Do živého | Kádrovanie: Kam sme sa to dostali
Do živého | Kádrovanie: Kam sme sa to dostali
Přepis videa
Zobrazit / skrýt přepis
Dobrý deň, priatelia. Vitajte pri najnovšom vydaní Debaty do živého, eh, ktorú pripravujeme s kolegami z marker.sk. Vítam Vladimíra Palka. >> Dobrý deň prajem. >> Daga Daniša. >> Dobrý deň >> a ospravedlňujem Petra Števková, ktorý čerpá dovolenku. Ja sa volám Jaroslav Daniška a keďže máme sviatočný víkend, sviatočnú nedeľu, sme v predvečer eh sviatku všetkých svätých a potom aj toho ľudového sviatku dušičiek, tak sme sa chceli pozrieť na niektoré témy, ktorým sa venujeme na takej tej dennej alebo týždennej aktuálnej báze, trošku z takého odstupu, nie úplne z odstupu večnosti, ale z odstupu povedzme niekoľkých mesiacov. a pozrieť sa na to, čo sa to v tej našej spoločnosti, ale nielen našej, čo sa to v tých západných spoločnostiach, ale povedzme špecificky u nás najmä na Slovensku deje. Eh, v akom stave sú tie naše duše, naša spoločnosť a rôzne konflikty, ktoré sa vedú a ktoré sa zhoršujú a celé to k niečomu smeruje, čo nie je veľmi milé, lichotivé a vôbec nie nežné. Eh našou témou budú procesy, ktoré sa týkajú takej táborovosti, rozdelenia a čo všetko tá vojna mení v nás. My sme si to nedávno uvedomili s kolegami, keď sme boli na výstave, otvorení výstavy Rudolfa Filu v Slovenskej národnej galérii. Tá výstava vzbudila úplne nepochopiteľné odozvy, nepochopiteľné správanie mnohých ľudí, ktoré vôbec nesúvisia s umením, ale súvisia s takou s takým problémom doby, že všetko sa politizuje a prepolitizováva. eh všelikto sa všelijako kádruje a nálepkuje. Aj táto výstava na to doplatila, lebo rodina usúdila pred konaním výstavy, že tá výstava by mala poslúžiť režimu na Slovensku, súčasnému režimu. Pritom na Slovensku nie je žiadny režim, je skôr vláda alebo teda mala by poslúžiť tej vláde. Eh že že tá vláda to meno ich eh otca a deda nejako zneužije. Z vlády tam samozrejme nikto nebol. Povedal by som, že tam nebol ani z širšej politickej obce nikto, lebo nikoho filové umenie nezaujíma. Nikoho z nich filové umenie nezaujíma. Čiže žiadne zneužitie vlastne neprichádzalo od začiatku do úvahy. Ale napriek tomu sa úspešne dlho predtým a aj teraz kádruje. Proste všetko sa dá zneužiť. Vidíme to pri umení, vidíme to pri športe, vidíme to takmer pri každej aktivite, nielen pri eh pri politike, kde to kde to má samozrejme svoju najväčšiu rezonanciu, ale deje sa to všade. Eh, Vlado, ty na to upozorňuješ už dlhšie, že že tento problém vnímaš ako eh nejaký taký horší, svojský, osobitý. Popíš, v čom ten problém vidíš, prosím ťa. >> No najprv chcem poďakovať aj tebe, aj aj Dagovi za to, že ste boli ochotní vlastne túto tému túto tému urobiť. A ona naozaj sa nedá nedá robiť ako treba teraz lepšie povedať len hodí sa to do takého obdobia, keď nás čakajú sviatky a očakáva sa, že sa spoločnosť sa nejako tak utíši, že cintoríny a hroby a téma smrti, ale aj zmierenia, spásy a tak. No čiže myslím si, že sa hodí to, že nebudeme hovoriť úplne, že konkrétne alebo teraz aspoň pre mňa to platí, že ja sa budem dneska skôr vyhýbať, aby som hovoril o konkrétnych ľuďoch a hovoril mená, ale určite budeme hovoriť o nejakých príbehoch. Eh, no v podstate my sa mne sa zdá, že tá spoločnosť naša je tak rozdelená, nie je to prvé rozdelenie, aké sme zažili ako z politických dôvodov. 