná vec, pretože ak bola u niekoho hrozba trestu smrti, ktorý nemusel dostať, ale za určitých zákonom splnených podmienok by ho dostal, samozrejme väčšina Väčšinou išlo o vraždy a viacnásobné vraždy, brutálne, úkladné. Tak som presvedčený, že nikdy by takíto ľudia alebo aspoň v tom počte eh či už páchatelia alebo také zločiny, také vraždy by určite neboli. Čiže ťažko povedať, aký by ten vývoj v 90. rokoch bol. Eh, veľa sa o tom rozpráva aj medzi znalcami, ktorí robia znalecké posudky. Či má eh trest eh odstrašujúci efekt na samotného páchateľa a kedy má, kedy nemá. Eh, z vašej praxe a skúsenosti. Tak ako je to s tým trestom a efektom odstrašujúcim? Pán moderátor, eh na začiatku ste povedali, že som bol sudca okresného súdu Bratislava 5 konkrétne, ale v roku 93 som bol stažirant Najvyššieho súdu a za tú dobu, čo som tam bol na staži, som eh prejednával asi 12 alebo 13 vrážd. Eh, som presvedčený, aj keď tí ľudia doživotia nedostali, som presvedčený, ak by im hrozilo doživotie, lebo vtedy už [smrkanie] eh pardon, trest smrti eh trest smrti, keby im hrozil, tak stále si myslím, že by to nespravili alebo nespravili by to aspoň v takej miere a v takom rozsahu. Tie 90. roky podľa môjho názoru a ten mi nikto doteraz nezoberie eh z hľadiska trestania eh ukladania trestov vtedy trest smrti alebo teraz doživote by boli úplne iní. Určite taká takáto hrozba, no má význam. Veď každý trest, aj trest odňatia slobody alebo akýkoľvek trest má význam, je hrozbou, je mementom. Preto nepáchaj trestnú činnosť, lebo to je moja odpoveď. >> Rozumiem. To je ten osobný postoj a nejaká osobná skúsenosť. Eh, v 90. rokoch sa veľmi diskutovalo o tej humánosti a nehumánosti eh niekomu vziať eh život. Po revolúcii bola tu snaha eh to trestné právo humanizovať, vypustiť, začať sa približovať k nejakým európskym a svetovým štandardom. Eh tie mnohé krajiny eh vo svete upustili od tohto trestania aj možno pre eh nejaké justičné omyly, keďže trest smrti je definitívny. nedá sa nejakým spôsobom zvrátiť ani eh vysvetliť následne eh, že to bol nejaký justičný omyl a toho človeka prepustiť, oslobodiť. Takže eh my sme si prešli túto éru. Posuňme sa do dnešných dní, eh lebo vo verejnosti sa občas objaví tá téma toho doživotia. Vidíme tu doživotne odsúdených eh vrahov. Myslím, ak by som si pomohol štatistikami najčerstvejšími eh z februára 2000 eh 26, tak mali by sme mať na Slovensku 57 doživotných trestov. Z toho sú to všetko iba muži, čiže nie ženy. No a tá nejaká skúsenosť s tým doživotinám hovorí, že občas sa tu už vyskytnú prípady, kedy si tí páchatelia odpikajú 25 rokov a prichádza tá ten limit alebo tá hranica, kedy môžu žiadať o podmienečné prepustenie. Videli sme to napríklad v prípade Mikuláša Černáka a nielen jeho. Potom tu bol aj odsúdený eh Molnár, Masár a zatiaľ sa ale nikomu nepodarilo dostať z toho doživotia eh v úvodzovkách eh von. Tak ako je to s tým doživotím? Je to doživotie alebo 25 rokov je to doživotie? Kde je tá línia? Ako to vysvetliť možno divákovi? Viete, pokiaľ si má páchateľ, ktorý je odsúdený na doživotie, odpikať minimálne teda tých 25 rokov, eh či to je doživotia alebo nie je to doživotie, eh to závisí od toho, koľko má