Boli voľby legálne? - Pellegrini vs. Kuffa | Eduard Burda a Vincent Bujňák

Skvelé filmy československej kinematografie sú jedným z pilierov vysielania televízie Kanál jeden. Som veľmi rád, že sme vám mohli priniesť opäť ďalší skvost. Ďalším pilierom nášho vysielania súistické relácie, v ktorých sa venujeme aktuálnej politickej situácii. Ja som veľmi rád, že sme v živom online spojení s predsedom Štátnej volebnej komisie, profesorom Eduardom Burdom. Príjemný večer. >> Príjemný dobrý večer želám. Tak ako sa pozeráte na tie voľby, on človek by si mohol myslieť na základe tých pomerne jednoduchého toho priebehu a jednoduchých reakcií jednotlivých občanov či politikov, že bolo všetko v poriadku. Ale ja som sa eh v na začiatku jednej z diskusií eh pýtal eh kandidátov, či sú tie voľby vôbec legálne. Eh ide o protest, myslím, že to bol ombutsman, ktorý sa obrátil eh na štátne inštitúcie, ktoré mu dali za pravdu. A v otázke volebných odvodov a istej váhy hlasov Bratislavský samosprávny kraj toto nerešpektoval. Boli tie voľby legálne z vášho pohľadu, pán profesor? >> Ďakujem. Eh, z môjho pohľadu boli legálne a ja by som vysvetlil aj prečo možno aj trošku pozadie toho rozhodnutia Ústavného súdu, na základe ktorého eh bolo teda potrebné eh zmeniť eh volebné obody. V niektorých prípadoch. V zásade sa dá povedať, že eh sú viaceré kritériá, na základe ktorých sú tvorené volebné obvody. A okrem počtu obyvateľov v tých volebných obvodoch sa dlhý čas bralo do úvahy aj to, že máte určité územia, ktoré majú osobitné osobitné problémy a preto je dôležité, aby tieto osobitné územia boli s týmito osobitnými problémami boli mali isté zastúpenie. To napríklad v Bratislave sa týka jednotlivých eh mestských častí. Môže to byť aj zastúpenie v rámci eh samosprávnych krajov alebo eh v rámci v rámci konkrétnych eh častí jednotlivých eh obcí. V zásade eh ja som sa zúčastnil na viacerých eh debatách na túto tému a aj na jednej vedeckej konferencii, kde drvila väčšina ústavných právnikov ešte pred tým rozhodnutím Ústavného súdu, tak eh argumentovala tým, že predsa sú tu aj tie záujmy jedno z územného hľadiska a že nie je možné to koncentrovať čisto len na počty obyvateľov, lebo ten podnet, na základe ktorého potom Ústavný súd dal za pravdu ozsmanovi sa eh sústredil práve na to, že má mať váh eh že má mať eh váha alebo každý jeden hlas, že má mať úplne rovnakú váhu a pretože tie volebné obvody, že by mali byť plus mínus rovnaké s nejakou odchýlkou. Eh, tuto treba povedať, že aj samotná eh z hľadiska tej tej samosprávy sú pomerne rozvinuté teórie eh na z hľadiska ústavnej ochrany samosprávy a práva na samosprávu, ktoré práve dávajú za pravdu tým, ktorí hovoria, že treba brať aj ten územný princíp viacej do úvahy. No ale Ústavný súd sa eh rozhodol, že eh príjm bude hrať práve tá váha každého jednotlivého hlasu a že pred z tohto dôvodu teda sú povinné jednotlivé samosprávy, lebo tie sami si určujú tieto územné obvody ich zmeniť. No a teraz tá praktická eh praktická rovina. Ja by som si dovolil povedať, že keď aplikujete právo, tak eh vy musíte okrem toho idealistického pohľadu vždy dať brať do úvahy aj to, čo vám to urobí v praxi. Hm. Ja si myslím, že bolo veľmi nešťastné riešenie od pána Ombutsmana a ja som mu to aj povedal konckoncov aj na tej konferencii, že eh že dával tak relatívne krátky čas pred voľbami tento podnet, že kľudne mohol počkať po tých voľbách. A úprimne povedané som si myslel, keďže Ústavnému súd ústavný súd si vie dať na čas s niektorými rozhodnutiami, že tiež rozhodne