90. roky boli tiež rokmi veľkého rozdelenia, ale toto toto nejako sa eh tam sa nejako črtalo potom nejaké nejaké riešenie a odišli vlastne tie faktory, ktoré eh ktoré to rozdelenie spôsobovali. Eh teraz eh nič neodchádza. Proste my žijeme už napríklad kvôli vojne alebo alebo kvôli téme korupcie v spoločnosti a tak. Už žijeme strašne dlho v takomto rozdelení a ja už niekedy používam slovo, že že sme blízko blízko studenej občianskej vojny. Hej? Zdorazujem, že studenej a a aby som to ešte zmiernil, tak dodávam ešte, že teda ešte sme len blízko, že ešte v nej nie sme, ale mohlo môže to byť ešte aj ešte aj horšie. No eh teda chcel som, aby sme hovorili o všeobecnejšie nielen že udalostiach, týždňach, ale o udalostiach alebo fenoménoch, ktoré trvajú už roky, že a vytvárajú tú tú škodu a tú nenávisť a zlombu a strašne zlú náladu. Eh jedným takým fenoménom je vlastne to, čo si čo si začal tým tým príkladom z toho s výstavou eh na počes teda Rudolfa Rudolfa Filu a boli sme tam a bolo to úžasné, už je fantastická výstava, ale >> úžasné >> eh narazí narazili sme vlastne na taký problém, že máme takú tú táborovosť, tak a tak jeden tábor v podstate považuje ten druhý tábor Nielen, že za že ho nemá rád alebo že škodí alebo tak, ale že považuje ho až za za nelegitímny. Hej? Že to je nelegitímnosť. Proste ako táto vláda, ktorú ktorej nemá nijakú blízkosť, že tá vláda súčasná od 23, že je, že až nejakým spôsobom nelegitímna. To znamená, že nelegitímne je sú aj tie ministerstvá pod vedením ľudí z tejto vládnej koalície a vlastne nelegití >> aj galéria >> nelegitímna potom nakoniec je aj súčasť to toho ministerstva kultúry, čo ktorou je galéria, hej, Slovenská národná galéria a ona asi získa legitimitu až keď sa vymení vymení minister ministerka alebo príde tam nový riaditeľ. No tak čo kde sme sa to ako ocitli? >> Teda sme to jednou vetou dopovedali. Okrem toho, že tam teda bolo plno ľudí, nie všetci boli na tej fotke, niektorí stali ich v zado. Mnoho ľudí sa bálo prísť, ktorí sa k tomu, k tej výstave, k tomu umeniu hlásia >> a h časť ľudí, ktorí tam bola, sa tak ukrývala v takých tieňoch, aby neboli v nejakých záberoch, čo je vlastne neuveriteľné, lebo umenie vždy spájalo a prekonávalo tieto rozdiely a a vždy sme na to spätne radi spomínali, viď teda slávne vystúpenie Joan Bezo, hej, eh, za komunizmu na bratislavskej líre, že toto to umenie malo úplne inú ašpiráciu. Eh potom taký fenomén sa tu šíri najmä keď sú voľby, hej, tesne pred voľbami a po voľbách, >> že povedzme ten eh, jeden tábor vládu toho druhého tábora označí za, ako som povedal, nielen nelegitímnu, aj keď tie voľby vyhrá, ale za za neznesiteľnú. Neznesiteľnú až v takej miere, že v tej našej vlasti pod takouto vládou sa ani nedá žiť, že musíme emigrovať. Hm. Dokonca na tomto na tej hrozbe emigrácie státisíc ľudí sa postaví volebná kampaň, že? No tak toto sme tu mali. No tak ono eh na jednej strane je to a je to aj smiešne, že ale dlhodobo takáto atmosféra je teda nie nie dobrá. No proste my sa tu sa kádruje eh sa vytvárajú a predpisujú také pravidlá, že s kým sa ty môžeš stretnúť a s týmto by si sa nemal naozaj nikdy stretnúť a s hentým sa musíš stretnúť, hej? A proste >> a vytváral sa taký taký systém pravidiel, ktoré keď ich skúmaš ako bližšie, tak zrazu zistíš, že oni vôbec nie sú rozumné, že že to škodí a vlastne, že sa tak v skutočnosti žiť žiť nedá. No, eh, taký jeden môj zážitoček. Eh, okrem markeru teda píšem aj ešte do jedného týždenníka a a teda keď som začal s tým minulý rok, tak zrazu jeden môj priateľ alebo bývalý priateľ, no to je jedno, proste poslal mi mail a tam mi písal, že prosím ťa a vieš ty, že kto kto je za tým týždenníkom, že toto vlastní? Hej? Ja som mal nejakú matnú predstavu, že kto to