Aktuálne v politike

Od 12 do 28.

Dobre.

Dobrej nahlasú.

Ja si to poznám.

Pozriem si to.

Lebo že ja ti to prepošlem ti to, a aby si aby si to videla, lebo takto ke to poviem.

Ja som povedala, že jasné.

Dámy a páni, vážení zástupcovia médií, vítam vás na dnešnej tlačovej konferencii politickej strany Právo na pravdu.

Dnes budeme hovoriť o dvoch témach. Chceme upozorniť verejnosť na pochybné financovanie kampane Progresívneho Slovenska a následne sa vyjadríme aj k aktuálnej udalosti zatvoreniu ďalšej fabriky na Slovensku.

Na tlačovej konferencii vítam ekonomického lídra a predsedu strany Právo na pravdu Zoroslava Kollára a odborného strany pre sociálne veci a rodinu Martina Halása.

V tejto chvíli už odovzdávam slovo Zoroslavovi Kollárovi.

Dobrý deň prajem. Asi trošku hlasnejšie, však nebolo to počuť.

No tak ja skúsim posunúť ten gombík hlasitosti.

Dobrý deň prajem, ešte raz ďakujem, že ste prišli.

Eh, všade počujeme a vidíme na obrazovkách heslo opozície: Fico, Fico, dosť bolo Fica.

Ja s týmto názorom do istej miery súhlasím, ale pýtam sa, kto nahradí Smer? Kto nahradí Fica? Progresívne Slovensko. To je tá správna cesta.

Ďalší kariérni politici, ktorí nič nedokázali, nič nevybudovali, nikoho nezamestnávali, nemajú skúsenosti s riadením akéhokoľvek podniku a títo sa uchádzajú o úlohu, ktorú im dávajú voliči po voľbách, aby riadili štát. Ich predseda Michal Šimečka si celé roky užíval a stále užíva výhody a podvody svojej rodiny.

Zvládne naša krajina ďalších kariérnych politikov? Zvládnu občania ďalší pokus a žiadne reformy? Ja sa obávam, že už asi nie.

Dámy a páni, nikdy som nechcel byť politikom. Za svoj profesijný život som vybudoval mnoho projektov. Zachránil som mnoho podnikov a vybudoval som z nich prosperujúce podniky a prosperujúce projekty. A mal som pocit, že sa ma to akosi netýka. Žil som si svoj vlastný život a bol som s ním spokojný a na politikov som vždy iba nadával.

Aj preto som vystúpil z anonimity a rozhodol som sa vstúpiť do politiky, pretože som sa už nemohol a nemôžem pozerať na to, kam smeruje naša krajina, naše Slovensko. Krajina, kde sme mali za prezidenta právoplatne odsúdeného daňového podvodníka. Áno, hovorím o Andrejovi Kiskovi, ale prišlo to až o pár rokov neskôr. Kde je dnes pán Kiska? Musel odísť z politiky do zabudnutia.

S financovaním prezidentskej kampane mal problémy aj súčasný prezident pán Peter Pellegrini, ktorý musel zaplatiť pokutu. Ak by ľudia vedeli o týchto veciach skôr, možno ani jeden z nich by sa nestal prezidentom.

Teraz sa nám porušovanie zákona deje pred očami, len ho ešte nevidíme. Pred pár dňami sme tu stáli kvôli billboardom demokratov a vyjadreniu lídra demokratov Jaroslava Naďa, ktorý sa vyjadril, že progresívne Slovensko im na ne finančne prispieva. Podali sme preto podnety na štátnu komisiu pre voľby, na ministerstvo financií Slovenskej republiky aj na finančnú správu Slovenskej republiky.

Dnes sme tu preto, lebo sa nám opakuje v krátkom časovom intervale zase história. Na východnom Slovensku mal Progresívne Slovensko kandidáta na predsedu Košického samosprávneho kraja Mariána Porvažníka a kandidáta na primátora Košíc Martina Mudráka. Tí rovnako ako Kiska porušujú zákon.

Ja sa nebudem ticho pozerať na podvody. Nech uspe komunálnych voľbách ten lepší, komu ľudia dajú dôveru. Nie však podvodom, o ktorom sa dozvieme po voľbách, keď sa s tým už nebude dať nič urobiť.