až po týchto voľbách. Prečo? No presne preto, aby nevznikali takéto situácie, pretože vy darmo poviete samosprávam, že si majú meniť volebné obvody. tie volebné obvody mení zastupiteľstvo. Pokiaľ to zastupiteľstvo si povie, že nie a nebudem to robiť eh takto tesne pred voľbami, s tým, že už boli vlastne rozbehnuté zbery podpisov na jednotlivé kandidátky za jednotlivé obvody, tak si myslím, že to bolo z hľadiska tých samospráv aj celkom celkom legitímne. To znamená, že nemalo by dôjsť k rušeniu tých volieb na margu toho, že eh krajské zastupiteľstvo v Bratislavskom kraji odmietlo zmeniť tie volebné obvody. >> No a teraz presne to je tá otázka. O samotných voľbách Štátna volebná komisia dohliada na priebeh eh volieb, riadime tie voľby a sú niektoré typy podnetov eh o ktorých rozhodujeme. Ale samotná platnosť volieb môže byť preskúmaná Najvyšším správnym súdom na základe podnetu oprávneného subjektu, teda tých jednotlivých kandidátov. A ja nemôžem vylúčiť to, že tí kandidáti, ktorí prehrali, že takýto podnet dajú práve s týmto odôvodnením. Koniec koncov Bratislavský samosprávny kraj podľa toho, čo viem, tak nebol jediný. Zrejme sa to týkalo viacerých samospráv. A tu je teraz na rozhodnutí toho Najvyššieho správneho súdu, ako rozhodne. Keby som bol ja na ich mieste, tak by som rozhodol nasledovne. Samozrejme, aj keď hlboko nesúhlasím s rozhodnutím Ústavného súdu, my musíme rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, ale vzhľadom na krátkosť času nebolo eh spravodlivé a v niektorých prípadach dokonca možné, aby sa tie voľby eh aby sa tie volebné obody stihli naozaj napraviť. A preto by som v tomto prípade tejto právnej situácie eh kedy to rozhodnutie Ústavného súdu bolo tak tesne pred voľbami, rozhodol, že tie voľby sú platné a sú v poriadku, >> lebo by mohli nastať väčšie školy. >> Tým, že do budúcnosti, pardon, s tým, že do budúcnosti, ak by eh to nerešpektovali samosprávy, tak tie ďalšie voľby by jednoducho nemohli byť platné. Ale to je len môj názor. Vždy je dôležité eh urobiť to, čo je menej škodlivé, ak chceme naprávať nejaké škody, aby sme eh s tou špinavou vodou, ako sa hovorí, nevyj nevyli z vaničky a je to dieťatko, čo samozrejme nechceme. Ďalší taký veľmi zaujímavý podnet som dostal priamo eh v našich diskusiách. Týkalo sa to Košického kraja. Jeden z kandidátov prišiel so zlomenou rukou a tvrdil, že sa ho snažili uniesť a zabiť. Eh, druhý z kandidátov tvrdil, že si našiel v pošte nábojnicu. Eh, myslíte si, že Štátna volebná komisia preverí aj takéto podnety? Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán samozrejme dostáva aj takéto typy podnetov, ale tu treba povedať, že tu ide o podozrenia z trestných činov a na to my ako štátny orgán alebo orgán verejnej správy nemáme kompetenciu, ale máme povinnosť potom samozrejme takéto podnety postúpiť tomu orgánu, ktorému to eh patrí. A to sú eh eh samozrejme orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra, polícia. >> A opätá otázka, či by takéto niečo mohlo narušiť legitímnosť tých volieb. Takéto incidenty, nábojnica, pok eh pokusov Unus. Nie, samo o sebe nie. To by muselo byť eh v nejakom veľkom rozsahu smerom ku jednotlivým, ku samotným tým voličom, nielen k tomu kandidátovi. Neviem si to predstaviť, eh, že by takéto takéto nejaké pokusy jednoducho eh viedli k zrušeniu volieb. Samozrejme, môžu byť nejaké úplne extrémne prípady nejakého všeobecného zastrašovania tých eh tých voličov. Ak by sa toto ukázalo, tak áno, mohlo by sa to stať, ale je to veľmi málo