Do živého | Kto prehral koaličnú krízu

Vítam vás pri sledovaní 41. diela relácie Doživého, ktorú pripravujeme s kolegami z marketer.sk. O udalostiach ostatného týždňa dnes budú diskutovať Vladimír Palko, >> dobrý deň prajem. >> Jaroslav Daniška, >> dobrý deň. >> Adak Daniš, >> dobrý deň. >> Moje meno je Peter Števkov. Eh, boli sme tento týždeň naozaj svedkami všeličoho. Na Slovensku rezonovala vládna kríza, skloňovali sa predčasné voľby. V európskych metropolách sa potom riešil spor o peniaze. Bohatšie štáty únie už nechcú do takej miery financovať tie chudobnejšie ako minulosti. Nemecko hovorí, že máme dávať viac na obranu a máme škrtať v spoločnom rozpočte. Eh, všetko toto má aj dôsledky pre vojnu na Ukrajine. Európska únia tento rok schválila 90 miliardovú pôžičku pre Ukrajinu. No Voladimír Zelenský už teraz hovorí, že potrebuje ďalšie miliardy. No najskôr sa vyjadríme k tej skutočne najdôležitejšej téme tohto týždňa na Slovensku a to je tragédia v Staškove, kde iba 13 ročný žiak zaútočil nožom na učiteľky, spolužiakov a v dôsledku tohto útoku eh zomrela 61 ročná učiteľka a vo štvrtok sme sa dozvedeli, že aj žiačka ôsmeho ročníka. Nie je to už žiaľ odinelý prípad, ale posledný z rado. Rok 2020 bývalý študent zavraždil učiteľa vo Vrútkach. 2022 študent v Novákoch eh pri útoku sekerou zranil dve osoby. A potom rok 2025 študent Spišskej Starej Vsi zabil učiteľku, študentku a ďalšie dievča zranil. A teraz tu máme s Taškov. Páni, čo tu sledujeme? Vlado. >> Eh, no tak táto tragédia, to akože hrozná tragédia eh narušila zase teda naše predstavy o pokojnom pokojnom Slovensku, pokojnom živote našom a bojíme sa, že ako to bude ďalej. Eh, prvé prvé, čo ma teda napadá, to je povinnosť. Eh, proste treba myslieť na obete najprv a a na ich rodiny. Viete, všimol som si takú vec, čo ma trošku vyrušila, že vieme už nejaké informácie o páchateľovi, hej, že čo bol a kde žil a a ako žil a tak, ako sa správal. Nevieme skoro nič o tých obetiach, o učiteľke, o tej dievčine. Teda nič. Aspoň ja, ja teda neviem, nemám žiadnu informáciu, ale vieme, že proste vieme, že to boli nevinné obete a ich rodiny teraz strašne trpia. Tie sú v úplnom úplnom zúfalstve teraz. Čiže treba myslieť na nich a eh treba aj treba povedať a dať najavo, že myslíme na nich a súcítíme s nimi. A teda ide o to, aby aj aby to aj vedeli o nich. Čiže toto som chcel povedať ako prvé. No a teraz pred mi tá otázka. Musíme povedať niečo niečo rozumné o tom, že že prečo prečo >> uhm >> a čo s tým? Eh Jaro, ty si napísal taký taký článok ako prvú reakciu s takým zaujímavým názvom, že teda je to ďalší problém, ktorý nedokážeme riešiť. A toto asi sedí, pretože eh pretože no možno riešiť by sme tak mohli, ale nie vyriešiť. Nevieme to nevieme to vyriešiť. A ja si myslím, že také také adhoc veľmi rýchle návrhy, že alebo také hľadanie výnikov eh v tomto prípade nefungujú, pretože neviem o ničom, že by niekto niečo nejakým spôsobom zanedbal. Ešte by som teraz chcel oceniť ako odvážnu pani riaditeľku, ktorá sa dokázala postaviť páchateľovi, teda nie, že by mu čelila fyzicky, ale čelila mu svojou autoritou a a bolo to bolo to správne aj fyzicky dokonca. Áno. Dobre. No ale nejaké rýchle riešenia, že že zvýšiť bezpečnosť a neviem kamerové systémy alebo niečo na ten spôsob. Ja si myslím, že toto toľko v skutočnosti nie sú nie sú eh nejaké riešenia. Asi teda, keď budeme chcieť niečo na to riešenie hľadať, ktoré je teda ďaleko, tak musíme ísť asi do naj najväčšej hĺbky tohto problému a musíme preskúmať, myslím