Čo potrebujú naše deti? | Branislav Chrenka, pediater

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu. Choré dieťa chceme čo najrýchlejšie vyliečiť, zraziť horúčku, posilniť imunitu, nájsť správny liek. Čo ak niekedy robíme viac, než naše deti v skutočnosti potrebujú, aj keď s najlepším úmyslom? A čo ak sa za bolesťou bruška alebo hlavy skrýva niečo, na čo žiaden liek nepomôže? Mojím hosťom je pediater, ktorý si prešiel detskou onkológiou, krízovou intervenciou aj medicínou na hajty. Branislav Chrenka. Braňo, želám vám pekný deň. Vitajte v našom štúdiu. >> Ďakujem. Dobrý deň. >> Veľmi som rada, že ste tu a napadla mi teraz taká otázka, že má vaše dieťa šancu simulovať, keď má doma pediatra? >> Ó, to je dobrá otázka. To ste ma zaskočili teraz. Eh, ale možnože odpoviem nie tak hneď z prvej. eh, že myslím si, že tá s tou s tou simuláciou to tie deti eh možno robia, keď nemajú možnosť a teraz sa tak nahlas zamýšľam, že keď nemajú možnosť prísť za tým rodičom, že ich niečo trápi, >> uhm >> alebo že majú nejaký problém, tak majú potrebu simulovať. Eh a ak tam je atmosféra dôvery v tom domove a v tých vzťahoch a je tam vzťahové teplo, tak eh mám takú fantáziu, že asi nemusí to dieťa simulovať. >> Uhm. Lebo v podstate keď sa nad tým ja teraz tak zamýšľam, tak dieťa simuluje vtedy, keď nechce ísť do školy a nechce ísť vtedy, keď sa tam niečoho bojí. A ono má asi strach povedať doma, že bojím sa ísť do školy preto, lebo tak si vymyslí cestu možno toho, že ho bolí bruško alebo že ho bolí hrdlo alebo také čosi. Bude bude to takto nejako? >> Presne na to narážam. Áno. >> Uhm. No ale porozprávame sa o tom eh určite aj trošku viac. Možno aj o tom, že čo môže byť príčinou bolesti aj toho bruška, ktoré som spomenula aj v úvode, aj teraz. Ale poďme trošku k vám, lebo vy ste veľmi zaujímaví. eh človek veľmi zaujímavý pediatér, lebo máte veľmi pestrú cestu za sebou. Máte tam to pôsobenie na haj v oblasti medicíny, detská onkológia, anesteziológia, krízová intervencia. Teraz máte pediatrickú ambulanciu, toho je naozaj veľmi, veľmi veľa. Tak mňa tak by zaujímalo, že čo vás tak viedlo cez všetky tieto stanice vo vašom živote. >> Na to je na to je veľmi jednoduchá odpoveď. Eh, mňa celým životom vedie taká láskavá eh božská ruka osudu. >> Uhm. >> A vždy som eh bol tam, kde som mal byť. A keď som chvíľu nevedel, kde mám byť, tak eh tak som si počkal, až sa tá cesta ukáže vlastne. A to to je vidno aj v tom eh v tom mojom hľadaní sa po skončení medicíny, eh keď som úplne nevedel, čo chcem ešte v tej medicíne robiť, ale [odkašľanie] prišlo mi to, že mať skúsenosť z anesteziológie a eh z tej intenzívnej medicíny, aj keď k tej som teda veľmi nepričuchol, skôr teda som robil na operačných salách anesteziológa. je celkom dobrý začiatok a vedieť intubovať, eh vedieť eh toho pacienta ventilovať, čiže dýchať zaňho, teda zaňho dýcha stroj, ale zo začiatku sa ventiluje, než sa trochu predýchava, než sa zaintubuje. A eh tam som sa úplne eh nenašiel, ale bola to skvelá skúsenosť. Skvela skúsenosť to bola aj preto, že som potom eh niekoľko mesiacov robil na najväčšom urgentnom príjme na Slovensku v ružinovskej nemocnici a to mi dodalo trochu odvahu ísť potom skúsiť eh tú exotiku, to