Musíme o tom hovoriť, lebo ľudia majú právo na všetky informácie predtým, ako sa rozhodnú, koho budú voliť.

Kampaňové náklady oboch kandidátov totiž idú cez spoločný transparentný účet hnutia Progresívne Slovensko. Aj podľa analýzy Transparency International Slovensko tento fakt platí. Obaja kandidáti majú spoločný nástroj kampane, knihu, ktorá má názov Žebre bolo.

Túto knihu vydalo občianske združenie Optimistický východ, ktoré vzniklo 2. októbra 2025. Zaujímavé je to, že sa to stalo dva dni po ohlásení kandidatúry pána Mariána Porvážníka, pričom on je jej štatutárom, štatutárom tohto občianskeho združenia.

Toto združenie 18. decembra 2025 spustilo verejnú zbierku na platforme donio.sk. Do 26. januára 2026 vyzbieralo viac ako 10 000 € od 124 ľudí.

Už táto zbierka podľa jej verejne dostupného znenia nepriamo naznačovala, že nepôjde len o samotnú knihu, keďže peniaze mali byť okrem prípravy a tlače knihy použité aj na jej distribúciu a na v úvodzovkách diskusie a verejné prezentácie v mestách a obciach.

Obaja kandidáti boli v rámci zbierky aktívne komunikovaní a dokonca aj kontaktný email zbierky je zhodný s oficiálnym kampaňovým kontaktom pána Porvažnika.

Kniha je od svojho krstu 7. mája hlavným kampaňovým materiálom oboch kandidátov. Je na ich weboch, na sociálnych sieťach, v teréne aj na billboardoch. Javí sa preto, že nejde o bežnú knihu, ale o volebný program kandidátov.

Kniha, ktorá vyšla 18. mája 2026, sa dokonca predáva v knihupectvách ako bežný tovar.

A z toho všetkého, dámy a páni, vyplýva niekoľko závažných podozrení.

Po prvé, zákon o volebnej kampani hovorí jasne: v čase kampane je činnosť iných subjektov na podporu kandidáta okrem kandidujúcich strán, koalícií a samotných kandidátov zakázaná. V tomto prípade sa javí, že občianske združenie ako vydavateľ dlhodobo podporuje kandidátov progresívneho Slovenska a kandidáti túto podporu prijímajú. Fakt, že ide o jednu osobu, pána Mariána Porvážníka na oboch stranách, robí okolnosti o to nedôverohodnejšími.

Po druhé, v zmysle zákona kandidát nesmie od občianskeho združenia prijať dar, ani iné bezodplatné plnenie na kampaň. Iným bezodplatným plnením je pritom čokoľvek oceniteľné peniazmi. Teda aj výtlačky kníh, jej obsah, značka či bezplatná distribúcia.

Na transparentnom účte progresívneho Slovenska ku komunálnym voľbám, ani na účtoch samotných kandidátov sa podľa nám dostupných informácií nenachádza žiadna platba v prospech občianskeho verenigenia za používanie knihy alebo značky v kampani.

Po tretie, táto kniha sa počas volebnej kampane predáva v knihkupectvách. Kampaň Progresívneho Slovenska a jeho kandidátov túto knihu verejne propaguje, pričom príjmy z jej predaja smerujú súkromnému vydavateľovi, občianskemu združeniu Optimistický východ, ktorého jediným štatutárom je Marián Porvažník.

Vyzerá to teda, že kampaň platená politickou stranou vytvára ekonomický prospekt subjektu priamo prepojenému na kandidáta. To pôsobí minimálne amorálnym dojmom, o to viac. A k výrobe knihy, respektíve volebného programu kandidátov bola realizovaná darcovská zbierka od bežných ľudí. Zároveň to z pohľadu financovania kampane musí byť riadne, účtovne aj daňovo preverené.

Občania Slovenska, blížia sa nám komunálne voľby. Chcem vás poprosiť, nestrácajte nádej, že všetci politici sú rovnakí. Premôžte sklamanie, ktoré spolu prežívame celé desaťročia.