si, základy základy našej kultúry, myslím kultúry v najširšom slova zmysle. To znamená, že ako žijeme, ako si tu žijeme na Slovensku a vlastne aj v celej našej civilizácii, pretože ten problém je ďaleko vypuklejší, teda inde, nielen na Slovensku, ale aj keď tuto už tuto už narastá. Eh, a to je zatiaľ asi všetko. A ešte ešte k tomu poviem niečo viac, ale ja chcem dať slovo aj kolegom. Nech sa páči. >> Pán Jaroslav Daniška. No všetci, všetci vyjadrujeme sústrasť obetiam a rodinám tých, čo zahynuli. Je to naozaj hrozná tragédia. Ehm je niekoľko teda zaujímavých vecí. Keď si hovoril o tom, že že málo vieme, bolo zaujímavé o tých obetiach. Bolo zaujímavé, že omnoho viac informácií prinášali televízie ako povedzme denníky alebo mainstreamové denníky. televízie nechali veľa hovoriť eh tých ľudí z obce príbuzných. Čiže tam sa akože portréty tých tých tých mŕtvych sa objavili aj teda ich ich životný príbeh, akí to boli ľudia, akí to boli obetaví statoční ľudia. Čiže krajina sa dozvedela o aj o tej pani učiteľke, aj napokon aj o tej žiačke, aj o celej tej škole, aj o tej riaditeľke, ktorá sa zachovala tak statočne, že toho chlapca upokojila a dostala s ním eh ako s dieťaťom. To je až taký absurdná koncovka, že s tým nakoniec zostala v tej riaditeľne, kým prišli kým prišla polícia. Eh, ja by som mal niekoľko poznámok. Prvá je, že eh bolo to veľmi zaujímavé, lebo naozaj platí to, že nikto tam neurobil chybu. Tá stará mama, ktorá vychovávala chlapca, ktorý útočil, tak si všimla jeho eh, že nezvláda školu, nezvláda disciplínu v škole, že má nejaké problémy, tak urobila to, čo by urobil vlastne každý rodič, že mu zatrhla zábavu a žiadala od neho, aby sa venoval viac škole. Čiže konala veľmi správne v škole, keď eh ten chlapec kreslil učiteľky v koncentráku nejaké skice, nejaké také obrázky, tak eh nikto to nepodcení. Hoci ide o malú dedinu, kde sa všetci poznajú. Eh nikto nič nepodcenil. Zavolali, išli presne podľa toho predpisu, zavolali tých psychológov, ktorí by mali poradiť. Psychológovia prišli včas, prišli pondelok sa konalo to dvojhodinové stretnutie, čiže problému sa venovali. Ani oni nič nepodcenili. Napriek tomu v utorok došlo k tej tragédii. Ehm, naopak vyrušila ma reakcia, povedal by som, politikov, najmä teda v parlamente, keď sa začalo okamžite hovoriť také tie v podstate floskule, že treba viac psychológov na školy, viac viac tých špeciálnych učiteľov, ktoré by zvládali nejaké problémové deti eh a mnohé iné technické, ako keby sa to dalo vyriešiť nového zákona. A nejak tak všetci sme cítili pri tom, že to predsa nesúvisí s nového zákona. Napokon aj v tomto prípade tí psychológovia prišli na miesto a každý robil to, čo mal robiť. Eh, ani nejaký zákon o boji proti radikalizácii, ani iné ani iný minister školstva, ani iná vláda proste s týmto problémom nebudú schopní eh dramaticky pohnúť, pretože ten problém je hlbší. vyviera z doby, v ktorej žijeme, z kultúry, ktorú zdieľame, ktorá je agresívna a eh ku ktorej tieto útoky patria. My keď sme boli všetci mladí, tak niečo také ako vôbec akože napadnúť, zdvihnúť ruku na učiteľa, to vlastne neexistovalo, to neprichádzalo do úvahy. No dnes eh veľmi malí mladí žiaci zdvihnú ruku na učiteľa so zbraňou a je to príznak tej doby. Čiže eh v takej pokore si treba uvedomiť, že ak ak tento problém chceme postupne nejak vytláčať alebo aby tých prípadov bolo čo najmenej ideálne, aby aby neboli, tak vlastne musíme čeliť eh problémom tej doby, nie problému tých detí, ale problému dospelých. Eh že že musíme sa vlastne