Haiti to bolo rok po zemetrasení na Haiti, čiže už sa tam nerobila taká tá medicína katastróf, skôr taká tá komunitná medicína. Tam som zase pričuchol k tej komunitnej medicíne. To bolo veľmi pekné. v podstate taký všeobecný lekár, ale skôr v poňatí takom tom anglosaskom ako hm eh GP, že má na starosti deti aj dospelých. Takže tam som prvýkrát zase sa dostal k pediatrii. To bola výzva, lebo dovtedy som mal vlastne klinickú skúsenosť len s dospelými pacientami z tej anestézie a z toho centrálneho príjmu. No a potom som sa vrátil vlastne z tej misie po štyroch mesiacoch a mal som ísť na ďalšiu. Len sa to menilo. Najprv to malo byť eh najprv to mala byť Tanzánia, potom to malo byť Burundi a potom to mal byť Sudán. A eh v tom období sa som sa dostal k ponuke alebo k možnosti alebo sa ku mne dostala eh možnosť ísť eh robiť na detskú onkológiu a ja som sa eh a to mi dávalo veľký zmysel, pretože ja som sa už na vysokej škole >> veľa pohyboval okolo hospicov. také hraničné situácie medzi životom a smrťou a začal som v Červenom Kostelci v vlastne v prvom hospici v Československu, ale teda založenom už v Čechách po rozpade federácie [smrkanie] a v detskom hospici plamienok som si robil vzdelávanie aj v smúteni aj dvojročné vzdelávanie v paliatívnej detskej medicíne. Čiže tá onkológia mi bola blízka, veľmi blízka. Áno, toho je ozaj veľa, čo ste čo ste vy všetko robili. A tá onkológia ma eh veľmi zaujala, lebo to je naozaj veľmi náročné prostredie. Tam sa eh tam sa odohrávajú fakt ťažké veci a ešte keď je to aj s deťmi, [lapanie po dychu] tak eh eh čo to čo to s človekom urobí, keď je stále v kontakte s deťmi, ktoré majú takéto ťažké ochorenie? A a dá sa vôbec eh s malými deťmi o tom možno aj hovoriť, pretože oni si asi ťažko uvedomujú, že eh čím vlastne idú, akou ťažkou situáciou. >> Eh s deťmi sa o tom určite hovoriť dá. Aj sa o tom s deťmi hovoriť má. Primerane veku, samozrejme, pretože tajomstvá vždy vyplávajú na povrch a tie deti nie sú hlúpe, aj keď sú malé. aj trojročné. Proste samozrejme. >> A čiže keď sa veci pomenovávajú napriamo a veku primerane, tak to vždy pomáha a dieťa nestratí dôveru v rodiča alebo aj v toho zdravotníka. No a eh čo to spraví s človekom? To veľmi záleží na tom, ako sa ten človek o seba stará a akú má osobnostnú výbavu a na aký tím kolegov má šťastie. Takže to je tam je veľa premenných, čiže čo to môže s človekom spraviť. Môže ho to úplne znecitlivieť a môže ehm sa obaliť h nejakým takým akoby emocionálnym znecitlivením a môže tak ako trochu trochu zbezcitnieť, hej, že vlastne musíte do určitej miery mať takú hm trochu horšiu kožu. >> Uhm. eh a nepripúšťať si niektoré veci, ale to si myslím, že v medicíne je vo všeobecnosti, že keď robíte odbery dieťaťu, jeho to bolí, tak vy nad tým nemôžete špiritizovať, rozmýšľať a empatizovať s tým dieťaťom. Môžete ho pohladkať predtým, potom dať mu nejakú odmenu, eh postískať ho, ale proste keď ten invazívny výkon potrebujete spraviť, tak eh niekde musíte vypnúť tú empatiu ako keby tak, že si ju tak zapínate, vypínate na na pokyn. No a keď to vypnete príliš nadlho napríklad alebo hm eh ste na rôznych frontoch, že ste eh máte aj eh ja neviem napríklad eh kolektív je toxický a ešte sú tam