rokov, samozrejme, ale eh vážnejšie [smrkanie] eh tá humanizácia. Áno. Eh my sme eh neskôr samozrejme eh teoročné zmeny, ale aj eh svetový vývoj eh v Európe, vôbec vo svete. My sme začali byť veľmi humánni eh k páchateľom tých najzávažnejších trestných činov. chránili sa ich práva, ich slobody a tak ďalej, ale nikto sa nepozrel na to, že čoho sa oni vlastne dopustili. Veď tie práva a tie slobody a nejako humánne by sme sa mali správať aj k tým pozostalým alebo k tým obetiam, oni ich nikdy nebudú mať, lebo sú mŕtvi. A čo tie rodiny? A my sa správame niekedy aj k doživotne odsúdeným ľuďom v rámci teda tej humanizácie. Eh, a chránime ich. Ja som s kolegom kedysi rozprával eh ako ľadové medvede pomaly bez ohľadu na ostatné. No a s tým doživotím. Ja ak by ste dovolil si pomôžem takýmto ťaháčikom a poviem presne, čo hovorí paragraf 67. odsek 2 trestného zákona. osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po 25 rokoch výkonu tohto trestu, ak s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená a povahu jej osobnosti nehrozí, jej prepustením opakovanie spáchanie činu alebo obdobného činu. Takže tu sú dve roviny. Tu sa eh pri podmienečnom prepustení, o ktoré si žiadal aj ako ste povedal správne, Mikuláš Černák, aj niektorí iní, eh [vzdychanie] tu súdy ťažká práca, ťažká, lebo rozhodovať o podmienčnom prepustení doživotne odsúdeného niekoľkonásobného vraha, pretože to sú niekoľkonásobní vrahovia alebo brutálni, eh vždy sa musí prihliadať na pohovávu a charakter toho zločinu, za ktorý je odsúdený, teda tej vraždy. A potom ďalej, či má ten človek už nejaké výhľadové resocializačné prognózy. Tam sa vyjadrujú psychiatri, eh potom hlavne aj psychológovia. Či ak by sme ho prepustili, nehrozí, že by sa dopustil podobného činu ďalej. No majú tie súdy v skutočnosti skutočne teraz veľmi náročné. Ja im vôbec nezávidím. Ale pokiaľ ide o tie osoby, ktoré ste spomínal, Molnár, Masár myslím, že aj eh tým to bolo zamietnuté, pretože nemali dobré referencie, či už [smrkanie] z výkonu trestu odňatia slobody alebo vôbec od psychológov alebo psychiatrov. No tam to bolo zamietnuté, ako som povedal aj v tej otázke, že nikto sa zatiaľ z doživotného trestu po roku 1990 nedostal na slobodu. Eh, ešte by som možno sa vrátil o krok späť. eh nadviažem na tú humanizáciu, lebo aj európske štandardy aj Európsky súd pre ľudské práva a rozličné európske normy eh hovoria o tom, že eh že táto garancia 25 rokov je v súlade, aby teda aj odsúdený páchateľ mal nejakú možnosť a možno výhľad na nejakú resocializáciu, na nejaké polepšenie. Eh zrejme tie európske štandardy asi nezažili eh niektoré tie západné krajiny taký brutálny prerod a 90. roky a tu taký zločin, ako sme zažili my po páde eh komunizmu. A vrátim sa ešte o jeden krok späť. Eh, videli sme, že niektorí páchatelia aj sa tak eh to citovalo, že by dokázali vyskladať jeden autobus eh svojimi obeťami, ak by sme ich dali na sedadlá 40 miestneho autobusu. Eh, tak eh toto by zrejme eh nejakým spôsobom eh odradilo tých páchateľov, ak by sme možno napríklad my mali tie prísnejšie eh prísnejšie tresty. A teraz otázka je, ak by sme mali byť teda humán európsky, ale súčasne reflektovať eh naše skúsenosti