začať rozprávať o tom, akému zvratu došlo k chápaniu autority. eh ako veľmi sme zmenili svet, kde no proste vzdelávanie dnes vzdelávame dnes deti, ktoré ich privlášajú do sveta, ktorý je pomätením. >> Uhm. >> A treba riešiť najskôr ten pometený svet. Až potom sa dá napraviť vzdelávanie a výchova detí k nejakým vzorom. Eh, ja som si prečítal, keď po tej tragédii esej Hana Harentovej, ktorá pred vyše 60 rokmi napísala niekoľko textov o kríze autority v spoločnosti a jeden z nich sa týka v vzdelávania a eh výchovy, teda výchovy a vzdelávania v tomto poradí. A ona tam hovorila o tom, že eh ako sme ako sme v tom modernej dobe v novoveku od osvietenstva otočili ponímanie vzdelávania, ako sme sa odklonili od tých vzorcov, ktoré fungovali od antiky celý stredovek až po ten zrod modernej doby. >> Eh a ako to nefunguje a ako to prináša krízu. Ona teda to písala predtými v tých 50. 60. rokoch v Amerike. K akej kríze, hlbokej kríze to vedie? eh, že ak nahradíme vzor eh ako základ vzdelávania a výchovy, vzor nejakú postavu z dejín alebo z rodiny alebo proste nejaký nejaký vzor, ak ho nahradíme tým, že ten vzor škrtneme a necháme a začneme pestovať kult dieťaťa a necháme to ako keby na nejakú autonómiu tých detí, kde eh kde vznikne nejaká skrupina, detí, ktoré začnú vytvárať tlak na celú tú skupinu, tak vlastne tie deti vystavujeme omnoho viac kruté. nepriateľskému eh agresívnemu prostrediu, pretože tá disciplína, ten vzor tie deti chráni a ten ten tá skupina, ten tlak tej sociálnej skupiny tie deti utláča. No to sa netýka len výchovy a vzdelávania, týka sa to mnohých ďalších oblastí a obávam sa, že že opisujeme taký nejaký obluh, že po teda niekoľkých desaťročiach a storočiach zisťujeme, že niektoré tie cesty sa vyčerpali a ukázali sa ako slepé. A ak hľadáme nápravu, tak sa budeme musieť vracať k tým koreňom a nie k tým dôsledkom. >> Tak >> pri správach tohto druhu som bol roky zvyknutý, že prichádzajú zo Spojených štátov, eh, že sa týkajú prevažne amerických škôl. Bolo to tam pomerne rozšírené. Nechcem povedať, že bežné, bežné nie, ale rozšírené, že že žiaci eh útočili, strieľali na učiteľov alebo alebo útočili nožmi eh a boli tam obete. Eh vždy som si nahováral pri týchto správach, že toto sa zrejme Slovenska týkať nebude, lebo Slovensko som považoval eh za bezpečnú krajinu, kde že nám to nie je vlastné ako ako národu, že riešiť veci eh krvavo eh a riešiť konflikty so zbraňou v ruke. Potom sa to začalo objavovať aj v v Európe a na Slovensku. Eh a opäť som si nahováral, že že ide o ojedinelé prípady. netreba z toho robiť nejakú normu. Eh, nie je to bežné, nie je to rozšírené, ale teraz som prvýkrát pocítil, že sa to prelamuje a že zrejme zrejme si musíme priznať, že že je to novodobý trend, ktorý už neobchádza ani Slovensko a že jednoducho školy nie sú bezpečné a eh a tá radikalizácia sa týka aj detí a už aj deti vedia byť do tej miery agresívne, že vedia vedia zabíjať spolužiakov a učiteľov. Je to niečo šialené a nezdravé, čo odmietam prijať, ale na druhej strane je tu tlak na to, aby sme to prijali, eh aby sme to riešili a vyžadujeme, aby aby to brali ako súčasť života aj učitelia, aj školy, aj ministri, eh aj úrady. Eh že to jednoducho patrí k modernej dobe, tak ako k nej patria drogy a a mnohé iné eh veci. Čiže čiže žiaľ eh áno, musíme musíme si priznať, že už to nie sú ojedinené prípady. Je to niečo, čo nejakým spôsobom charakterizuje zmenu doby. A myslím si, že významnú mieru tu zohráva ten fakt, že že my dnes žijeme v ére, ktorá nás už nevedie