pravdepodobné. >> Uhm. Ďalšia veľmi zaujímavá situácia eh vznikla v súvislosti s financovaním kampaní jednotlivých kandidátov. Eh jednotliví kandidáti na svojich oponentov hovorili, že si robili eh billardové kampane dávno predtým, než sa začala oficiálna kampaň. vydávali rôzne knižky, eh údajne teda si spájali svoje transparentné účty do jedného. Niektorí kandidáti eh najmä v Košickom kraji údajne tak malo dôjsť k spojeniu dvoch transparentných účtov. Kandidáta v eh Košickom samosprávnom kraji, ale aj kandidáta, ktorý kandidoval v meste eh Košice. Eh budete preverovať opäť aj takéto situácie? Určite áno. Inak podnetov máme vo všeobecnosti veľmi veľa. Treba povedať, že eh štátna komisia, štátna volebná komisia v niektorých prípadoch eh pôsobí ako prvostupňový orgán. To znamená, že priamo riešime takéto takéto podnety. V niektorých prípadoch pôsobí až ako odvací orgán. Napríklad, pokiaľ ide o to financovanie, tak eh v tých obciach, kde je nad 5 000 obyvateľov, tak je povinnosť eh kandidátov viesť transparentné účty a je povinnosť eh takisto dať záverečnú správu z hľadiska financovania. Treba to dať na odbor volieb ministerstva vnútra, ktorý samozrejme aj s viacerými týmito podnetmi tieto správy komparuje. Za predpokladu, že by dospel k záveru, že bolo niečo porušené, tak vydá rozhodnutie, proti ktorému je možné sa odvolať a o tom bude rozhodovať práve štátna volebná komisia. My rozhodujeme ako štátna volebná komisia napríklad v prvom stupni napríklad o porušení volebného moratória. K tomuto máme tiež eh viacero viacero podnetov. A vo všeobecnosti si dovolím podotknúť ešte jednu vec, že tieto voľby eh komunálne v porovnaní s voľbami či už do europarlamentu prezidentskými alebo voľbami do národnej rady, tak eh sú charakteristické, by som povedal, takým osobnejším nábojom, oveľa väčším. predsa len kandidujú proti sebe častokrát eh susedia, ľudia, ktorí sa poznajú, ide im tam z ich pohľadu o dosť veľa a preto tých podnetov naozaj oni dávajú veľmi veľké množstvo. Druhá vec je tá, že veľa z týchto podnetov je aj neodôvodnených. >> Uhm. Pán profesor, opýtam sa ešte vo všeobecnosti, ako veľmi eh je dôležité to, že na Slovensku máme legitímne voľby, ktoré nikto nespochybňuje, ktoré nikto nenapáda. Jednoducho, že eh tu máme volebný systém, respektíve eh spôsob sčítavania hlasov, ktorý je nespochybniteľný. Eh myslíte si, že to je normálne ešte aj v dnešnom svete, ak sa pozrieme aj do neďalekoho zahraničia, akým spôsobom sa volí tam? Pozrite sa, ja som veľmi rád, že ten systém tu máme nastavený tak, ako máme, lebo naozaj, aj keď občas sa vyskytnú nejaké problémy, ktoré ktoré treba riešiť, tak eh ten systém zabezpečuje naozaj transparentnosť. Eh členovia volebnej komisie môžu byť nominovaní naozaj rôznymi politickými stranami, kandidátmi. Tieto veci potom idú do informačného systému, ale oni nejdú len do informačného systému. Oni prichádzajú aj v papierovej podobe, takže je tam možná možná kontrola. Zo štatistického úradu v mnohých tých prípadoch sa dajú sledovať aj priebežné výsledky, takže to som veľmi rád, že tomu tak je. Naozaj na tých voľbách sa zúčastňuje z hľadiska prípravy množstvo ľudí a aj tie jednotlivé inštitúcie sa eh kontrolujú. Zoberte si, že okrem štátnej volebnej komisie je tam odbor volieb, je tam štatistický úrad a teda vlastne samotní tí kandidáti a politické strany. Takže áno, som rád, že tento náš volebný systém je taký transparentný a akékoľvek eh pokusy o jeho spochybňovanie, ja osobne by som považoval za čisté politikárčenie a niečo, čo by bolo podložené. Treba