vlastní, ale čo ja? Čo ja s tým s tým vlastníkom? Čo ja mám ako nemám pri tomu, nemám s ním nič a prečo tam vlastne nemôžem písať, že keď som dostal priestor. No čiže ako keby aj to médium bolo akože nelegitímne. Eh a pritom je komické, že ten môj kritik nemá napríklad nič proti tomu, aby povedzme politici dávali rozhovor tomu tomu týždenníku. Uhm. >> Hej. Proste zase také divné pravidlo, že človek nevie, že čo, čo môžem, čo nemôžem. Hej, také keď som politik, tak môžem dať rozhovor tomu médiu, ale Boh ma chráň, ak by som tam mal napísať článok ako komentár. Však to to je nezmyselné. Ale ľudia takto žijú a takáto atmosféra tu proste proste je. Eh téma z posledných dní, no tak teraz nejaký futbalový zápas mal byť, že politici tam mali hrať proti tuším proti českému tímu nejakému. No a teraz poslanci >> poslanci slovenský a český. No a teraz jeden slovenský poslanec zo súčasnej opozície povedal, že on tam odmieta hrať, lebo v tom tíme Slovensko má hrať spolu s ním ten a ten člen vládnej koalície, konkrétne strany Smer. >> Uhm. No tak zase si človek akože sa spýta, že proste kam kde sme sa to ocitli, kam sme to >> dospeli. Eh pri príležitosti si spomínam na takú udalosť eh, keď bolo už dosť blízko volieb eh v roku 98, hej, kedy sa čakal nejaký politický prelom, že teda vláda Vladimíra Mečiara skončí. No tak vtedy sa stala taká vec, že a náhodou som teda bol pri tom, ja som ešte vtedy nebol poslanec, ale bol som eh na návšteve v častej papierničke v tom zariadení, teda Kodiovali poslanci a tam tam sa vlastne stalo to, že poslanci vtedajšej vládnej koalície, teda poväčšine z HZDS, to ste si zahrali futbal na tom veľkom ihrisku, čo tam je, eh, s poslancami vterajšej opozície. Hej? A no tak médiá si to všimli a ich za to kritizovali, ale proste vtedy vtedy nikoho nenapadlo, že si nemôžu zahrať futbal >> uhm >> s týmiákmi. A teraz teraz je to vlastne tak, že eh že dokonca za tých opozičných vtedajších poslancom eh poslancov tam hral aj taký taký poslanec, ktorý dneska by som ho zaraďoval skôr k tým, ktorí práve teraz po pomaly 30 rokoch vytvárajú takúto atmosféru zakazovania, prikazovania, ostrakizácie a marginalizácie. >> Hm. Tak tá ostrekizácia to je eh to je nástroj takého vylúčenia, že niekto vlastne >> bezdôvodného treba povedať v >> čom prekáža >> ak to ak to vnímaš ty a v čom vidíš možno nejaké zdroje alebo no tvoje poznámky k téme >> ty si začal tú otázku kádrovaním, že to kádrovanie už preniká nielen do politiky, ale aj do športu, do umenia. No ja ešte doplním, to preniká aj medzi nás novinárov. H to preniká do médií. Médiách sa takisto kádruje. Eh a viem o čom hovorím, lebo som si tým prešiel vo viacerých redakciách. Jednoducho, keď človek nemá ten správny predpísaný názor na zlomové veci, či už je to imigrácia alebo pandémia, očkovanie, eh vojna na Ukrajine, tak má obrovské problémy eh v redakcii sa presadiť a písať a eh a stalo sa to aj mne. Eh, spomínam si na spred pár rokov na na jednu príodu, keď keď som kvôli názorovi nezadám odchádzal, tak mi vtedajší kolega hovorí, tak ja viem, je to je to chorá doba eh táto polarizácia, to kádrovanie a eh neboj sa, prejde rok, dva a vráti sa to do normálu, bude to opäť zdravé a normálne, lebo lebo takto to nemôže trvať dlho, hej, že to je také šialené a také choré, že to nemôže trvať dlho. No vtedy prešli štyri roky a je to horšie s tým kádrovaním ľudí, s tým vylučovaním a kto s kým sa môže stretnúť a nemôže stretnúť, je to oveľa horšie. A aby som to ešte viac rozšíril to kádrovanie, že netýka sa to len novinárov. Ja