aj tie deti a tí kolegovia vás napríklad nepodržia a tie deti sú tam choré, čiže musíte byť bojovať na dvoch frontoch, tak to je veľmi ťažké napríklad. alebo môžete mať šťastie na kolektív a kolegovia vás podržia a máte mentora, ktorý vás vedie a a vtedy je to super. >> No a teraz máte tú pediatrickú ambulanciu a eh mne sa veľmi páči, akým spôsobom vy pristupujete k deťom, lebo napríklad, povedali ste už veľa vecí, ale napríklad hovoríte, že keď príde niekto s nejakým slabším prechladnutím, nejaké dieťa má nejaký soplík, tak vy hovoríte vďaka Bohu za ten soplík. Skúste nám to vysvetliť? No jasné. Eh je je to v podstate veľmi jednoduché. V určitom období a v určitom veku eh potrebuje to dieťa zažiť eh niečo, čo nazývame imunitný tréning. A ten typický vek na to je medzi tým niekde druhým, ideálne tretím až šiestym rokom. s tou najvyššou eh akoby frekvenciou tých ťažkostí ten prvý rok až dva, keď sa to dieťatko vlastne prvýkrát zaradí do kolektívu, je veľmi fajn a eh nie je to stratený čas, keď to dieťa môže byť doma tie tri roky s tou maminkou, ale ľudia sú rôznych okolností, sú rôzne životné nejaké etapy a alebo túžby tých rodičov sú rôzne, takže nie vždy to takto akoby Ideálne je. Na to nejako nesúdim, ale je super, keď je to teda po tých troch rokoch, že to dieťa ide prvýkrát do kolektívu. No a tie prvý rok až dva si naozaj prekonáva mnoho mnoho virróz. Mnohokrát sa stretne v tom kolektíve s nejakým infekčným ochorením. A eh je veľmi dobré, že ten imunitný systém sa vlastne učí rozlišovať od toho, čo je moje a čo je cudzie. >> Áno, je to pravda, že v škôlke deti bývajú často choré. To je presne ten vek, o ktorom hovoríte. Ale má to tam aj nejaký limit, lebo niektorí rodičia možno sú potom vystrašení, že to moje dieťa bolo choré, teraz je dva týždne v škôlke, znovu je choré, že kedy možno spozorniť a kedy je to stále v poriadku a alebo možno dať takú slobodu tomu telu detskému, že ono vie, čo robí alebo ako zasahovať vôbec vtedy? To je to je taká komplexná otázka a ja trochu ešte sa vrátim k tej predošlej, lebo ešte mi napadlo, že ale súvisí to s touto, čo ste položili, že eh hm ja sa stretávam v tej ambulancii eh veľakrát v s takým prístupom, že hm sa to tým deťom až príliš zľahčuje všetko. Eh, čo to znamená? [odkašľanie] My na to, aby z nás vyrástli odolní, rezilientní, odolní jedinci, ktorí proste zvládnu nepohodu, zvládnu problémy životné, zvládnu výzvy, zvládnu ťažké časy. V tom dospelom živote potrebujeme si tú odolnosť vytvárať. od toho útleho veku. Takže eh viete, keď už dieťa vie eh sa obliecť a zaviazať si šnúrky a zapnúť si zips, tak to nerobím za neho. Keď mi dieťa vie pomôcť eh v kuchyni, tak ho do toho zapojím. Áno, keď sa ráno ponáhľam do školky a potrebujem proste, lebo meškám tam byť o 10 minút, eh, tak ho zapnem a zaviažem mu tie šnúrky. Ale veci, ktoré dieťa vie spraviť samé, má spraviť samé. Keď si vie spraviť poriadok, má si spraviť poriadok v izbe. Nemám ho robiť za neho, pretože potom je lenivé a hm neformujeme v ňom tú zodpovednosť a tú odolnosť. A to súvisí s tým s tými ochoreniami, že ja sa z tých soplíkov teším preto, pretože každý ten infekt je pre to dieťa a pre to jeho telo príležitosť zosilniť tým, že niečo prekoná. A