k morálke. Eh, my dnes žijeme v ére eh a v spoločnosti, ktorá nás vychováva ku konfliktom a k agresivite. Eh, a vidíme to prakticky na všetkých mediálnych úrovniach. eh či je to Hollywood, filmy, televízia, seriály, je to plné vrážd, násilia, zabíjania, strieľania. Eh, to isté platí o sociálnych sieťach. Eh, sú sú plné násilných scén alebo potom konfliktov medzi ľuďmi. Eh, a a platí to aj o bežných mediálnych výstupoch. Eh spoločnosť je rozdelená, táborovo rozdelená a sledujme táborovú nenávisť a táborové konflikty. A a ak sa niekto špecial špecializuje iba na politiku, že sleduje teda politickú scénu, no tak ešte aj tam to je, že že každú chvíľu sa ozve nejaký politik, ktorý má plné ústa reči o o zločincoch, eh vrahoch, mafií a fašistoch. Eh a teraz, keď tomuto sú vystavení ľudia, tak je prirodzené, že zdivočejú. Ak je nejaká spoločnosť dlhodobo dlhodobo zaťahovaná do konfliktov a a aj do vnútorných, tak tí ľudia sa radikalizujú. Teraz nehovorím, že to, že sa to týka detí. Ja deťom do hlavy nevidím. Eh ale myslím si, že vidím do hlavy mnohých dospelých a a je to tak, že že tá táborová nenávisť je rozšírená. Eh ten ústup morálky je rozšírený a tá výchova eh ku konfliktom a k agresivite, tá je tu na každom poschodí. A a my sa potom nemôžeme čudovať, eh, že keď sme ako spoločnosť nastavení konfliktne a agresívne a radikalizujeme sa, takže školy to bude obchádzať a deti to bude obchádzať. Veď tie deti vyrastajú v našom svete. My sme ich vzor a myslím si, že to je jedna z hlavných príčin, ktorú treba riešiť. A a súhlasím trochu s vládom v tom, že že asi to riešiť nevieme. My s tým vieme bojovať, eh ale nevieme to vyriešiť. A a myslím si, že hlavný dôvod je ten, že to nie je naša slovenská, nie je to naša národná kultúra. Eh, je to niečo, čo sme si do veľkej miery importovali eh zo západu. Eh, prišlo to sem, je to tu a týka sa to nielen Slovenska, týka sa to západného sveta, Európy a v podstate už aj celého sveta. Eh, tie online závislosti, médiá, konfliktnosť v médiách, agresivita, radikalizácia a eh a ten mediálny prút ten sa nedá vypnúť. My ho nevieme vypnúť ani v rodine, ani na škole, ani na úrovni spoločnosti alebo nejakej národnej vlády, ktorá tvrdí, že je konzervatívna. Nie je to možné. My s tým vieme trochu bojovať, vieme to trochu obmedzovať, ale ale ten prút tých zlých eh mediálnych informácií nevieme úplne vypnúť, vytesniť a a vybudovať tu nejaké nové normy. Čiže myslím si, že ten zápas bude dlhý, bude ťažký a musíme si asi priznať, že my to nevyriešime. Môžeme s tým bojovať, môžeme to zadržiavať nejakým spôsobom, môžeme stavať nejaké hrádze a hradby eh aj na úrovni rodinnej výchovy, aj na úrovni škôl. Eh, ale bude to len defenzíva. spomenúť si tú rolu médií a je to naozaj zaujímavé sa na to pozrieť, lebo teraz tieto tragédie tak povediac médiá ryžujú. Prichádza klikanosť, zhádza reklama a treba sa pozrieť na to, že či eh sme a respektíve či médiá k tomu neprispeli k zvyšovaniu tej agresivity. Boli sme minulý rok svedkami prípadu, že respektíve takto je úplne bežné očakávané, keď eh mladí ľudia prejavujú nejaký vzdor eh nejaké rebelánstvo. Eh sú také prípady, keď napríklad eh mladý človek nepodá politikovi ruku, stalo sa to, prezentuje Pellegrinu, stalo sa to v minulosti Ivete Radičovej. Eh to je také, že asi nad tým sa dá mávnúť mávnúť rukou. Eh potom sú tu ale prípady, keď eh napríklad študent vulgárne vulgárne vynadá politikovi a stane sa glorifikovaným hrdinom. prečas spolčn pred časť spoločnosti, ktorá je polarizovaná, ako si tak