si myslím, že sa to týka každého diváka, ktorý sa teraz na toto pozerá, že to ten vnútorný konflikt spoločnosti už zasahuje rodiny, zasahuje pracoviská. Eh a už eh už je čoraz väčší problém udržať sté staré priateľstvá napríklad, hej? Eh stretnúť sa s ľuďmi, s ktorými človek sa stretával 20 25 30 rokov. Eh dnes je to pre tých ľudí problém, lebo a a nie je to nie je to morálny problém. To zdôrazňujem. Tí ľudia neposudzujú eh eh morálne otázky. >> Či sa staráš o svojich eh rodičov starnúcich alebo či sa staráš o svoju rodinou, o svoje deti. To ide bokom. Eh, zaujíma ich to, či si príslušníkom ich kmeňa, eh, alebo si odporca ich kmeňa. Eh, a to je kľúčová otázka, podľa ktorej ťa kádrujú a posudzujú. Čiže, čiže áno, zasahuje to, zasahuje to každého z nás, aj novinárov, aj, aj ľudí, ktorí nás teraz sledujú. A áno, som presvedčený o tom, že tento stav je chorý. Je chorý a má aj choré následky, že ľudia, spoločnosť nemôže byť zdravá, ak žije v takomto rozpoložení. nazvime to bojovom. A je to už pomaly 10 rokov, čo si kladiem otázku, že kde je tá príčina. Eh, a myslím si, môj názor je taký, že tá príčina je v tom, že tento stav je typický pre spoločnosti, ktoré prechádzajú vojnou. Ak je vojna, ak nejaký národ bojuje proti inému národu, no tak je úplne bežné, že sloboda ide na bok, pluralita ide na bok, eh, eh, racionalita tiež ide na bok, >> ale my nie sme vojne. >> A víťazí, no k tomu smerujem. a víťazí tá taká tá emotívna stránka, teda tá táborovosť, že musíš byť súčasťou nejakého kmeňa, nejakého tábora, to ťa posilní. Eh a je úplne jedno, či ten tábor eh je bližšia k realite alebo ďalej. Jednoducho dôležitá je tá príslušnosť. A teraz v tej tvojej námietke, že my nie sme vojne. No formálne nie. Eh, Európska únia stále zdôrazňuje, že nie, že my tu nemáme vyhlásený vojnový stav, ale ale ja som presvedčený o tom, že my sme súčasťou vojny a to konkrétne hybridnej vojny, veľmi zvláštnej vojny, hybridnej, ktorá sa prejavuje na viacerých frontoch, na tom obchodnom a sankčnom, eh na tom informačnom, eh, a na mnohých ďalších kybernetickom alebo aj na tom fronte, kde kde dodávame zbrane eh jednej z bojujúcich strán. Eh a zasahuje nás to, pričom tá opakujem, tá vojna je hybridná, to znamená zvláštna, čudná, atypická a väčšina z nás vlastne nevie povedať, kedy sa začala. Môžeme to trochu tušiť, že je to nejakých pomaly 10 rokov, že to možno súvisí s tými udalosťami z 2014. na Ukrajine a s tou snahou rozširovať NATO, o Ukrajinu a Gruzínsko a následne s hybridnou vojnou proti Rusku 2022. s tou plnoformátovou vojnou. Ale my nevieme, kedy sa začala. Začala sa v roku 2014, 13 alebo skôr alebo neskôr. Vyhlásil ju niekto? Nevyhlásil ju nikto. Máme vyhlásený vojnový stav? Nemáme. Ale všetky tie eh kroky, ktoré spomínam, tomu zodpovedajú, že že my tu máme nejaký nejaký hybridný vojnový stav a tomu je podriadené úplne všetko. Vrátane toho kádrovania. To znamená, ak odporuješ tej bojovej línii, ktorá je životne dôležitá podľa niektorých ľudí, bojovať jednotne a nenamietať. Veď v armade je to dôležité, samozrejme, však tam nemôžeš hlasovať o tom, či splníš rozkaz, ale v tej hybridnej vojne je to zrejme podobné, že že tie krajiny musia byť jednotné a ak jednotné nie sú, no tak to narúša narúša disciplínu a a nejaký prípadný bojový úspech. A ja sa tomuto proti tomuto už niekoľko rokov búrim. Ja eh nechcem byť súčasťou hybridnej vojny a už vôbec si nemyslím, že že médiá by mali byť eh súčasťou tohto frontu, informačného frontu, napríklad eh informačné hybridné vojiny, alebo že by nebodaj