a dobu, tak aké by bolo možno optimálne riešenie? >> No optimálne riešenie. optimálne riešenie. Eh, ako som už povedal na začiatku, skutočne tá hrozba trestu smrti aj tým najbrutálnejším vrahom eh je veľkou hrozbou a či si to oni doslova eh s prepáčením lajznú a že však dobre dostanem doživotia, keď ma chytia a robia to. To už závisí od ich povahových črd, od ich osobností. Spravidla sú to psychopati a to je eh celoživotná eh ich trauma a trvalý stav, ktorý sa nedá žiadnym spôsobom, to je osobnostná črta, napraviť. Ja sa vás opýtam alebo odpoviem vám protiázkou. Myslíte si ako občan, že je vhodné alebo bez nejakých rizík, ak človek, ktorý spácha viaceré brutálne vraždy, nájomné vraždy, že by chodil medzi ľuďmi. Ja si to osobne predstaviť vôbec neviem. Áno, majú možnosť. Eh, reflektujeme na tie štandardy Európy, ale majú možnosť, ale nie je to povinnosť súdov ich prepustiť. Súdy si musia urobiť svoju robotu, musia zisťovať zákonné podmienky a že niekto má možnosť, samozrejme, dajme mu ju. S tým ja súhlasím. keď chce a spĺňa tie podmienky alebo myslí si, že ich spĺňa, nech ide na slobodu. Ale sám osobne si takéto niečo skutočne neviem predstaviť, lebo ešte raz sa vrátim, ten paragraf 67 odsek 2 hovorí, prihliada sa na povahu a charakter toho činu, teda tých vrážd, ak ich je viacero a aké sú svojou povahou a charakterom. Hm. Tak si myslím, že by ja by som si nevedel takého človeka predstaviť, >> hoci to hovorím ako advokát, nie ako sudca, ale toto hovorím eh vyložene ako skúsený človek a aj teda obyčajný občan. Ja položím tú otázku aj z mojej nejakej praxe novinára, keďže som chodieval na tie pojednávania aj do justičného paláca, aj na krajský súd, dokonca aj na ten Najvyšší súd. A myšlienka, ktorá mi k tejto téme zostala a tá otázka nevypovedaná v mnohých prípadoch, eh, ak vrah spácha jednu vraždu, hrozí mu 15 až 20 alebo 25, ak už spácha druhú z časopriestore, eh, čo mu bráni, aby nespáchal tretiu, štvrtú, piatu, siedmu, 10atu, keď už viete, že po tej druhej vás aj tak čaká to doživotia. A videli sme tu, poviem to aj v tých mafiánskych skupinách eh odsúdených v podstate sériových vrahov, že v časovom odstupe spáchali jeden, druhý, tretí, štvrtý, piaty skutok. O toto mi ide, že že či by potom trikrát a dosť nemalo byť doživote napríklad bez možnosti prepustenia. Viete, zavraždíte v roku 99 na objednávku, potom 92, 96. s odstupom času. Robíte to plánovito na objednávku, úkladne, tak eh prečo by ste mali mať právo na polepšenie a právo na podmienečné prepustenie a prehodnotenie? Nebolo by toto riešenie? >> Bolo. Lenže my sme humánny štát. humánne pristupujeme k obvineným a skutočne zo skúseností vidím, že vôbec tí obvinení, obžalovaní majú ďaleko viacej práv a silnejšie postavenie, ako majú tí doslova poviem chudáci poškodení a ich rodiny. Kde vidíte teraz odbočili sme? Kde vidíte tú pointu alebo podstatu, že eh sa tá pozornosť alebo tie práva preklopili na tie misky váh? Aspoň z toho, čo ste povedali v prospech možno obžalovaných, odsúdených? Majú viac pozorností alebo sa viac >> prehnaná humanizácia. Prehnaná humanizácia. Samozrejme, eh my sme trest smrti zrušili už predtým, ako sme vstúpili Európs do Európskej