povedať, že napríklad tá samotná štátna volebná komisia je kreovaná takým spôsobom, že okrem štyroch odborníkov sú tam piati zástupcovia opozičných strán a piati zástupcovia koaličných strán. Takže je to tam naozaj vyvážené a derivu väčšinu rozhodnutí prijímame buď jednomyseľne alebo takmer jednomyseľne. >> Spomenul som si na jednu výnimku, ktorá pravdepodobne potvrdzuje pravidlo. Eh, jeden z kandidátov v prezidentských voľbách sa považuje za víťaza do dnešných dní, ale to je naozaj tá výnimka pravdepodobne, ktorá potvrdzuje pravidlo. Pán profesor, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie Kanál 1. a spolu sme mohli zhodnotiť legitímnosť, legálnosť predchádzajúcich regionálnych a komunálnych volieb. Želám vám príjemný večer. >> Príjemný večer. Ďakujem pekne. Dovidenia. >> Takmer ako gordické uzly už vyzerá problém okolo vymenovania nového ministra životného prostredia. Uvidíme, či sa nájde nejaký Alexander macedonský, ktorý ich rozne. Uvidíme, či to bude v tejto chvíli Vincent Bujňák, ústavný právnik, ktorého sme si k tomuto problému prizvali. Želám vám príjemný deň. >> Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie. >> Pán Buňák, ako to vidíte, prezident sa podľa všetkého rozhodol obrátiť na Ústavný súd. Opäť sa teda odďaľuje vymenovanie Filipa Kufu za ministra životného prostredia. Asi sme nie v príliš štandardnej situácii. >> Táto otázka nás trápi už od roku 1993, teda od vzniku Slovenskej republiky, pretože keď si diváci spomenú, tak už vtedy na začiatku sa stalo, že vtedajší pán premiér navrhol vtedajšiemu pánovi prezidentovi Kováčovi, aby odvolal ministra zahraničných vecí. Ministrom zahraničných vecí bol vtedy pán Milan Kňažko. Aj nedávno ste ho mali tu s veľmi dobrým rozhovorom. A vtedy pán Kňažko jednoducho, keď bol minister zahraničných vecí, tak sa zaňho postavil pán Kováč a nechcel ho odvolať. A vtedy pán prezident sa obrátil na Ústavný súd. Tá vec má značku 1 US 3993 a žiadal Ústavný súd o podanie výkladu, aby Ústavný súd povedal, že či je povinný alebo nie je povinný vyhovieť takémuto návrhu predsedu vlády na odvolanie člena vlády alebo na odvolanie ministra. A Ústavný súd vtedy podal všeobecne záväzný výklad v tom danom uznesení a povedal, že hlava štátu je povinná sa tým návrhom premiéra zaoberať, ale nie je povinná mu vyhovieť. Tam je teda ten prvý bod, od ktorého sa potom odrazila aj ďalšia ďalší vývoj, ďalšia situácia. A stalo sa, že v roku 1999, čiže niekoľko rokov po podaní takéhoto všeobecne záväzného výkladu, sa národná rada rozhodla zmeniť ústavu. To bolo už v inom zložení. A tá národná rada pôvodne skupina poslancov, keď predložila do parlamentu návrh ústavného zákona, tak do toho návrhu napísala, že prezident má byť viazaný návrhom predsedu vlády. Čiže pokúsili sa tí poslanci prekonať ten nález alebo to uznesenie Ústavného súdu. No a potom v rámci toho ďalšieho legislatívneho procesu sa stalo, že tá časť, v ktorej chceli zaviazať hlavu štátu, vypadla z legislatívneho procesu, nedostala sa do finálneho znenia toho návrhu, ale urobili tí poslanci iba to, že zmenili slovesný. Tam, kde bolo vymenované, napísali vymenuje, ale aj to iba v jednej časti ústavy a zároveň veľmi dôležitá vec pridali do ústavy novú povinnosť pre prezidenta a to povinnosť zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov. Čiže je vidno, že tá novela ústavy nepriniesla nejaké zásadné riešenie, ale skôr potom ešte priniesla také možné ďalšie pohľady na túto celú situáciu. No a od tohto bodu potom ďalej sme boli svedkami