mali slúžiť ako zbraň. Veď tento názor počúvame mimoriadne dlho, že médiá sú dnes zbraň v hybridnej vojne a a majú sa používať spolu s inými nástrojmi tej hybridnej vojny. Tu máš aj informačný front a tie médiá majú prevychovávať spoločnosť a majú majú bojovať proti propagande nepriateľa a a tým pádom majú robiť vlastnú propagandu pre pre svojich ľudí. >> Eh tie tie následky sú choré. Eh opakujem, keby sme boli v ostrom vojnovom konflikte, tak by som to dokázal pochopiť, akceptovať, že dobre, tak eh je to životne dôležité, aby aby sa udržala základná bojová disciplína, jednota. Ale my v ostrom vojnovom konflikte nie sme. Sme v hybridnej vojne a sme v nej už veľmi dlho. A trochu sa obávam na to, že keď trochu sa obávam, že keď si keď si zvykneme na tento stav, že to začneme vnímať ako niečo normálne, eh to kádrovanie, to vylučovanie, tie konflikty eh na pracoviskách alebo vnútri rodín, tak ten chorý stav bude pokračovať príliš dlho. Eh a a trochu osprostené. Toto bude nutný nutný následok toho, že že tá spoločnosť eh že tá spoločnosť, keď nie je zdravo nastavená, no tak tak nemôže mať ani zdravú mentalitu, eh zdravé názory a zdravý verejný život. To to to nejde dohromady. >> Čiže mojou takou osobnou misiou je bojovať proti tomu, aby sme my novinári boli zaťahovaní do hybridnej vojny v tom zmysle vlajočkárskom, že že Ukrajina zvíťazí alebo Rusko zvíťazí a a poďme bojovať a poďme poďme rátať eh komu kde padli. lietadlá a kto kde koho koho odkiaľ vytlačil. Eh, novinári by sa mali vrátiť k starému remeslu. To znamená kritizovať centrá moci. Ja teraz nemyslím len tie národné, však eh tá ficová vláda to nie je najväčšia sila, ktorá hýbe dnes eh rodinami a Slovenskom. >> Slovensk >> tá najväčšia sila je dnes eh Londýn a Brusel. Tam sa rozdávajú karty, tam sa určuje kurz, tam sa určuje Smer a tam sa dohliada na to, aby tie krajiny boli podriadené, jednotné. A ak nie sú, tak sú vyhlasovaní eh jednotliví aktéri za takzvem, že hybridnú hrozbu. Hybridnú hrozbu, to znamená bezpečnostnú hrozbu, ktorú treba kriminalizovať alebo vytlačiť mimo spoločnosti alebo eliminovať alebo umlčať. A dosť často na to narážeme aj my a nie preto, že by sme boli proruskí. Jednoducho preto, že odmietame odmietame túto hru. odmietame túto hru a snažíme sa byť kritickí voči tým centrám moci, teda aj voči Londýnu, aj voči Bruselu a automaticky sme nalepkovaní ako veľmi podozrivé živly, ktoré treba izolovať, lebo to kazí Spartaki Kim originále Eh, Dak povedal tú podstatnú podstatnú vec, že keď je vojna, takéto takéto rozdelenie spoločnosti a teda to obmedzovanie slobody, že automaticky prichádzam. že a eh druhá vec je druhá vec je aj eh a aj to je pravda, že niekedy to dopadne obyčajne to dopadá zle potom, ale to sa skonštatuje až po rokoch, že >> keď Američania vstúpili do vojny eh s Japonskom, teda keď Japonsko ich napadlo, no tak eh Američania eh internovali do koncentračných táborov 120 000 eh Japoncov, ktorí žili žili v Amerike. No a trvalo teda 10čia, než sa potom Američania k tomu vrátili a povedali, no tak to sa nemalo nikdy stať. No čiže nech takéto veci majú na pamäte aj ľudia, ktorí ktorí teda tuná vyrábajú nejaké zoznamy zoznamy nepriateľov. >> To len to sa nedá. To sa nedá. Oni to na pamäti nemajú. Oni sú totiž nástrojom eh toho, že sa to deje. Ja keď som rozmýšľal nad tým eh keď eh že vlastne prečo sa to deje, tak eh myslím si, že to ide podľa jednej starej knihy, ktorú teda napísal Karol Schmidt. On má on má označenie ako eh také peuratívne. Zaplietol sa z NSDAP v Nemecku. Bol to teda