únie. Tam je to teda podmienkou eh jedine jedine toto eh ak ste hovoril o nejakých príkladoch, teraz niekedy zomrel eh 84 ročný eh páchateľ eh Štefan Mlynarovič zvaný Žralok a ten keby bol prepustený na slobodu aj po tých 25 rokoch, ktoré mu už dávno uplynuli. On odsedel tuším, že 60 rokov bol v base. No myslíte si, že by pri tej jeho osobnostnej výbave nevraždil? Ja som presvedčený, že asi áno. On to mal proste a títo ľudia to majú jednoducho v DNA a im to je jedno. Ale keby bol ten trest smrti, predsa len si myslím, že by si niekde ten prstík zdvihli a riskujem, neriskujem. Čiže nejaký pút sebazáchovy, ktorý by obyčajný, či už zvieracia, ale hlavne teda ľudský pút sebazáchovy. Áno. A keď on vie, že môže dostať eh doživotie a napriek tomu to robí a dostane doživote. Veď samozrejme oni sú istým spôsobom izolovaní, ale hrajú tam aj nejaké spoločenské hry v tej base, v tej najťažšej eh najťažšom stupni stráženia. Kde je vylúčené, že on keď mu napríklad hrajú karty alebo však keď prehrá, nezavraždí toho spoluňa. Však mám doživotie čo? Upustenie od uloženia eh ďalšieho trestu, lebo viac ako doživotia nemusí mať, nemôže dostať. Tu sme pri tej mojej ďalšej otázke, ktorú som mal naformulovanú. Videli sme aj prípady, ak budeme hovoriť Mikuláš Černák, ale aj ostatní bosovia, napríklad Juraj Ondrejčák, eh, pri svojich aktuálnych trestoch eh popriznávali na dohodu o vine a treste napríklad eh myslím, že Mikuláš Černák eh ďalších osem skutkov, eh ďalších osem vrážd a súdy mu v dohode uznali, že keďže má doživotný trest, tak už je neúčelný, respektíve ani mu nemohli uložiť viac. Tak eh teraz vlastne ak by som bol príbuzný tých ôsmich obetí, tak vlastne eh by som mal asi pocit, že že vražda môjho príbuzného už nebola nejako potrestaná, lebo to doživote bolo uložené v roku, ja neviem, 2009 a teraz za ďalších osem vrážd je to vlastne vtesnané do toho istého doživotia a o dva roky môžem žiadať o podmienečné prepustenie. A toto vidíme v mnohých vlastne prípadoch, že ako keby boli motivovaní tí páchatelia v tom aktuálnom doživotí rýchlo priznajme všetko, čo som spáchal a odsedím si to a za 25 rokov môžem žiadať. A nadviažem, americký systém sa asi nedá porovnávať s tým slovenským. je vystavaný na úplne iných základoch, ale vidíme televízne správy, kde sériový masový vrah odsúdený na 800, na 900, na 1000 rokov za každú vraždu eh v tej sérii dostane, neviem 30 40 rokov, zrazu dostane súhromný trest 800 rokov pre laik. Možnože eh pre laik je to Aha, tak toto je ten adekvátny trest. Zavraždil si 40krát, tak dostal si 40 x 25 000 rokov. Určite. Eh, tento eh tieto dva justičné systémy sa samozrejme nedajú porovnať, ale eh k tej prvej časti vašej otázky, pán moderátor, eh áno, eh ľudia to tak vnívajú, laici to tak vnívajú, že veď sa priznal k ďalším vraždám a nedostal už nič. No lebo jednoducho nemôže. Náš právny systém je tak nastavený. To je z právneho hľadiska úplne v poriadku. Veď je nezmysel, ak sa v Amerike dáva 1000 rokov alebo 400. Áno. Alebo eh dávajú mu trikrát doživotie. No čo to je? Veď to je smiešne. Ale v podstate tie americké štáty to majú takýmto spôsobom zazichrované niektoré s tým, že naproti od nás majú za tú úkladnú