spomenul. A toto mi pripadá ako tiež niečo nové, že eh médiá si tú zvyšujúc sa agresivitu užívajú alebo ju aj čiastočne podporujú? >> No nie. Ja si myslím, že médiá eh vychovávajú ľudí eh ku konfliktom a k agresivite. To je holý fakt. Je to tak. A teraz nemyslím na náradné slovenské médiá. Teraz myslím celý ten mediálny západný eh to to západné nastavenie, že že hľadajú sa vnútorní nepriatelia, eh podporujú sa vnútorné konflikty, táborová nenávisť, eh z toho vyrastá agresivita, radikalizmus a áno, videli sme to aj v prípade atentátu na premiéra, že že zrejme tam zohrala úlohu aj tá to hecovanie nenávisti vnútri spoločnosti a vidíme to aj vidíme to aj inde. Čiže toto je určite vec, ktorú treba priznať. Len opakujem, my to nevieme celkom dobre vyriešiť, lebo lebo eh tie tie globálne trendy sa nedajú vypnúť na národnej úrovni. Dajú sa len trochu korigovať a brzdiť. A áno, máš pravdu v tom, že že tá kultúra je dnes nastavená, žiaľ tak, aj tá mediálna, že ak sa stane takýto takýto takáto trápna situácia, že nejaký študent eh vulgárne nadáva, tak eh veď normálna reakcia by mala byť, že dobre, tak to odsúdime a povieme, tak toto nie. Ale ale veď progresívne médiá z toho človeka, z toho mladého človeka robili hrdinu, že že takto to má byť. A potom som si čítal tie príspevky pod článkom od čitateľov a predplatiteľov Progresívnych novín. Oni boli nadšení, oni sa radovali, že dobre, niektorí tam boli to pózy, samozrejme, ale niektorí tam hovoria, že už už teda už nechcú zemigrovať, oni už teda ostanú možno na Slovensku, lebo vidia tú vidia tú novú nádej, >> myslím toho mura, hej. No tak eh vtedy som si uvedomil, že to, že buď som svedkom nejakej paródie, že tí ľudia eh strašným spôsobom zosmšňujú samých seba, alebo to myslia vážne a potom je to výzva pre klinickú psychológiu a pre psychiatrov, že že ako je to možné, že že tu sa odmeňujú a vyzdvihujú ľudia, ktorí sú agresívni, zradikalizovaní, konfliktní a a burcujú hecujú nenávisť a sú vulgárni. Eh a presne toto sa stalo. A som si istý, že že to je ten front eh kde treba bojovať a kde treba tlačiť na zmenu. Netvrdím, že to vyriešime, ale treba treba tam niečo robiť, že treba to buď zastaviť alebo alebo nejakým spôsobom tlmiť, aby sa to nerozširovalo ďalej. Lebo keď neurobíme nič a necháme to tak a budeme ďalej odmiňovať ľudí, ktorí prispievajú k rozdeľovaniu spoločnosti, k agresivite a k radikalizácii, tak potom sa nemôžeme čudovať, že to zasahuje aj deti. Ale opakujem, deťom do hlav až tak nevidím. Ja presne neviem, že čo oni sledujú, aký typ médií. Tak asi asi presne toto nie je, čo sme vymenovali. Eh asi sú závislé na inom type médií, ale myslím si, že ten nízky obsah bude veľmi podobný. Ak ešte môžem, tak eh rád by som vymenoval niekoľko niekoľko takých svojich dojmov a eh teda negatívnych javov, ktoré v tej kultúre v najširšom slov zmysle vidím, lebo na všetkých pôsobí vlastne konglomerát všetkých tých negatívnych eh fenoménov aj na aj na páchateľa toho rôzneho činu. eh vymenujem ich, ale za každým z nich vlastne dávam rovno aj otáznik, pretože ja presne neviem, že čo on ako vnímal svet a proste čo ho k tomu nakoniec viedlo. Ale eh vidíme napríklad takéto veci, takéto veci. Mne to sa mne sa to javí ako ako fenomén, že keď to urobil to hrozné, čo nikto nečakal, hej, že to je fenomén, že počkajte, ja vám teraz ukážem, >> ja vám teraz ukážem, že všetci ustrniete, že čo čo som čoho som schopný. Eh, môže to súvisieť s takou kultúrou celebritnosti, hej, že my akože radi sledujeme slávnych ľudí. Áno. Celebrity. Áno. A