veľmi špičkový právnik a právny teoretik, ale v jednom čase podporoval NSDAP a bol súčasťou a preto bol akože dlhé roky tak držaný v rohu. Aj keď v Nemecku aj teda v právnej teórii mal svoj vplyv a dodnes má. Jeho knihy vychádzajú a sú to zaujímavé knihy. A on v jednej z tých svojich knihách hovorí, že že moc má v spoločnosti ten, že jednak sa delíme na priateľa a nepriateľa. Čo je vlastne vojnová logika. To je to je to je to, čo ty nazývaš tou hybridnou vojnou, >> že že nie občiansky princíp, ale priateľ nepriateľ. A moc má ten, kto dokáže vyhlásiť výnimočný stav, kto dokáže toho, kto dokáže rozhodnúť o tom, kedy aká vojna alebo kedy sa vedie vojna. No čiže ono je to ako keby taká variácia na to staré rímske rozdeľuj a panuj a eh proste to, prečo sa to deje, je preto, lebo to slúži moci. V minulej relácii, keď sme sa debatovali, tak som povedal takú takú poznámku, že jednou z jedným z takých dlhodobých dnes už dlhodobých problémov západných spoločností je, že keď sú voľby, tak ľudia sú frustrovaní, že voľbami sa nemení spoločnosť, že že volia volia aj niekoho, kto kritizuje ten >> ale nedôjde k zmene. >> Vyvolalo to na tých eh v tých diskusiách také pomerne zaujímavé odozvy. som som bol za to vďačný, lebo to je vlastne taká tá frustrácia, že kvapka, kvapka, kvapka a nemáme to riešenie. No a myslím si, súvisí s tým aj tá dnešná téma, ten dnešný problém, že že jednak teda voľby neslúžia na to, na čo boli vymyslené, na čo majú byť, aby došlo k mierovej zmene, že ten, kto eh koho kto získa väčšinu verejnosti, aby veci sa riešili inak, tak dostane mandát a veci sa začnú riešiť inak. To to sa proste nedeje alebo nedeje sa to dostatočnej miere a funguje to, že tá spoločnosť je nejakým spôsobom kontrolovaná, že že sa presadzujú také tie metódy kontroly, ktoré ktoré súvisia práve s tým, že niekto sa vyhlási za nepriateľa, že je označený za nelegitímny živel, podozrivý, súd slúži nejakej cudzej mocnosti, agresorovi a tak ďalej. A a to je ale eh to je ale v podstate taká ukrajinizácia našej spoločnosti, hoci my teda hovoríme, že nie sme súčasťou tej vojny, že tá vojna vznikla z nejakých dôvodov, ktoré popisujeme a naši našich vojakov tam neposielame. A povedzme, že oficiálne podporuje, odsudzujeme agresora, samozrejme a podporujeme tú napadnutú stranu. nie sme už schopní prispieť k tomu, aby tá vojna nejako skončila, aby tá Ukrajina nedopadla ako vypálené ohnisko, aby bola úplne ako zlikvidovaná dlhým trvaním toho konfliktu. Ale okrem toho na seba preberáme to, v čom je tá ukrajinská spoločnosť, že sa teda ukrajinizujeme, že že sa tu tie tie tábory, lebo tam sú ruskojazyční podozrivy, hej? Často je to predstierané. Teraz bola taká aféra, že eh Marta Havriško zverejnila video, kde Zelenský sa rozpráva s ľuďmi mimo záznam po rusky a potom rozpráva ukrajinsky. Pri každom inom, keby bol zachytený čelný politik hovoriaci rusky, tak je to eh >> zrada. >> Zrada. >> Eh proste sú tam aj nejaké predstierania, nejaké také falošné hry, ale túto hru prebrali aj naše elity. A prečo prečo to robia? No lebo to funguje, lebo to vlastne umožňuje zastrašiť čas spoločnosti, dotlačiť ju do kuta a udržať moc tým, ktorí sa ocitli povedzme aj v menšine eh spoločenskej, politickej, ale majú takú tú nadnárodnú podporu a umožňujú kontrolovať tú spoločnosť. Ale je to teda je to nebezpečná nebezpečný hazard s tou dlhodobou frustráciou, lebo to vedie k niečomu väčšiemu, >> než sú voľby alebo prehraté voľby. >> No eh keď si hovoril teda o ukrajinizácii, tak eh hovoríme o vojne, tak spomeňme si spomeňme