toho, že rôzni prezidenti sa snažili konať omnoho autonómnejšie a za tým bolo aj ich postavenie v tom zmysle, že sú priamo volení, lebo viete, že pán prezident Kováč, on ešte bol nepriamo volený, bol volený parlamentom, ale potom už všetci ďalší prezidenti mali priamu legitimitu od ľudí. Takže nebolo prekvapujúce, že sa snažili tie právomoci vykonávať omnoho autonómnejšie. A keby ste sa pozreli do vedeckej spisby, ktorá by riešila túto otázku, ja som si tu aj úmyselne doniesol, aby som divákom ukázal eh také rôzne komentáre k ústave. Vidíte, že je to hrubá vrstva vedeckej spisby. Tak tam síce sa hovorí niekedy o právnikoch, že sa nevedia zhodnúť, ale tuto táto vedecká spisba, komentárová literatúra jednoznačne odmieta názor, že by bola hlava štátu automaticky bezpodmienečne viazaná návrhom predsedu vlády na vymenovanie člena vlády. To, čo som mal v ruke, to bol napríklad komentár od profesora eh Milana Číča. Rovnako tam bol komentár od pána docenta Drgonca. rovnako komentár od profesora Orosa a profesora Sváka ako kolektívu autorov, učebnica ústavného práva od profesora Gybu a ďalších autorov. Čiže je zrejmé, že toto nie je také jednoduché, ako sa niekomu na prvý pohľad môže zdať, že iba si otvorí jeden článok ústavy, nájde tam slovo, vymenuje a už si myslí, že je to automaticky. Tak, lebo celé to treba vnímať jednak v tom judikatórnom kontexte, že tu bolo výkladové uznesenie Ústavného súdu a zároveň to treba vnímať aj v kontexte toho, že do tej novely ústavy, ktorá zmenila ten slovesný, sa zároveň prezidentovi dala povinnosť svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Takže nie je potom prekvapujúce, že sme dospeli do bodu, keď eh je tu spor zjavne a je tu eh spor medzi ústavnými orgánmi. A to najlepšie, čo by sa mohlo stať pre Slovenské ústavné právo, ale aj pre celú našu vlasť, je, že by sa táto otázka, ktorá nás trápi a stále sa nám vracia už od roku 93, aby sa konečne dostala tam, kde má. Keď ste hovorili o tom Alexandrovi Macedonskom, ktorý by mal preseknúť ten gordický uzol, tak tým Alexandrom Macedonským je u nás Ústavný súd, ktorý práve je zriadený na to, aby sa riešili takéto otázky formou eh výkladu Ústavného súdu. Takže najlepšie, čo by sa mohlo stať, je, že by Ústavný súd k tomu dostal možnosť zaujať stanovisko, aby vyriešil túto situáciu, ktorá sa nám opakovane vracia. No len eh krásne ste odpísali tie gordické uzly. Len teraz potrebujeme ten priamy rez, aby sme dospeli k nejakému záveru. Ono na jednej strane, samozrejme, ak sa pán prezident obráti na Ústavný súd, nejakú odpoveď dostane, ale ja sa obávam, že nedostane odpoveď na to, na čo sa momentálne pýtajú občania, ani nie tak prezident, kto bude novým eh ministrom životného prostredia. Tu je jedna akademická otázka alebo právna otázka, ktorá rieši vzťah medzi premiérom a prezidentom ohľadne podávania alebo specia, pre mňa, za mňa, lebo už aj to sme tu videli, eh nejakých návrhov na vymenovanie či nevymenovanie eh eh jednotlivých ministrov. Ale predsa sme tu už mali prípad ČNT, na základe ktorého sa práve menila tá ústava, ako ste spomínali, kde sa menili aj tie dve slová, ale kde bolo uvedené to, že pán prezident musí mať jasné a zrozumiteľné dôvody na to, prečo niekoho odmietne. Na čo sa teraz pán prezident pýta toho Ústavného súdu alebo čo chce vlastne vedieť alebo má nejaké relevantné dôvody a nech teda odmietne alebo nemá relevantné od eh dôvody, ale potom na čo je táto ďalšia akademická diskusia? >> Eh najprv vás trochu iba opravím, aby potom mi kolegovia nevyčítali, že