teraz je otázka, že ako to prekoná? Prekoná tú horúčku eh s pomocou antipireti liekov proti teplote alebo mám dôveru v ten organizmus a viem, že to zvládne, keď má 395. Jasné, že sa eh nechce hrať, že nechce jesť, že nechce piť, keď má 395, že chce zaliezť, že chce zavrieť žalúzie, zatemniť závesy, že chce, aby som si k nemu ľahol. Hej? Eh, čiže keď my dáme tomu dieťaťu príležitosť, tomu organizmu tie infekcie prekonať s čo najmenším zasahovaním, jasné, že mu vysmrkám nos, že mu donesiem vreckovku, že mu uvarím čaj, že ho nenechám trojročné dieťa, aby si varilo čaj. Hej. čo je taký zdravý rozum, tak eh to sa nám vráti. Ten organizmus posil mi v konečnom dôsledku posilnímie ten organizmus, ak ho necháme, ak ho netlačíme do toho, aby bolo rýchlo zdravé, rýchlo naspäť v kolektíve, aby som sa mohol rýchlo vrátiť do práce a tak ďalej. Ja viem, áno, ekonomické faktory. Ja v tomto svete tiež žijem, hej? Čiže musíme niekde hľadať balans v tomto. >> Uhm. Čiže starám sa, dávam pozornosť a zároveň pozorujem v akom je to dieťa stave, aby aby zase ten rodič aj niečo nepokazil, aby ho nenechal len tak, že sám sa z toho dostaneš len eh s mojou prítomnosťou a s tým čajom. Ale nedávať asi teda na tú horúčku tie eh tabletky hneď, >> nie? Paušálne. >> A kedy? >> Ale kedy? Kedy? Keď tá horúčka už kam? Keď vystúpí. >> Nie rutínne neexistuje podľa eh podľa aj nemeckých napríklad aj britských odporúčaní. Eh, neexistuje žiadna horúčka. Toto mnohých možno prekvapí, aj mnohých kolegov to možno prekvapí. Eh, neexistuje žiadny limit, pri ktorom by sme museli rutínne tú teplotu zrážať. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tá teplota, ktorá je infekčného pôvodu, klasických vírusových infekcií aj bakteriálnych, hej, pri zápale mandlí, eh, že by mohla nejakým spôsobom dieťa ohroziť, nie horúčka. Čiže kedy dávam tie lieky? Rozhodujem sa podľa diskomfortu dieťaťa, podľa miery bolesti, podľa toho, čo mi už príde, že toto už je príliš a toto to dieťa proste nezvládne. Už ho to bolí príliš. Takže neexistuje žiadna hodnota na teplomery, ktorá rutínne volá, že toto je hodnota, pri ktorej musím podávať. Neexistuje. Nie je to tak. Tie výskumy hovoria, tá horúčka je prospešná aj nad 39, aj nad 40. O febrilných krčoch si môžeme povedať, môžeme si o tom povedať. Nesúvisia s výškou teploty, ale s rýchlosťou, akou tá teplota stúpa. >> Aha. Čiže to treba sledovať asi pri malých deťoch. >> Viete, keď tá teplota rýchlo stúpa, tak vy nestihnete zareagovať a to dieťa má dostane tie febrilne krče. Plus je tam rodinná anamnéza. Ak to máme u súrodencov v u rodičov takýto údaj, je tam vyššia dráždivosť toho nervového systému, vyššia predispozícia k tým k tým krčom z teplote z teploty. Eh, treba si povedať, že febrilne krče nie sú živodohrozujúci stav. Veľmi zle sa na to pozerá, veľmi dramaticky to vyzerá, ale to dieťatko to eh jednoduché nekomplikované febrilné krče nijako neohrozujú. Áno, mal by ho vidieť lekár, mal by ho vyšetriť neurológ v nejakom bode a momente, ale netreba sa báť o život dieťaťa, keď má febril krč. >> Ale viete, čo tam funguje? Eh, vždy keď dieťa ochorie, ak teda má naozaj ten soplík, tak vtedy asi nie, ale keď má už možno nejaký silnejší zápal alebo vyššiu