EVROPA V RUKOU NEKOMPETENTNÍCH ELIT - Přednáška Zdeňka Ferjenčíka

Dobrý deň všetkým, vážené dámy, vážení páni, priatelia z polku Svatopluk.

Mám tu smolu, že som posledný po takých dvoch velikánoch, čo tu sedeli vedľa mňa, teda zostal už iba jeden.

Takže som na pochybách.

Ale skôr ako začnem, by som chcel povedať, že všetko, čo poviem, nie je produktom umelej inteligencie, ale je to z mojej hlavy a z tých vedomostí, čo som nadobudol za uplynulé roky nejakým osobným študiom záležitostí súvisiacich s históriou Starého kontinentu.

Ten môj pohľad bude tiež iný. Dúfam, že bude iný a budem sa snažiť sám seba a možno aj vás presvedčiť, čím sme v takom stave alebo akým spôsobom sme sa dopracovali do tohto stavu, v akom sa entita zvaná Európska únia alebo kontinent Európa nachádza.

A pritom to začalo úplne sľubne, hej?

Bol 4. september, teda po česky červenec. Boli prvé slobodné voľby vo východnom bloku v Poľsku. Zvíťazil Tadeusz Mazoviecky a zdalo sa, že to pôjde už iba k tým lepším zajtrajškom.

Aj keď v ten deň zhodou okolností bolo povstanie na námestí Nebeského pokoja Tian men v Číne v Pekingu. A to malo úplne iný kolorid a iný tón. Ale chvalabohu bolo to ďaleko. Takže my sme si to až tak neuvedomovali, aké tie dôsledky boli fatálne a majú dopady aj v súčasnosti a nielen na nás.

Išli, ideme ďalej.

Približne 9. november, listopad 1989 - pád berlínskeho múru. Vyrojili sa Nemci východní do Maďarska a do Rakúska a tak ďalej. Tiež sa zdalo, že to naberá zaujímavý veľmi pozitívny spád.

17. november, teda november - začína Matovýčov puč. Potom to ušlo úplne rýchlo.

Bola maďarská zmena. Elena a Nicolae Ceaușescovci okolo Vianoc skončili pri múre a z nejakého dôvodu potom boli zvalení dolu.

V roku 1993 vzniká Jednotné Nemecko. Hej. Dodnes rozmýšľam nad tým, že prečo musí byť iba jedno Nemecko. Francúzsko, čo pokiaľ viem, Margaret Thatcherová aj François Mitterand mali voči tomu ohromné pripomienky a námietky.

Nemecko stálo pri dvoch vojnách, aj keď pri tej prvej mobilizovalo ako tretie, ale to nič neumenšuje jeho vinu. Prečo by nemohli byť dve Nemecká?

Teraz ten výsledok je taký, že Nemecko je vo svojich výdavkoch na zbrojenie na štvrtom mieste na svete po USA, Rusku a Číne - vyše 120 miliárd, medziročný nárast 24%.

Ďalej poďme - december 1991. Kravčuk a Boris Jelcin aj so šéfom parlamentu Bieloruska zaklopali Gorbačovi na dvere a povedali mu, že je koniec. Zanikol Sovietsky zväz, skončila studenná vojna. My sme nejako porazení, sme na strane porazených a tak sa s nami bude v nasledujúcich 35 rokoch aj narábať. To je tiež dôsledok tohto súčasného marazmu, v ktorom sa nachádzame.

V roku 1993 vznikajú dva subjekty medzinárodného práva - Česko a Slovensko. V roku 1992 sa konštituuje Európske spoločenstvo.

V roku 1999 začína prvá veľká vlna rozširovania NATO. Tá pokračuje v roku 2004 koncom marca, kde sme už boli zaradení aj my ako Slovensko. Dokonca mám pocit, že sme tam boli zaradení ani tak na základe svojho presvedčenia alebo záujmu, ale jednoducho z dôvodu geopolitického.

Potom prichádza 1. máj 2004 a rozširovanie Európskej únie. Boli sme nadšení. Všetci sme to vítali do nohy, tak ako hovoril pán doktor. Nikto nepochyboval o účelnosti a prospešnosti tohto kroku.

September 2008 - Lehman Brothers. Najväčšia finančná kríza, ktorá trvá dodnes. Štrotovné - každý to pozná ten pojem. To je z tohto obdobia, hej?

2011 - Fukushima. Na základe toho potom v Nemecku vzniká hnutie alebo sa prijíma politické rozhodnutie, že sa nebudú stavať a prevádzkovať atómové elektrárne. Je to vlastne začiatok Green Dealu, ktorý je aplikovaný dodnes a má fatálne následky.

2010-2015 - takzvaná arabská jar, migrácia 2015. Viršafendás poznáme. Začiatok nekontrolovateľného prísunu obyvateľstva, respektíve ľudí z územia Severnej Afriky a z Blízkeho východu. Neboli to žiadni starci, žiadne deti, žiadne ženy. Boli to mladí, vytahaní dospelí muži, žiadni vojnoví utečenci. Niečo plánované, niečo cielené. Ten výsledok je fatálny.