celebrity majú sa vyjadrujú a >> influencerov už dneska >> influenceri. Hej. Pričom platí, že častokrát tie celebrity až tak veľa nemajú čo povedať. Sú aj výnimky, samozrejme, však chvalabohu, ale po väčšine po väčšine ich ich posolstvá sú teda veľmi sporné a niekedy niekedy trápne a ale sú to proste celebrity a požívajú takú nejakú zvláštnu nez nezdravú úctu alebo ako to mám ako to mám nazvať. Eh, poviem jeden teda úplne, že že tragický prípad tejto ako celebritnosti. Nikdy sa nezmierim s tým, že tu sa natočil film, či dokonca dva filmy o Nikolášovi Černákovi. Panebože, ten človek zavraždil desiatky ľudí a mnohých z nich osobne. Ja neviem, či si tvorcovia filmu vôbec uvedomujú, že čo to stálo síl. Čo to stálo síl, ako toho človeka dostať tam, kam patrí. To znamená zámreže. No. No tak toto je príklad toho. Pozrite sa, veď v podstate tí tvorcovia filmu eh oni plnili ciele, ktoré organizovaný zločin má. To je učebnicová poučka, hej? že mnohé veci, po ktorých organizovaný človek túži, je spoločenské uznanie, preniknúť do spoločnosti, že že a a mať proste bútiť ten dojem, že aj keď teda o mne vedia, že čo som zač, ale musia si ma rešpektovať a si sa vážiť. Som som proste slávny. No. No tak to je to bolo tak nezdravé, že toto, že tento film vlastne vznikol. To je samozrejme, že som ho nevidel, pretože to vôbec nie je potrebné. To nepotrebujem vidieť, však to úplne stačí, že tento film vznikol. No eh trošku trošku je tam, keď som premýšľal o motivácii, tak je v tom také niečo také to Herostratovské, že Herostratos, ten z antického Grécka, ten človek, ktorý podpálil chrám Artemí, aby teda sa stal slávnym. Neviem, ale za tým dávam otáznik. Potom je to niečo, čo je čo je možno teda rebélia ako ponížených, eh neprijatých, odstrčených. Neviem, možno možno je za tým za tým niečo. Pomsta na slepo. Proste pomsta. Ja sa pomstím, aj keď nevinným. Teda nie je to v skutočnosti pomsta, ale pomstím sa. Eh si všimnite si, že koľko, že že teda motív pomsty, koľkokrát je námetom na vo filmoch. Proste to je to je donekonečna, hej? A nie málokedy vidno, že že pomsta je niečo, čo čo vlastne nakoniec sa obráti proti tomu, kto sa kto sa chce kto sa chce pomstiť. No, čiže môže za tým byť ako frustrácia z tej prázdnosti života, že sme stále reagujeme na vzruchy, stále potrebujeme vzruchy a sú plytké a a hneď na ne zabúdame a hľadáme ďalšie vzruchy. A to je za tým prichádza proste prázdnota. To to človeka eh nenasýti. A fenomén už to už ste už ste to vraveli aj vy kolegovia, že to je vlastne fenomén takej rezignácie dospelej generácie, dospelej generácie vychovávať tú tú mladú generáciu až až teda detskú generáciu. To sú také všetky tie poíše. Však deti alebo mládež sami si musia nájsť svoj spôsob života a sami musia hľadať a tie svoje hodnoty a určovať si a my to nemôžeme. Proste preháňa sa to strašne sa toto preháňa a je za tým taká taká rezignácia. No čiže nevedieme mladých ľudí k tomu, že majú povinnosti. Stále hovoríme o právach. O právach. A a Bože chráň, aby sme ich aby sme im niečo akože prísnejšie prísnejšie povedali. Eh ja už nazývam túto našu kultúru teda v Európe. Eh proste, že že každý každý človek je definovaný ako bôžik nejaký. Nemôžeš sa ho nejako nejako dotknúť. Nemôžeš mu ho nemôžeš ho upozorniť. Hej? Hovorím tomu, že my tu máme kult 500 miliónov bôžikov, hej? v tejto v tejto Európe. No možno je to také trošku prísne, ale eh sme zabudli eh zabudli iba sme na pojem, že že pokora, že človek, ľudská bytosť by mal byť aj aj pokorný niekedy a