horúčku, tak tam nastupuje strach rodičov a vy ste, ktorý je asi celkom prirodzený a vy ste aj niekde uviedli, že ten strach je najväčším nepriateľom liečby toho dieťaťa. Tak poraďte rodičom, že čo robiť s tým strachom. To je veľmi ťažké radiť rodičom, pretože tým tým sprievodcom v tom celom by mal byť ten pediater. >> Uhm. >> Že je bolo by hm eh bolo by naivné si myslieť, že môžem po rodičovi, ktorý je laik, chcieť, aby sa nebál. To sa nedá. Každý človek sa o to dieťa bojí. Viac alebo menej. niekto, pretože je nejako vychovaný, nejako sa báli oňho, nejako mu ten strach proste tí rodičia jeho vlastní eh vpečatili. A povedzme si, že ani táto doba a spôsob, aký médiá informujú napríklad o veciach, nepomáha tomu, aby sme budovali v ľuďoch ehm nejakú dôveru v život. Hm. podporovali ehm spolupatričnosť, teplo vo vzťahoch a podobne, že tá celá doba je taká eh úzkostná, uponáhľaná, ustrašená, takže čo my chceme po tých rodičoch? Uhm. >> Čiže týi sprievodcami tých rodičov by sme mali byť my pediatri, ktorí im povieme, že toto je OK, to dieťatko zvládne alebo eh nie treba prísť, toto vyzerá, že ho musí vidieť lekár alebo toto je nebezpečné, musíte ísť do nemocnice. Čiže mali by sme mať nejakú takú tú eh schopnosť byť v kontakte s tými pediatrami svojich detí. Máme fantastickú sieť. Ešte stále to dedičstvo toho socializmu v tomto je je na nezaplatenie. Eh, nie je to také samozrejme v iných európskych krajinách ani už v okolitých krajinách. Tá kríza v tej primárnej starostlivosti je v mnohých krajinách, čiže je to ešte stále veľmi veľmi zaplať Pánu Bohu. Eh, tá tá tá starostlivosť o tie deti tými pediatrami toho primárneho kontaktu je dobrá. >> Uhm. Imunita to je niečo, o čom sa veľa hovorí a ono už existuje celý priemysel okolo toho rôzne sirupy, vitamíny, niečo, čo pomôže, všelijaké figúrky, medvedíky a neviem čo, čo to dieťa by malo jesť, aby bolo zdravé a malo silnú imunitu. Vy ale hovoríte, že neexistuje tabletka na imunitu. Tak čo podľa vás imunita potrebuje a ako ju eh u toho dieťaťa môžeme vybudovať, aby vedelo odolávať a malo tú rezilienciu, ako ste hovorili? >> Áno, to ste vlastne pomenovali ten farmabizn farmabiznis a tá tá tá potreba je vlastne umelo vytvorená, marketingová. Ten detský organizmus vôbec nepotrebuje eh žiadne multivitamíny. Ten detský organizmus potrebuje láskavé prostredie, v ktorom vyrastá. Eh, čiže to to znamená vzťahové teplo. Potrebuje horúčku eh a podporiť ten organizmus pri tej horúčke. Potrebuje do toho veľmi nezasahovať. Každý rodič sa to už postupne naučí. Pri druhom dieťati jedno jednoduchšie, pri treťom ešte jednoduchšie a pri tom prvom si to každý rodič tak ako keby eh vyžerie. To poviem tak expresívne. >> A teraz aj otázka je, že ktoré z tých troch detí sa majú vlastne najlepšie pri tých rodičoch, či prvé, či druhé, či tretie. >> Áno. To [smiech] je >> to je asi prípad od prípadu. Eh, čiže hm čím menej obrazoviek a a chladu, >> lebo to je zase vzťahový chlad, tá obrazovka vlastne neprináša nič pre to dieťa malé. do tých šiestich rokov v podstate nemá žiadnu pridanú hodnotu. eh dostatok spánku, ktorý nie je narúšaný napríklad vplyvom obrazoviek alebo nejakými hádkami alebo problémami, eh otvorenú priamu komunikáciu a