Rovnako - 2014: anexia Krymu. 2014 začína občianska vojna, ktorá trvá dodnes - medzi Ruskom a v zástupnej vojne s Ukrajinou. Výsledkom bude to, že tá Ukrajina bude možno o 140 000 km² menšia. Bude bez suverenity, bez obyvateľstva, bez pôdy, bez ľudí. Bude plná iba cintorínov a vojnových veteránov, ktorí sa budú chcieť niekomu za to pomstiť, že tak dopadli.

Začína sa obdobie roku 2019, keď bola zvolená Ursula von der Leyen plus tá ekipa, tá skvadra, ktorá funguje vlastne do dnešných dní. Je to, ako bolo skonštatované všetkými predrečníkmi, rovnako aj poslancami Európskeho parlamentu - stav, ktorý je momentálne neriešiteľný.

Tu vidím vizitku Ivana Davida, ktorý v minulom týždni povedal takú dosť zaujímavú výhradu, že v roku 1951 vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele, aby sme sa dopracovali k Európskemu spoločenstvu bez uhlia a ocele, hej? To úplne vystihuje tú situáciu. Tam sa ide cielene. Tam nejde o to, že by to bolo niečo náhodné.

Bolo tiež skonštatované, že sme si strelili do nohy - do jednej, do druhej - už niekoľkokrát. Už nemáme nohy, ale chceme ďalej. To je - sme invalid.

Čo s invalidom? Toto je výsledok tých elít, kvality tých elít, ktorí sú buď neschopní alebo všetkého schopní, nevzdelaní, nekvalifikovaní, nekompetentní, zapredaní, bez vízií a bez akejkoľvek predvídavosti. Vedú nás neschopní ľudia. No čo s tým? No asi iba nejako vymeniť.

Podporovaná manipulácia. Manipulácia volieb v Rumunsku, Moldavsku. Menšina má určovať spoločenské normy pre väčšinu. Potláčanie opozičných názorov a prejavov, potláčanie slobody prejavu, slobody zhromaždzovania. Presadzovanie tradičnej rodiny, vlastníctva, národného povedomia a zhromažďovania historických koreňov. Potláčanie národnej suverenity, pôvodnej kultúry, náboženskej tradície.

Napríklad Slovensko je krajina, kde nie je mešita, s minaretom. Zatiaľ na Slovensku sme presvedčovaní, že sa nachádzame vraj v takzvanej liberálnej demokracii, ktorá nie je ani liberálna, ani demokratická.

Tvrdenie, že demokracia je vláda ľudu, je v rozpore so skutočnosťou. Je to nepravdivé tvrdenie a predstavuje absenciu kritického myslenia, absenciu logickej analýzy, kognitívnu impotenciu a intelektuálnu paralýzu.

Toto všetko je zaštítené za dňa rozprávami o zastupiteľskej či priamej demokracii. Navyše ľud nie je pripravený na to, aby vedel rozhodovať. Keby bol pripravený, stačilo by mu dať informácie, aby v voľbách správne rozhodol. Ale to sa vôbec nedeje.

40 percent právoplatných voličov vôbec nevyužíva svoje volebné právo. Zastupiteľská demokracia, ako sa teda píšeme, v takom prípade nemôže ani fungovať, ani nefunguje.

A preto sa pomaly dostávame k tomu, čo tvrdil Sokrates pred nejakými 24 storočiami - že nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší aj najhorší z vás.

A tu predsa nikto nechce.

Takže aj napriek tým všetkým ťažkostiam a až nemožnostiam by sme sa mali vrátiť k tomu, čo presadzovali tí otcovia zakladatelia toho prvého európskeho spoločenstva uhlia, ktoré bolo koncipované hlavne kvôli tomu, aby sa zabránilo už takej hroznej vojne, ako bola druhá svetová vojna.

A o to by sme sa mali snažiť všetci.

Riešenie je jednoduché podľa môjho názoru skromného.

Mali by sme sa úplne vymedziť voči tej západnej Európe, ktorá je nereformovateľná a je tam veľký predpoklad, že to nepôjde k lepšiemu, ale naopak horšiemu.

Mali by sme podľa môjho názoru rozšíriť ten formát Visegrádskej skupiny.

To znamená Slovensko, Česko, Rakúsko, k tomu pripojiť Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko a bol by som za to, keby tam bolo aj Švajčiarsko.

Týmto činom by bola táto množina štátov nielen populačne silná, ale aj ekonomicky.

Myslím si, že bez tohto nie je možné, aby sme my ako stredná Európa prežili a nadobudli to, za čo tí otcovia zakladatelia bojovali.

Ďakujem vám pekne.

Ja ďakujem.