vraždu, teda vraždu prvého stupňa doživotia alebo trest smrti alebo doživotie bez možnosti či už odvolania alebo podmienečného prepustenia za vraždu druhého stupňa. Ale to nie sú tieto vraždy, o ktorých sa my bavíme. Čiže no eh to načítavanie tých trestov, to je niekedy komické. A koľkokrát sme sa vyjadrovali s kolegami, keď sme hovorili, že počul si, že on dostal 980 rokov ten vrah. A ja mu hovorím, že vidíš, môže byť rád, že nedostal doživote. >> Rozumiem. Eh, to je ten taký možno aj úsmevný pohľad. Ale keď sa zase vrátime k pocitu príbuzných tých obetí, je to síce 980 rokov, ale tí príbuzní tej obete vedia, že od tých 940 do tých 980, dajme tomu, že tých 40 rokov je za toho nášho eh nebohého zavraždeného príbuzného. >> Určite takto vnímajú a ich to uspokojí, hoci nič sa na tom nemení. Veď preboha, či dostanete 900 rokov alebo 100 rokov bez možnosti podmienečného prepustenia alebo doživote. Veď to je to isté. Ale ľudia to takto chápu a uspokojí ich to. Určite ich to uspokojí. No eh, keď ste sa ešte pýtal, vrátim sa aj k tomu, že u nás sa ešte z výkonu trestu odňatia slobody vrah na doživote nedostal. No dostali sa, ale mŕtvy. Jedine živý sa ešte nikto nedostal. Má to rozbehnuté, ak by som povedal, Mikuláš Černák a uvidíme, čo tie súdy ako rozhodnú, ale treba ich rešpektovať. >> Eh, je to veľmi citlivá otázka, ale zas legitímna eh téma a najviditeľnejšia to podmienečné prepustenie. Dokonca teraz eh bude tím expertov v tom druhom opätovnom kole robiť znalecké posudky. Eh, zrejme si to predstavujem v nejakom konzíliu alebo eh tíme. Eh, je to správny takýto pohľad, že teraz sa bude na Mikuláša Černáka pozerať viacero znalcov a trúfnem si tú otázku, aj keď je ťažká, ak vy by ste dostali na stôl takýto prípad. >> Našťastie som nikdy takýto nedostal, lebo v živote som nerobil podmienečné prepustenia. Na to bol v Bratislave príslušný iný súd. Ale samozrejme eh za takýchto okolností, teda vy ste spomenul to meno, ale to je prípad. Viacnásobný vrah 20 vražd alebo koľko, ja ani neviem. Áno. Úkladných, zákerných, bezcitných, surových. Áno. Tak ja by som považoval ako sudca za povinnosť, doslova psú povinnosť využiť všetko na objasnenie celej tejto kauzy. Áno. Aby som lebo to sú znalci a sudca oni riešia nie právnu otázku. Súd rieši tú právnu otázku a súd si to musí všetko poskladať. Áno, ja by som využil všetko. Určite by som využil všetko. Robil som to aj ako sudca. Radšej som pripustil o tri dôkazy menej ako o pol dôkazu. Teda viacej ako o pol dôkazu menej. Mal som ja čisté svedomie, že som urobil všetko preto. No a preboha, v takýchto prípadoch, kedy máme viacnásobných vrahov prepustiť na slobodu, ak spĺňia podmienky, nech ich spĺnia. Pustíme ich. Ale tá prvotná podmienka zákona s prihliadnutím na závažnosť činu, ktorý spáchal, eh neviem si skutočne ja osobne predstaviť sudcu, ktorý by takého človeka pustil na slobodu, ale ak tak bude, treba to rešpektovať a bude to zákonné, ak si to správne odôvodnia. >> Rozumiem. Bol by to určite eh teda aj slovenský precedens eh keďže sme nemali žiadneho živého prepusteného. V akých prípadoch by ste si to možno vedeli predstaviť? Lebo v tom doživotnom eh treste nie sú len brutálni