som to nechal tak. Eh, kvôli profesorvi Čentešovi sa nemenila ústava, lebo to bolo tak, že v roku 2011, keď bol zvolený pán profesor Čenteš ako kandidát v národnej rade, tak potom vtedajší pán prezident Gašparovič dlhodobo odmietal sa venovať tejto otázke a odmietal jednoducho rozhodnúť v tej veci. A stalo sa to, že potom skupina poslancov sa obrátila na Ústavný súd, aby podal výklad kreačných právomocí prezidenta, že či môže vôbec odmietnuť takéhoto navrhovaného kandidáta alebo nie. A tam v tej veci, to je PLU 4/2012, Ústavný súd podal všeobecne záväzný výklad, ktorý sa ale týka iba otázky eh generálneho prokurátora a tam povedal, že on môže odmietnuť takéhoto kandidáta vtedy, keby bol zvolený procesne vadným spôsobom. To znamená, že by ho napríklad nezvolila ako kandidáta tá požadovaná väčšina v parlamente. A rovnako keby tam bola nejaká závažná skutočnosť, ktorá spochybňuje eh osobnosť toho kandidáta a rovnako by vyvolávala potom pochybnosti z hľadiska fungovania toho daného ústavného orgánu. A potom keď pán prezident Gašparovič sa snažil uplatniť ten výklad, tak on dal na to také dôvody, ktoré potom Ústavný súd neuznal. Lebo potom, keď pán profesor Čenteš nebol vymenovaný, tak sa obrátil s ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd a Ústavný súd vyslovil porušenie jeho práva na prístup k verejným funkciám z rovnakých podmienok. Priznal mu finančné zadosťučinenie 60 000 € a potom tieto všetky prostriedky pán profesor daroval na charitu. No a potom je tu dôležitá informácia, keď sa tento výklad snažil použiť pán prezident Kiska ako nástupca po pánovi prezidentovi Gašparovičovi, tak sa stalo, že on sa ho snažil použiť v inom v inej veci, konkrétne pri menovaní sudcov Ústavného súdu. A tam potom Ústavný súd povedal, že ten výklad nie je automaticky prenositeľný, že by ste to vedeli takto transplantovať od jednej sféry do druhej sféry, ale tam potom Ústavný súd povedal niečo iné. To bola vec PLUS 4515. Tam ten návrh eh pána prezidenta Kisku na výklad ústavy odmietol z odôvodnením, že pán prezident mal sa obrátiť na Ústavný súd ešte predtým, ako meritórne v tej veci rozhodol. A toto som potreboval vysvetliť alebo povedať to v takejto šírke, aby to potom diváci pochopili, že keď by sa teraz pán prezident obrátil na Ústavný súd, tak eh by postupoval v súlade s tým, čo povedal Ústavný súd v tej veci PLUS 4515. že to má urobiť ešte predtým, ako finálne rozhodne vo veci toho navrhovaného kandidáta. A zjavne z toho, čo povedal Ústavný súd, vyplýva, že ten výklad vo veci generálneho prokurátora sa nedá automaticky transplantovať aj na ďalšie ústavné funkcie. >> Tomu rozumiem, ale stále si myslím, že v tom rozhodovaní bude chýbať tá matéria. Prečo chce pán prezident odmietnuť tohto kandidáta? To predsa Ústavný súd asi nebude môcť nejako posudzovať, ale patrí to do toho celého eh vzorca alebo do celej tej mozaiky ako veľmi dôležitá eh vec, pretože eh tu sa naozaj objavujú teraz pochybnosti. Eh vás nechcem miešať do politiky, ale spomeniem eh výrok Andreja Danka, ktorý hovorí, že oproti Filipovi eh respektíve oproti Petrovi Kažimírovi je Filip Kufa hotový svetec. No tak naozaj tu chceme mať nejakú ústavnú istotu aj v tom, ako pán prezident rozhoduje. A ak teda on má nejaké pochybnosti, ktoré sú založené len na tom, že niekto v budúcnosti môže byť trestne stíhaný, tak to sa dá eh naozaj vzťahovať na kto kohokoľvek z nás, či už bude obvinený a trestne stíhaný spravodlivo, nespravodlivo, z úmyselného alebo neúmyselného trestného činu. si naozaj mi príde