možnosť eh prísť a podeliť sa eh a pestrú zdravú nejakú racionálnu normálnu stravu bez eh fastfoodov, polotovarov a podobne. Toto, keď tomu dieťaťu a veľa pohy pobytu a pohybu vonku, >> toto keď dieťaťu zabezpečíme, [smrkanie] tak nemusíme mu kupovať žiadne multivitamíny ani nič iné. Samozrejme, sú deti, ktoré majú alergický terén, atopický terén, eh kde tá chorobnosť je vyššia, tie priebehy sú trošku zdĺhavejšie, ale vo všeobecnosti aj pre ne platí. A tie alergie, ako ako je to s tými alergiami? Lebo veľa detí a čoraz viac ako ja to sledujem na každom kroku už je alergia snáď na všetko, na laktózu, na hm na jar, keď eh sú začínajú kvitnúť rastliny histamínové, rôzne alergie, že už pomaly nič nemôžu jesť tie deti niektoré. Teda čo s tým? Dá sa s tým niečo robiť alebo čoho je to vlastne výsledok táto situácia? To by som to by som veľmi špekuloval. Eh, mám na to svoj názor. Eh, len trochu poopravím. Eh, na laktózu nie je alergia. Na laktózu je intolerancia, [smrkanie] >> eh, ktorá je úplne eh evolučne normálny fenomén. My tu žijeme v strednej Európe trochu v takom v takej bubline, kde eh tá laktózová intolerancia sa pohybuje niekde proste v desiatkach perc. Eh čím starší človek, tým vyššie riziko tej alebo riziko tým tým vyššie percento tej laktózovej intolerancie. Ale napríklad v Ázii je laktózová intolerancia na úrovni nejakých 99%. My už nemáme dôvod v šiestich, siedmich, 8, 10, 20 rokoch života vedieť tráviť mliečny cukor, pretože pre nás je dominantným zdrojom mlieko v prvom polroku potažmo do roka, roka a pol a potom nemáme evolučne dôvod na tom mlieku byť. ani zvieratá už necuckajú mliečko od maminky, keď sa postavia na vlastné nohy a sú schopné si zabezpečiť vlastnú potravu. A my tiež teda my sme trošku zhyčkaní. Tá laktózová intolerancia je normálny stav. To je normálna vec. To nie je patológia, to nie je ochorenie. Eh a potom ste spomínali tie alergie, áno, potravinové alergie, eh respiračné alergie jednoznačne majú majú stúpajúci trend. To vieme, to hovoria aj imunoalergológovia. jeden eh z dvoch až z troch ľudí je alebo bude eh na niečo alergický v dospelom veku. Eh to je pomerne široká téma. Ak sa napríklad ale rozprávame o potravinových alergiách, tam by som chcel hm pripomenúť alebo teda hm možno v rámci takého nejakého eh edukačného okienka rodičom povedať, že medzi piatym až siedmym mesiacom života bábätka je takzvané imunologické okno, kedy v takých mini mikro množstvách by malo dostať eh orechy h rozdrvené na prach alebo ako orechová pasta, pomarančovú šťavu lepok, eh vajíčko na tvrdo, čiže najčastejšie alergény, ideálne, keď je ešte dojčené, pretože v tomto imunologickom okne, ak dostane mini množstvá naozaj akože miligramové eh do toho čreva, tak to trénuje to črevo a hovorí mu to, aby nevyvinulo eh potravinovú alergiu v neskor zavé. To som ešte nikdy nepočula. Čiže takýmto spôsobom môžeme u malinkého dieťaťa zabrániť tomu, aby ono v neskoršom veku malo takéto starosti a muselo rozmýšľať, že čo môže jesť a čo nie. >> Uhm. >> No ja som na začiatku spomenula takú vetu v tom úvode, že eh niekedy to dieťa má nejakú bolesť, bolí ho hlava, bolí ho bruško a žiaden liek nevyrieši tento problém, pretože tá príčina tkvie v niečom inom. už