vrahovia. sú tam aj niektorí iní, ktorí spáchali opakovane nejaké násilné trestné činy a naozaj boli brutálne možno znásilnenia alebo vydierania alebo rôzne kombinácie, ktoré priťažili a jednoducho v danom časoprestore ten človek sa tam dostal. Ale je tam to ale, že či by nemal mať to právo na to nejaké prehodnotenie a s tým súvisí podotázka a to prehodnotenie každé tri roky alebo v nejakom časovom období je tiež správne? Nestačilo by to prehodnotiť raz po 25? Tak pokiaľ >> viete, že môžete opakovane o >> pokiaľ si ten páchateľ dá ten odsúdený dá žiadosť po 25 rokoch, no tak nech sa to skúša po 25 rokoch alebo každé tri roky. To veci len prospeje. a hovorím, nech sa k tomu vyjadria hlavne psychiatri a psychológovia, samozrejme tie posudky z väznice, ale eh to je trošku rozdiel, keď v zmysle zásady trikrát a dosť dostane niekto doživotia a nemá ani jednu vraždu, ako on znásilnil, ulúpil, nikoho nezranil napríklad pri tej lúpeži. Áno. Alebo aj keď zranil, ale >> nevzal život. >> Nevzal život. Aj keby vzal pri lúpeži, eh, je to z nedbalostnej nedbalostnouým zavinením, lebo inak by to bola vražda. Áno. A pokiaľ nemajú vraždy a dostanú doživotie, eh, prečo nie? Tam by som to videl také jasnejšie, také otvorenejšie, ale zas si uvedomte, pán moderátor, že trest odňatia slobody na doživote. Preboha, veď aj tie súdy, ktoré o tom rozhodujú, to musia mať perfektne vydokladované. Tam musí byť istota, nie pravdepodobnosť, že on sa nenapravia. Tak to musí byť istota. Ináč ten trest na doživote neuložia. Áno. Čiže tí v zrasade trikrát a do čo je vymenovaných niekoľko trestných činov eh tých závažnejších. Ale pokiaľ je to vrah, neviem si to, neviem si to predstaviť, nech má právo. Venujme sa mu. Štát nech sa mu venuje prostredníctvom justície, ale nech konajú eh na základe zákona. A keď po troch rokoch si môže podať znovu alebo po ďalších. Neviem si to teda predstaviť, že už len vzhľadom na závažnosť tých skutkov, ktoré niekto spácha, hovorím ešte raz, doživotie len tak hockto nedostane. >> Čiže už vlastne pri tom udeľovaní doživotia rozviniem túto tému, súd veľmi zvažuje eh či nie je možné uložiť nejaký iný, miernejší alternatívny. A to doživotie je vlastne v danom momente jediná možnosť, že nie je možná žiadna iná alternatíva. >> Áno. Áno. >> Samozrejme to je to je koniec. To je proste ak kedysi bol trest smrti. To je koniec. K. A ešte im tým ľuďom eh náš štát teda eh dáva možnosť si podať tú žiadosť a bude sa to skúmať. Pri treste smrti. keď by bol vykonaný. Viete, je toto veľmi zložitá právno psychologická, ľudskoprávna otázka, eh, ktorú tu dnes nejakým spôsobom riešime. Ak by sme to mali uzavrieť na záver, eh vidíte vy nejaké, nepoviem jednoduché riešenie, ale nejaké možno eh vízie, nápady, akým smerom sa možno do budúcnosti uberať v tej trestnoprávnej politike? Vidíme časté novely trestného zákona, ale z iných dôvodov, z dôvodov možno sme to nepriamo naznačili na strane tých odsúdených páchateľov, obžalovaných, tých, ktorí boli väzobne stíhaní, že tá mediálna pozornosť sa naozaj strhla týmto smerom. eh upraviť aj tie práva možno tých obetí poškodených a tých, ktorí tým najviac trpia a upraviť to tak, aby bolo jasné eh kedy sa