ako veľmi vágny dôvod na to, aby sa pán prezident teraz obracal na Ústavný súd a navyše nedostane odpoveď v tejto jednej veci, či teda má oprávnené pochybnosti alebo nemá o Filipovi Kufovi. Tu treba povedať, že na to, aby ste mohli vôbec eh viesť to konanie o výklade ústavy pred Ústavným súdom, tak je potrebné, aby tá vec bola sporná a nesmie ísť o iba nejaký akademický spor, ale musí ísť o reálny spor medzi dvoma dotknutými orgánmi. A tuto na jednej strane je predseda vlády, lebo predseda vlády aj prostredníctvom sociálnych sietí povedal, že hlava štátu nie je oprávnená nevyhovieť takémuto návrhu predsedu vlády. Je to taký trochu názorový posun, lebo keď si spomeniete, tak počas covidu eh tam zaznelo, že keď pani prezidentka dostala návrh na vymenovanie vtedajšieho ministra financií, tak eh vtedy hovoril eh pán premiér alebo vtedy bol opozičný poslanec, že eh by mala zvážiť tú to vymenovanie. Čiže tam zjavne došlo aj k tomu názorovému posunu. No ale čo sa týka tuto teraz pána prezidenta, tak keď pán prezident hovorí o tom, že eh má možnosť odmietnuť eh vymenovať takéhoto kandidáta, tak potom ten spor nie je iba akademický, ale je to o tom, že jeden ústavný orgán hovorí, že ste povinní vyhovieť tomu návrhu. Druhý ústavný orgán hovorí, že nie, nie je povinný, že má tam nejakú diskrečnú právomoc alebo nejaký manévrovací priestor. A v tom je potrebné ten spor medzi ústavnými orgánmi rozseknúť, tak aby bolo potom možné ho aplikovať ten výklad na ktoréhokoľvek prezidenta v budúcnosti, na ktoréhokoľvek predsedu vlády v budúcnosti, lebo je zjavné, že tieto veci sa nám budú neustále a neustále vracať. Takže v tom vidím pridanú hodnotu toho výkladu Ústavného súdu a tam ten ústavný súd, on nemá nejaké limity v tom zmysle, že by musel vyhovieť iba jednému návrhu alebo druhému návrhu, lebo pre divákov je dôležité vysvetliť, ako to konanie pred Ústavným súdom prebieha. Prebieha tak, že najprv tá vec je pridelená náhodným spôsobom sudcovi spravodajcovi, potom každý si na webe Ústavného súdu v sekcii elektronické prideľovanie vecí vie zistiť, že kto je ten sudca spravodajca. No a potom v rámci toho eh ten sudca spravodajca pripraví návrh na Ústavnom súde, že či to Ústavný súd prijme na ďalšie konanie alebo nie. A keď to Ústavný súd prijme na ďalšie konanie, rozhoduje plénum, teda všetci sudcovia Ústavného súdu, keď to Ústavný súd prijme na ďalšie konanie, tak potom osloví ten dotknutý ústavný orgán. V tomto prípade by to bol pán premiér ako predseda vlády, ktorý by dával k tomu stanovisko. Rovnako by tam potom bolo možné, aby aj hlava štátu sa k tomu ešte opätovne vyjadrila a následne Ústavný súd podáva výklad, ktorý ale nemusí byť zhodný ani s jedným návrhom, ani s druhým návrhom a zároveň ten výklad pri ňom nerozhoduje, že či niekto porušil ústavu alebo nie. On hovorí, ako sa má tá daná ústavná norma vykladať. A z toho, čo som teraz povedal, by mohlo to znieť tak, že ten celý proces trvá niekoľko rokov alebo že je príliš dlhý, ale nie je to tak. Náš ústavný súd vie reagovať veľmi pohotovo. Napríklad keď nedávno podával výklad vo veci dlhovej brzdy, to je vec PLUS 6/2026, tak tam Ústavný súd návrh dostal vo februári a výklad podal v júni. Takže nebavili sme sa o rokoch, ale bolo to veľmi promptné rozhodnutie, takže nič nesvedí k tomu, že by to malo byť opačne aj v tomto prípade, že by teraz to malo trvať niekoľko rokov. >> Ak by sme sa mohli pohybovať povedzme eh odbornej k laickej rovine, ja budem prezentovať tú laickú rovinu, tak môj typ je naozaj taký, že Ústavný