B. SUSKO: M. KOLÍKOVÁ IDE TVRDO ZA TÝM, ABY O SLOVENSKU NEMOHLI ROZHODOVAŤ OBČANIA, ALE BRUSEL.

Pekný deň. Musím sa ozvať, pretože vyjadrenia exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej považujem za natoľko vážne, že nemôžu ostať bez odozvy.

"Treba vyslať jasný signál aj Európskej komisii, že chceme byť súčasťou európskeho priestoru a my sme doňho vstúpili dobrovoľne s tým, že to európske právo tu spoločne platí, na ktorom sme sa dohodli, takže nemôžeme si povedať, že tu zrazu neplatí prednosť európskeho práva."

Čiže mám na pani Kolíkovú jedinú otázku: Prednosť v čom? Lebo o tomto je celý spor. Nie o tom, či európske právo platí. Ono platí, ale podstata je v čom platí. Do Európskej únie sme nevstupovali ako poddaní. Do Európskej únie sme vstúpili ako suverénny štát a presne sme si povedali, čo jej zverujeme. Napríklad colnú úniu, pravidlá hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, spoločnú obchodnú politiku alebo menovú politiku eurozóny. Pričom v ďalších oblastiach ako ochrana spotrebiteľa, doprava, energetika, ale aj iných sme sa dohodli, že rozhodujeme spoločne a všetko ostatné zostalo výlučne v rukách Slovenskej republiky.

Nikdy sme nepodpísali Bianko Šek, ktorým by sme únii odovzdali právo rozhodovať aj o veciach, ktoré sme jej nikdy nezverili. Nikdy sme nepovedali, že Brusel si môže svoje právomoci rozširovať sám ako chce a Slovensko sa tomu musí bezvýhradne podriadiť. Presne toto pani Kolíková zamlčala a bez toho jej veta neznamená nič.

Ale poďme k jadru veci. V demokracii zákony prijíma parlament. Tam sa premieta vôľa ľudí, ktorí voľbách rozhodli, akým smerom sa má krajina uberať. Keď občania nejakú zmenu nechcú, parlament ju neprijme. Tak funguje zastupiteľská demokracia.

Lenže čoraz častejšie sa už nerozhoduje v parlamente, rozhoduje sa rozsudkom. Dám vám príklad spred štyroch mesiacov. Bulharská občianka, ktorá žije v Taliansku, žiadala o zmenu údajov o pohlaví vo svojom bulharskom rodnom liste. Bulharské právo to nepripúšťa a Bulharský súd sa odvolal na morálne a hodnotové presvedčenie vlastnej spoločnosti. Súdny dvor Európskej únie však odpovedal, že právo únie má prednosť.

A hneď dodám, čo mi pripomenie každý oponent a majú pravdu, že ten prípad sa viaže na voľný pohyb osôb, na to, že tá pani žije v inej krajine. Lenže povinnosť tu je a nehlasoval o nej žiaden parlament, ani bulharský, ani slovenský. Vznikla výkladom zmluvy.

A tu je ten rozdiel, o ktorý mi ide. Zlý zákon vieme o voľbách zmeniť. Rozsudok však neopraví žiaden parlament – ani slovenský, ani bulharský, ani nemecký, ani francúzsky. Parlament, ktorý dostal mandát od občanov, sa tak postupne mení na vykonávateľa rozhodnutí prijatých inde.

Presne preto sme prijali ústavnú novelu na ochranu národnej identity, nie proti únii. Jej cieľom je zabrániť tomu, aby sa Slovensko postupne vzdávalo práva rozhodovať samo o svojich základných, hodnotových, kultúrnych a spoločenských otázkach. Aby bolo jasné, že existujú oblasti, v ktorých má posledné slovo Slovenská republika a jej občania, nie iné inštitúcie.

A všimnite si, hneď za to prišlo od Európskej komisie konanie proti Slovensku, za to, čo máme vo vlastnej ústave. Pani Kolíková v tomto spore stojí na druhej strane. Obhajuje model, v ktorom sa čoraz viac rozhodovania presúva mimo Slovenska a povedala, že o svojom postoji chce presvedčiť aj ďalšie opozičné strany.

Ak je toto skutočne politický program SA, potom ide doslova o protislovenský program, v ktorom sa zo Slovenska má stať krajina bez vlastného názoru, bez vlastnej vôle a bez práva rozhodovať o kľúčových otázkach svojej identity. Krajina, o ktorej budú rozhodovať úradníci v Bruseli či Luxemburgu, pokojne aj v rozpore s tým, čo si myslia občania Slovenskej republiky.

Nech to teda povedia nahlas pred voľbami, aby ľudia vedeli, o čom rozhodujú. My nikdy nebudeme súhlasiť s tým, aby sa našej opozícii podarilo vygumovať národnú identitu Slovenskej republiky. Európska únia je náš priestor a chceme v nej byť, ale ako únia suverénnych štátov. Presne tak, ako sme sa dohodli pri vstupe.

Každý z nás by si mal odpovedať na jednoduchú otázku. Má o tom, ako sa na Slovensku žije, rozhodovať parlament, ktorý si volíte, alebo súd v Luxemburgu aj v otázkach, ktoré sme Bruselu nikdy nezverili?