asi podľa toho, o čom sa tu rozprávame, tak už tam tie odpovede na to boli, ale možno nie priamo. Tak povedzte, kde je tá príčina? Alebo keď príde za vami do ambulancie rodič s dieťaťom, ktorý má taký takýto problém, že ho bolieva bruško a hlava, tak čo vy idete prvé vyšetriť? Idete to alebo vy sa pozriete a už to nejak tak cítite, vidíte, že kde je problém alebo >> to je? No toto by som až tak eh eh nie nie nemám rentgenové oči. Eh, ale eh vždy eh je základ samozrejme anamnéza, čiže už sa vám eh nejaké informácie v tej hlave zbiehajú, keď sa vypytujete, že kedy boli, koľko boli, odkedy boli, ako boli, kde boli, ako často boli, boli aj v noci, neboli v noci, zvraciaš, nezvraciaš, také tie otázky pediatrické vlastne alebo teda klinické vôbec celkovo, ktoré vás vedú k nejakej úvahe potom o tom, že akej akého akej to môže byť eh príčiny. Eh ale vy ste v podstate tým, ako ste smerovali tú otázku eh smeruje alebo možno tá odpoveď viac smeruje k tým funkčným ťažkostiam, ktoré sú omnoho častejšie ako tie organické. To znamená, že eh v skutočnosti sa nenájde nejaká príčina tých bolestí. Nie je tam celijaký a nie je tam nejaká intolerancia, nie sú tam žiadne nejaká, ja neviem zápcha. Čiže nemáme nejaké iné objektívne ukazovatele, ktoré by nám hovorili, že sa jedná o nejaké na o nejaké ochorenie orgánu. Eh, a tým pádom to schováme do takého veľkého šuflíka, ktoré sa volá, že funkčné problémy, funkčné bolesti hlavy, funkčné bolesti brucha a funkčné rovná sa psychosomatické. Eh moja eh taká eh odborný vedúci, keď v rámci tej krízovej intervencie som si robil výcvik, tak hovorila, že eh aj eh obyčajná zlomená obyčajná zlomená ruka je puhým prejavom psyché. A vy niekedy aj u tých dospelých ľudí, keď sa naozaj do na tú biografiu zameriate trochu, že čo tomu predchádzalo, tak mnohí ľudia si a teraz to teraz to tak ako nadľahčím, ale je v tom kus pravdy. Si keď sa naozaj dobre pýtate, tak zistíte, že si potreboval zlomiť tú ruku a on si ju nezlomil naschvál. Eh a potreboval si zlomiť tú nohu, pretože proste v živote už 20 výró rozchodil a to znamená, noha sa ťažko rozchodí. To sa nedá rozchodiť. A zastaviť sa potreboval tak >> a nedokázal to sám, tak ho zastavilo telo. >> Tak >> tak takéto niečo. >> Takéto niečo. Áno. Eh a ja nehovorím, že u každého dieťaťa je teraz zlomená ruka, zlomená noha, nejaký psychosomatický proste príznak, ale eh zároveň neverím, že veci sa v živote dejú náhodou. Neverím na náhody. >> Tá neexistuje, hovoria múdri. Takže, takže sa vždy musíme pýtať, že čo nám to dieťa hovorí, keď nemá teda celiaku, vylúčime interné nejaké závažnejšie ochorenia eh alebo menej závažné. Proste to je jedno. Ak vylúčim si tie organické ochorenia a mám čo dočinenie s tým funkčným psychosomatickým príznakom, tak sa musím pýtať a tam my klinici eh nepsychosomatici zlyhávame, že sa to tých rodičov nepýtame a nepátrame potom. >> Uhm. >> Čo vám to dieťa hovorí a čo vám ten príznak hovorí? Prečo to dieťa má bolesti hlavy? Prečo ho to bruško bolí? Kedy ho to bolí? Bolí ho to aj cez prázdniny letné alebo nie? Hej? Čiže eh my sa musíme naučiť rozumieť tomu telu. Eh znova sa vrátim k tomu, že tá doba je trochu vymknutá z klbov a to telo akoby nám tak malo slúžiť, keď robí