súd v tejto veci eh nepríde s ničím prevratným. eh podľa mňa odpovie pánovi prezidentovi, že áno, môže mať eh pochybnosti, áno, nemusí vymenovať daného kandidáta, ale musí uviesť relevantné a nie hypotetické dôvody. To by asi bolo tak asi najzrozumiteľnejšie, pretože jednoznačne určiť, či teda prezident niečo musí, no tak potom načo máme prezidenta. To má byť predsa tá hlava štátu, ktorá nič nemusí, ktorá sa má rozhodovať podľa vlastného vedomia a svedomia ako ten prvý alebo prvý medzi rovnými. To znamená, tam asi je môj laický pohľad na na túto vec. Obávam sa, že naozaj to podanie na Ústavný súd nič nevyrieši v tejto veci. Mal som tú česť, že nedávno som bol vo vašej televízii s pánom Boliekom a tam sme rozoberali nález Ústavného súdu. má spisovú značku PLUS16/2023 a on má veľmi úzky súvis s touto témou, pretože v tom náleze išlo o situáciu, keď vtedajšia pani prezidentka chcela si vyžiadať podklady eh na to, aby sa rozhodla, či podá návrh na disciplinárne stíhanie voči pánovi generálnemu prokurátorovi. To bolo vo veci uplatňovania paragrafu 363, známeho paragrafu 363. No a tam eh hlava štátu nezískala takéto podklady, tak sa preto obrátila na Ústavný súd a navrhovala podanie výkladu, že z jej ústavnej povinnosti zabezpečovať rozhodovaním riadnych chod ústavných orgánov vyplýva aj také také nielen teda návrhové oprávnenie, ale vyplýva aj možnosť získavať takéto podklady pre účely podania takéhoto návrhu, lebo možnosť podať takéhoto takýto návrh je stanovená v zákonnej úprave. A tam vtedy Ústavný súd podal taký výklad, že sa s tým nestotožnil a povedal, že tá povinnosť zabezpečovať svojím rozhodovaním riadnych od ústavných orgánov má konkrétny normatívny dopad pri výkone niektorého z ústavných právomocí prezidenta, ktoré je obsiahnuté v ústave. Čo teda znamená, že keď je v ústave, v tom výpočte, v tých písmenách napísané aj to, že hlava štátu vymenúva a odvoláva členov vlády, takže potom táto povinnosť zabezpečovať eh svojím rozhodovaním riadnych od ústavných orgánov má konkrétny normatívny dopad aj pri výkone tejto právomoci. To by potom znamenalo, že že dá sa na to pozerať tak, že je tam aj možnosť jednoducho toho kandidáta odmietnuť, ale zase eh nehovorí ani potom eh to výkladové uznesenie alebo eh ten výkladový nález. On nenaznačuje, že by teraz tá možnosť úvahy bola bez breha, ale vytvára tam nejaký priestor pre tú hlavu štátu na to, aby využila ten článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že je povinná zabezpečovať riadnych od ústavných orgánov. Lebo viete, to sa dá aj povedať na takom jednoduchom príklade, že keby ste mali povedzme kandidáta na ministra spravodlivosti v budúcnosti niekedy po voľbách eh a ten kandidát by povedal, že on nebude rešpektovať judikáty Ústavného súdu alebo že nebude rešpektovať rozhodnutia súdov a mal by byť na čele ministerstva spravodlivosti, tak je jasné, že je tam problém a že keby ste ho vymenovali, tak tým nezabezpečujete riadnych od ústavných orgánov. Toto je taký veľmi konkrétny príklad, pre niekoho možno veľmi taký extrémny, ale eh obávam sa, že mnoho vecí, ktoré niekedy len o nich rozmýšľame, že by mohli byť hypotetické, sa nám niekedy v budúcnosti ukážu, že nie sú celkom celkom hypotetické. Čiže toto by mohol byť taký konkrétny príklad, kde zjavne ten kandidát by spĺňal formálne podmienky, ale bol by tam tento problém. Alebo veľmi konkrétny iný príklad. Nedávno parlament druhýkrát v histórii vyslovil nedôveru konkrétnemu ministrovi a potom nasledoval ten ústavný postup, že ten minister bol od