si na eh zoznamy, ktoré sa začali objavovať eh hneď po tom, ako začala ruská invázam. uhm >> zoznamy tých akože proruských ľudí alebo organizácií. No tak bol jeden taký veľký zoznam, kde bolo asi 200 mien. To bol, už si nepamätám meno toho pána, ktorý to teda zverejňoval. A však sme si povedali, že mená ani hovoriť nebudeme. Dobre, nech je nech nech je pokoj. Eh, tam vznikli aj vznikali aj také také miestne lokálne na Facebooku. Proste niektorí užívatelia Facebooku vytvárali zoznamy proruských ľudí. Eh, mne sa napríklad stalo to, že jeden jeden teda taký mladý progresívny aktivista, ktorý bol blízky pani prezidentke Čaputovej, tak eh na Facebooku písal, že teda eh ten Palko ten ako píše tak nejak veľmi zvláštne, že nemáte naňho niečo, že teda, že pošlite mi niečo akože, že čo povedal a tak, >> že úplne úplne absurdnem. Uhm. >> No ale proste toto sa deje >> a to tá takáto donášacká metóda sa súčasne spája s tým, že tí ľudia odsudzujú, keď bol niekto členom ŠtB, že bol donášač na to zabudli už >> ale súčasne noví donášači. Novodobí donášači. Úavači a donášači. Áno. A teda keď porovnávame eh teda Slovensko a Ukrajin tak chvalabohu u nás u nás to má aj tieto zoznamy nepriateľov. Eh, Slovensko, keď niekedy eh chcú chcú chce dramaticky podať nejaké veci, tak no niekedy to dopadne tak, že to je proste smiešne, že no. Ale eh na Ukrajine tam je zoznam, ktorý sa volá Mirotvorec, že a ten teraz smiešny nie je, že tam sa dávajú mená ako nepriateľov Ukrajiny a faktom je, že niektorí, niektorí tí ľudia, ktorí tam v tom zozname sú, že naozaj zamreli, zomreli a teda zomreli násilnou smrťou. No a čo je zaujímavé, že vlastne toto je vec, ktorá je proste tolerovaná jednak ukrajinskou vládou, ale ona je tolerovaná aj Európou, európskym establishmentom, že to nie je niečo, že čo čo by čím by sa bolo treba zaoberať. No >> aby som doplnil, že netolerovaná to je súčasť programu, že že tak toto má byť. >> To sú to sú až tak možno možno >> to sú veci, ktoré sú nie že tolerované, sú podporované. To je >> to je programá >> vytváranie zoznamov nepriateľov. Mm. >> Eh, no teraz eh všeobecne sa vrátim trošku eh ešte k tomu tej tej táborovosti. Jeden z takých princípov, ktorom si eh ktorý som si všimol, že že po prvé pestuje sa alebo ľudia tak inštinktívne pestujú eh také videnie, že tábory sú len dva, len sú len dva politické tábory na Slovensku. Hej? čo ja si vôbec teda nemyslím, pretože ako dobre to povedzme, že ani ani tá vládna koalícia nie je, že jeden tábor, však akože smer a hlas to to zďaleka nie je akože úplne nič rovnaké a zase povedzme opozícia, no tak eh KDH nepasuje. Tí ľudia, ktorí volia KDH, to sú úplne ľudia s iným zmýšľaním, ako ľudia, ktorí volia, neviem, Progresívne Slovensko, že. No, čiže oni oni nie sú dva, ale v istom zmysle, keď sa rieši, keď dôjde na konkrétny problém, nejaký veľký problém, tak ľudia majú dojem, že sú len dva tábory, hej? A tie tábory sa volajú, že že my. Jeden sa volá my a druhý sa volá, že oni. >> No aj keď aj keď nie sú nie sú len dva. A platí taký nepríjemný princíp, strašne nepríjemný princíp, že o druhom tábore, áno, o tom druhom, o tých druhých nesmieš povedať nič dobré ani teda náhodou, že to lebo akonáhle v skutočnosti môžeš byť veľmi kritický k tomu táboru, ak povieš niečo eh niečo dobré, že áno, toto robia dobre, v tomto majú pravdu, tak eh teraz ten iný tábor ťa sa tam zaradí. Ty tam patríš, ty si v tom nepriateľskom a už si náš nepriateľ, že mne sa zdala taká vec, to ešte bolo pred vojnou. Eh, bol som v televízii jednej a bola reč o