z toho ten páchateľc do životia dostane a kedy nie. No v tomto smere ja nevidím nejakú pozitívnu víziu, lebo tam pri tých doživotných, no čo im tam ešte umožniť viac, ako majú. Aj toto je veľké benefícium zo strany štátu. A pokiaľ ide o ostatné, to k tomu by som sa nerád vyjadroval, lebo hovorím, bol som sudca, už štvrtý rok nie som, som advokát a niekedy by to mohlo vyznieť, že to je aj v neprospech tých mojich klientov alebo teda možných ďalších klientov. Takže toto ja vôbec neriešim. >> Rozumiem. Eh, aj tento rozmer, dnes sa na to pozeráte a musíte sa pozerať ako advokát. Eh, v čom je rozdiel možno, keď ste sa pozerali 37 rokov ako sudca na proces a páchateľov? Dnes sa pozeráte, nepoviem, že z inej strany, z iného uhla pohľadu. V čom je ten rozdiel? >> Správne ste to povedal z iného uhla pohľadu? Lebo niekedy mi hovoria, že som prešiel na druhú stranu, nie? Na druhú stranu môže prejsť prokurátor alebo advokát, keď sa stane prokurátorom a naopak. Áno, ale sudca je strážca eh zákonnosti na tom hlavnom pojednávaní a na tom sudcovi je, aby rozhodol zákonným spôsobom. Samozrejme, vždy sa to podarí. Veď chvalabohu na to sú tie odvolania alebo dovolania, ale [odkašľanie] ten sudca môže rozhodnúť vo veci a uznať niekoho vinný len vtedy, keď má 100% bez bezchybné bezpochybné dôkazy a je svojím spôsobom eh takým nepísaným advokátom aj toho obvineného, lebo tí koľkokrát nemajú ani obhajcov a sú laici eh v v tomto zmysle, ale sudca sám pre seba, áno, aby učinil zadosť svojmu statusu, svojmu postaveniu a zákonu, musí všetky pre, teda proti, ale aj pre a či to vyhodnotí, že tam je eh pochybnosti v prospe je sú tam viaceré pochybnosti a bude to v pochybnostiach v prospech páchateľa, takto eh pokiaľ by som ešte raz sa narodil, išiel by som tiež robiť sudcu, pretože to bola jedna nádherná, nádherná nádherná práca. Tá ma napĺňala. Bol to môj koníček a môj koníček bol mojou prácou, takže určite by som to ešte raz robil. >> Advokácia vás napĺňa? Rovnako? Advokácia ma napĺňa. Áno, ale ten advokát má h iné postavenie, pretože eh jak hovoril ešte kedysi eh Daniel Lipšic, keď ešte bol advokát, že no my advokáti môžeme trošku šáliť alebo zahmlievať. No áno, tak ten advokát je tam na to, aby eh pomáhal tomu klientovi. Aj to je aj zákonná povinnosť. Áno, pomáhal tomu klientovi a vyťahuje vlastne len to, čo je eh prospech toho klienta a čo je v neprospech, to bagatelizuje, spochybňuje. Ale samozrejme aj to musí zas vedieť protistrana a ten sudca, ktorý má konečné slovo, musí sám na to prísť. >> Eh, zaujímavý záver dnešnej relácie. Možno tip na ďalšiu reláciu venovať sa rozdielom a rozličným pohľadom eh v trestnom konaní. Nielen teda pohľad sudcu, pohľad advokáta, pohľad prokuratúry. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Hosťom bol Roman Benedikovič. Ďakujem, že ste boli v televízii Kanál 1. >> Ďakujem, pán moderátor, ešte raz veľmi si to vážim, že ste ma pozvali. radcom medzi vami eh na tomto kanáli jedna a prídem kedykoľvek a dúfam, že budem mať čas. >> Tešilo ma. Dovidenia. >> Aj mňa. Všetko dobré, aj divákom. >> No a s vami diváci sa teším na ďalšie témy a rozhovory z oblasti Krimy, justície a bezpečnosti. Dovidenia. الله