to, čo má, tak ako sme spokojní, je to všetko v poriadku. A keď nás začne vyrušovať niečím, tak sme z toho takí akože nesvoji, nepokojní. a berieme tie prášky, aby teda zase ako bolo ticho a robilo to, čo má, lebo ja potrebujem chodiť do roboty, zarábať bla bla bla bla bla. Ale to takto nefunguje. >> Ale hovorí, myslím to čínska medicína hovorí, ktorá eh tiež má za sebou už eh celé staročia, tisícročia praxe a výsledkov, že eh keď telo ochorie alebo ho niečo bolí, tak ono nám vlastne cez tú bolesť dáva informáciu o tom, že treba niečo zmeniť v našom živote. A ono to asi tak aj nejak bude. A mne sa páči, lebo vy ste eh vy ste pediater, vy ste lekár v podstate moderného typu alebo neviem ako to nazvať, ale zároveň vnímate toho pacienta, vo vašom prípade detského pacienta, tak ako celok, tak celostne. Takže ste ako keby taký celostný lekár aj s tými znalosťami medicíny. A vy máte ambulanciu, ktorú ktorá sa volá, že jak to je integratívna, tak integratívna pediatria. A to je vlastne toto, hej, že vy sa pozeráte >> na toho pacienta malého ako na celok. Áno. >> A hľadáte príčiny tých bolestí aj v jednom, aj v druhom, aj v tej klasickej medicíne a aj vlastne v tomto v tomto rozhovore možno s tým dieťaťom a hľadaní príčin. Prečo ste sa rozhodli, že pôjdete touto cestou? Nedávala vám len tá eh klasická moderná medicína dostatok dostatok možností? >> Nedávala. Nedávala. Eh mne eh naša klasická medicína a spôsob, akou akým je vyučovaná a spôsob, akým je praktizovaná príde totálne dehumanizujúci. Totálne z [smrkanie] človeka človeka zredukovala na stroj. To má počiatky už eh u Dcarta. ktorý takto toho to ľudské telo vnímal a prirovnal ho vlastne, že to je len veľmi sofistikovaný stroj, ktorý sa skladá z nejakých súčiastok, ktoré proste musíme nejako zoštelovať, len keď nám to nejako nefunguje. Eh a úplne úplne tá medicína stratila človeka úplne. To je to krásne, že dokonca v amerických eh usmerneniach k liečbe hypertenzie je veta eh, že eh máme skvelé eh diagnostické terapeutické možnosti. Vieme to perfektne zdiagnostikovať. Naozaj tá veda je eh je na úrovni proste molekúl a stratili sme človeka. >> Uhm. >> Stratili sme človeka. Tak poďme ešte, Braňo, na záver jednu otázku. Povedz jednu vec. Ja viem, že to je ťažké, ale skús dať jednu vec, ako eh ako byť zdravý, hlavne skôr eh v rámci tých detí. Takú takú jednu najdôležitejšiu vec povedzme rodičom, ako by sa mali správať k svojim deťom, aby tie deti prospievali, mali sa dobre a mali zdravé telá. >> Srdečne. Srdečne. Mali by v tej výchove mať srdce. a nezabudnúť, že to je to je poslanie. To rodičovstvo nie je maratón, to nie je eh nejaká excelovská tabuľka. Proste to dieťa nemá spĺňať nejaké limity a normy, do ktorých ho proste chceme vtesnať a zmestiť. Áno, má. Jasné, máme nejaké normy a limity proste. Ale eh to dieťa sem prišlo a má tu nejakú misiu na tejto zemi a my ako rodičia, ak mu nevieme a nechceme pomôcť tú misiu naplniť a odhaliť, tak mu v tom aspoň neprekážajme. >> Ďakujem za túto krásnu odpoveď a teším sa, že ste boli hosťom v našom štúdiu. Pekný deň želám ešte. >> Ďakujem. Rozprávala som sa s pediatrom Branislavom Chrenkom a hovorili sme o tom, čo potrebujú naše deti. Ďakujem za pozornosť. الله