takých tých zatýkaniach a vyšetrovačkách, čo práve začali. Bola už teda eh Matovičova vláda a ja som to komentoval ako bývalý minister vnútra. V podstate som bol taký taký neutrálny a povedal som, dovolil by som si povedať takú poznámku, že že vlastne ale veď takéto tieto akcie vyšetrovania to už začalo tesne za za Pellegriniho vlády, hej? A myslel som to len ako príslovkové určenie času, že akože len ilustrácia, že kedy sa to začalo. Tak som si povedal, že ešte zapelinho vlády. No tak predstavte si jeden môj známy, hej, s ktorým som bol kedysi ako v tej istej politickej strane, tak on to bral, že ja idem, že vychvaľovať Pellegrinho vládu, hej, že čo, jak to mohol povedať, hej? Ako si to mohol povedať? som dostal nejakú správu, lebo som bol vyvalený, ak sú ľudia ľudia schopní schopní myslieť a to ešte nebola vojna, že >> no a teda ďalší taký fenomén, keď hovoríme o o voľbách, strašne strašne veľmi to zarezonovalo teraz, keď ty si o tom písal komentár, hej? Minister Blanár sa stretol s s Lavrovom. sa stretol s Lavrovom, tak >> proste, že to je naprosto neprijateľné, ako zazneli hlasy >> uhm >> z z opozície a také tvrdé tvrdé vyjadrenia niečo už o kolaborácii a paktovať s agresorom alebo také niečo proste, že však práca ministra spočíva v tom, že sa stretáva a rokuje. No a medzi nami bez rokovania ako sa má tento problém vyriešiť? No >> tento príbeh bol zaujímavý aj kvôli tomu, lebo tak povediac súčasne došlo k tomu, že s Putinom telefonovali veľmi teda čiže o úroveň vyššie. Nie síce osobne sa stretli, ale zase nebolo to telefonovať s Lavrovom, bol to telefon s Putinom, ktorých je málo. Telefonoval eh eh fínsky eh prezident Stup a nórsky premiér Stére. A bol to dlhý hodinou a pol dlhý telefonát. Eh, bol to vlastne pokus o nadviazanie nejakého kontaktu zo strany politikov európskych, jeden z EÚ, jeden z mimo EÚ, koordinovaný so všetkými možnými politikami, ale nie so všetkými, lebo okamžite sa obzvali aj kritici. Každopádne došlo k telefonátu. Krátko na to sa objavil v médiách výklad, že o čom tam bolo, ktorý bol eh, ktorý vlastne chcel znevážiť ten telefonát a toho Putina ukázať ako nejakého idiota, ktorý znova len školil tých Európanov o dejinách eh Ruska, o ruských dejinách. Ozval sa nórsky premiér Ster, ktorý povedal, že to ten telefón tak vôbec neprebehol. >> Uhm. Skrátka, my sme zaznamenali to, o čom si pred chvíľkou hovoril, že to médium, veľmi vplyvné britské médium, denník Financial Times, dezinterpretoval dezinterpretoval udalosť s nejakým cieľom, proste celé to niečomu slúžilo. A keď ten eh ten nórský premiér požiadal, aby došlo k oprave toho článku, tak eh slávny denník so všetkými slávnymi eh zásadami žurnalistiky a hľadania pravdy to odmietol. >> Hm. >> To sú nevydané veci. No oni asi vedia lepšie, ako prebiehal ten telefonát, ako ten, kto ho absolvoval, že to sú už také absurdity, že tam médiá neuhnú. >> Oni vedia, ako to bolo a ten, kto telefonoval, ten to nevie. sa tam má dočítať Financial Times. >> Je to inak, keď ešte sa vrátim k tej poznámke, k moci a potom sa môžeme posunúť eh k ďalšej téme. Eh zapadá to do toho, kedysi som eh na škole sme čítali dielo poperové dielo Otvorená spoločnosť a je nepriateľa. Nepratelia. Bolo to po páde komunizmu považované za takú takú dôležitú knihu o tom, ako myslieť o slobodnej spoločnosti. Ja som mal teda šťastie na učiteľov, ktorí kritizovali Popera, že dezinterpretuje Platon a tak. Čiže tam tá hodina o tej knihe bola ďaleko zaujímavejšia, než len čí
Zobrazena první část přepisu (28 000 z 73 798 znaků).