schopný pozrieť sa pozrieť sa na seba sám na seba. Tak toto sú toto som chcel povedal ešte >> spoločným menovateľom tých tých neduhov je, že sú to všetko necnosti, že tá stará výchova, staré vyvolávanie bolo založené na vedenie cnosť. >> No. >> Eh, kresťanstvo má svedcov ako vzory, ktoré majú ťahať k podobe viery. Antika mala svojich rodinov, stredovek mal svojich rodinov, aj moderné spoločnosti mali svojich rodinov. A my sme tu absolvujeme tu vlastne desaťročia trvajúci proces, že tí hrdinovia sa škrtajú, hľadajú sa na nich chyby, zdôrazňujú sa ich chyby, vymýšľajú sa na nich chyby a a odstraňuje sa hrdina vzor ako niekto, kto má koho máme napodobňovať, koho príklad nás má viesť. eh keď keď som rozmýšľal nad tým vlastne, že čo by jak na to zareagovať, no tak že čo čo čakať od štátu a čo nečakať od štátu v tejto situácii, tak eh tak sa obávam, že že vlastne v tej prvej rovine ten štát nedokáže urobiť veľa, že tá zmena, keďže to je zmena kultúry, že vlastne tá zmena musí prísť z tej spoločnosti, od tých rodín, od ľudí, ktorí myslia inak, ktorí sami musia vracať do toho verejného prostredia. eh tie vzory eh a stáť za ne, vzdať si za nimi, chrániť ich. Eh že to vlastne nie je teraz úloha pre štát, skôr je to úloha pre tú časť spoločnosti, ktorá tej kultúre chce čeliť a ktorá sa im má vzoprieť. Niečo podobné ak za komunizmu, že keď sa proste nedalo spoľahnuť na tie ministerstvá, na to, kto mal moc, tak eh tak ľudia, ktorí nesúhlasili s komunizmom, tak si začali pestovať svoju vlastnú paralelnu kultúru. Druhý rozmer je, ale ten sa už týka štátu, že eh že ak tu ak tu ako nejaké taký štátne spoločenstvo chceme prežiť, tak nás to núti k takému prehodnoteniu toho, že čo ten štát má a čo nemá robiť. Ak ak nám na tomto záleží, keďže škola škola je taká osobitá inštitúcia, škola nie je ani ten domáci súkromný priestor, ani to nie je naplno ten verejný priestor, je to vlastne taká tá také ten tá chodba medzi tým, že vedie to dieťa z toho domáceho bezpečného súkromného prostroja do toho verejného vychovávaj k tomu. Tak eh tak v zásade štát by mal prebrať. mal štát by si mal ľudia by v štáte v štátnom medzi politickými stranami v politickej elite by mala vzniknúť taká eh taký konsenzus, že že ostava učiteľa, význam učiteľa má mať proste väčšie ohodnotenie spoločenské, väčšie renomé, väčšiu podporu, že je to proste také dôležité pre to spoločenstvo, ako je napríklad policajt alebo vojak, hej, že že je to dôležitejšie ako 13. dôchodok alebo obec zadarmo alebo niekto alebo zľava na nejaký cestovný lístok, že ak ak eh ak chceme, aby k takým veciam nedochádzalo, tak musíme sa sústrediť na tie dôležité veci, lebo ani toľko zdrojov nie je, ani toľko pozornosti nie je. No a proste ak nám záleží, kto v tých školách má učiť, kto má vôbec ísť študovať, však predpokladám, že dnes, keď sa tie mladé dievčatá eh dievčatá, hej, už len dievčatá sa takmer hlásia na pedagogickej fakulty, keď sa mladé dievčatá uvažujú, že či pôjdu za učiteľkou alebo nepôjdu, tak pribudol jeden vážny faktor, že ich môže nejaké dieťa proste napadnúť a poťaž zabiť. No ak toto chceme proste otočiť, no tak ten učiteľ má mať úplne iné postavenie, má mať úplne iný význam. Eh, samozrejme, že dnes už desaťročiami je to tak, že ten učiteľský zbor sa zmenil. To už nie sú ľudia, akí boli kedysi, lebo tá profesia nemá to postavenie, ten význam, ten tú eh tú autoritu. No, čiže celé všetky tie veci svedčia o tom, že to sú dlhoročné procesy, ale eh zmena musí prísť teda v spoločenstve ľudí, ktorí tomu chcú čeliť, ktorí majú inú kultúru, vyznávajú inú kultúru a za tú kultúru sa musia postaviť. Eh, čo myslím, že na Slovensku máme dobré predpoklady, lebo eh lebo tá tá aj to aj tradičné kresťanstvo, aj taká ten vidiecky charakter spoločnosti k tomu napomáhajú, že tí ľudia, keď sa poznajú a keď dokážu si oceniť eh tie významné postavy kresťanského alebo nejakého národného života, tak je to vlastne ľahšie. Tak dúfajme, že sa nám podarí otočiť tú kultúru, zdôrazniť ten obrad a ísť k tým vzorom a postať sa. >> Čiže aj keď to síce nevyriešimy, ale riešiť to budeme. >> To áno. To áno. >> Riešiť to budem každý tam, kde sme. >> Áno. To áno. Tak. Tak >> marker.sk sleduje mesačne viac ako 100 000 ľudí. No len zlomok nás finančne podporuje. Ak sa vám páči obsah, ktorý tvoríme, staňte sa mesačným podporovateľom aj vy. Môžete ísť na marker.sk, kliknúť na tlačidlo podporte nás a vybrať ľubovoľnú sumu, ktorou nás chcete podporiť. bez vás to nepôjde. >> No a teda myslím si, že týmito odporúčaniami môžeme ukončiť eh prvú tému a prejsť k druhej téme, ktorá ukazuje iný rozmer úpadku a ten úpadok je politický. Eh pozorovali sme tento týždeň eh vládnu krízu. Po 30 rokoch a iba druhýkrát eh v histórii samostatného novodobého Slovenska došlo k odvolaniu ministra, v tomto prípade Tomáša Tarabu, ministra životného prostredia. Stalo sa tak po mesiacoch sporov eh s Andrejom Dankom, lídrom SNS, podpredsedom parlamentu. Eh Róbert Fico, najskôr naliehanie Andreja Danka, teda eh podal návrh na odvolanie Tomáša Tarabu, povedal, že pokiaľ si to nevyriešia, je ochotný ísť aj do predčasných volieb a následne ten návrh stiahol a potom teda eh pri spojení poslancov SNS a opozície bol eh odvolaný Tomáš ešterba teda eh v parlamente. Tak ty si o tom písal tento týždeň. Kto sú víťaz? Kto sú porazení? >> Kto sú víťazi? >> Víťaz je Igor Matovič. Víťaz je Igor Matovič. Bojím sa toho, že áno. On lebo eh, však Matovičovi a jeho zostave sa dlho vyčítalo, že sú to chaotici a a polublázni, ktorí nevedia zabezpečiť stabilitu, základnú politickú stabilitu koalície. Ale takáto hlúposť sa jej nepodarila eh ani Matovičovi, že by si nechali odstreliť eh jedného z ministrov cez parlament, lebo sa nevedeli vnútri dohodnúť a vyriešiť si to. Čiže v tomto si myslím, že utrpeli všetci hráči, ale niektorí utrpeli viac, niektorí menej aj vnútri koalície. A ja si myslím, že že Danko v tomto prípade ukázal trochu viac sily eh ako Róbert Fico alebo ako Taraba, lebo veď eh celý ten spor bol o tom, že zrejme eh sa aj Taraba, aj Fico spoliehali na to, že postačí postrašiť Danka predčasnými voľbami a a trochu rozložiť ten klub SNS. Eh, o to sa aj Taraba pokúšal, keď sa snažil získať na svoju stranu ministerku Šimkovičovú a a poslanca Kotlára, že dobre, ten poslanecký klub nebude jednotný a nakoniec sa teda Táaba zabarikáduje na ministerstvá, udrží sa tam, lebo nebude nebude SNS schopná ho nijako odvolať. Ale v tomto sa prerátal aj Taraba, aj premiér Fico eh Danko nazbieral tie karty, ktoré potreboval, použil ich >> a prekvapila ma. Nie, že prekvapila, ale ale milá bola tá tá tá krótká reakcia Smeru, lebo však Fico hovoril nie tak dávno, pár dní dozadu, eh hrozil predčasnými voľbami a hneď v januári a snažil sa pôsobiť veľmi rozhodne. Eh no a teraz, keď sa keď došlo k tejto koaličnej havárii, tak Smer vydal veľmi krotké stanovisko, kde uznal nárok SNS na ministerstvo životného prostredia a kde vyzýva všetkých partnerov, aby aby pokračovali ďalej, čiže o predčasných voľbách ani riadok. Eh, tak myslím si, že áno, Smer pat