Získavajte informácie o kandidátoch a pýtajte sa na ich životné príbehy. Pýtajte si ich životopisy. Buďte kritickí k ich sľubom, aby sme znovu neboli oklamaní.

Teraz, ak dovolíte, odovzdám slovo môjmu kolegovi Martinovi Halásovi.

Bude v tejto téme pokračovať.

Nech sa páči, Martin.

>> Ďakujem veľmi pekne, Zoro.

Ja by som nadviazal na nášho predsedu Zoroslava Kollára.

Prvá vec, ktorú chcem povedať, je, že všetci asi vieme, že rodina Šimečkovcov má veľmi kreatívny prístup, keď to poviem tak slušne, k účtovníctvu.

Čiže mňa by vôbec neprekvapilo, ak by prichádzalo k obchádzaniu zákona práve touto politickou stranou.

To, čo tu vlastne pomenoval Zoro, sú prípady z minulosti, kedy potom, keď bol niekto zvolený – bavíme sa tu o hlave štátu, o prezidentovi, nie o nejakom poslancovi alebo primátorovi alebo starostovi – teraz bez urážky voči všetkým primátorom a starostom, ale vidíme, že ten zákon nefunguje, že je zákon deravý.

A práve kreatívci v účtovníctve, ako je aj zjavne rodina Šimečkovcov, si tu potom vytvárajú rôzne medzery na to, aby si mohli dopĺňať tú skutočnú kampaň s inými finančnými prostriedkami.

A nerozprávame sa tu len o Progresívnom Slovensku, rozprávame sa tu aj o mimovládnych neziskových organizáciách, pretože toto je presne prípad a príklad, ktorý bol v minulosti, ktorý je dnes a ktorý bude aj v budúcnosti.

Pamätáte si prípad kampane „Chcem tu zostať"?

Táto kampaň bola kampaň za niekoľko sto tisíc eur.

Opakujem, kampaň za niekoľko sto tisíc eur, ktorá bola financovaná z dvoch percent príjmov daní, ktoré sa nezaplatili do štátu, ale išli nadáciám.

A v tej kampani figurovali nadácie, banky. Okrem iného banky neplatili dane, dali si ich ako dve percentá a potom financovali kampaň „Chcem tu zostať", napríklad.

A v rámci tej kampane náhodou v tom čase vystupovala pani Veronika Ostrihoňová Cifrová, ktorá bola jednou z troch hlavných tvári kampane.

A potom následne, keď zbehla tá kampaň, úplne náhodou pár mesiacov na to, pani Cifrová kandidovala za Progresívne Slovensko do Europarlamentu.

Rozprávame sa tu o pánovi Odorovi, rozprávame sa tu aj o pani Čaputovej, ktorá je takisto produktom mimovládnych neziskových organizácií.

A čo chceme dosiahnuť týmto podaním, je obrovský precedens. Pretože ak sa štát, ministerstvo vnútra, štátna volebná komisia, ale aj finančná správa pozrú na tento detailne zdokumentovaný prípad, tak zistia, že Progresívne Slovensko zneužíva inštitút občianskych združení a mimovládnych organizácií na politickú kampaň.

Ako inak nazvať zneužívanie túto situáciu, keď niekto založí občianske združenie, vyzbiera si cez nejakú platformu desať tisíc eur na to, že robí nejakú brožúru, tú brožúru za tie vyzberané peniaze urobí a potom náhodou, rovnako ako pani Čaputová, ako pani Ostrihoňová, ako pán Odor, rovnako tieto osoby teraz kandidujú za Progresívne Slovensko do nejakých funkcií.

Ja keď som bol člen Rady vlády pre mimovládne organizácie a predložil som za občianske združenie poslancom parlamentu návrh na zrušenie dvoch percent daní právnických osôb – to bola tá kampaň „Chcem tu zostať" – práve kvôli tomu, aby občianske združenia a nadácie plnili svoj účel, tak vtedy bol obrovský poprask.

Markíza, Jojka, Deník, aktuality, Smečko. Všetci mali zrazu problém.

Nikto nechcel počúvať, že niektoré médiá za to robili plesy, lety balónom, golfové turnaje. To bolo v poriadku.

Ja som bol označený vtedy v televízii za človeka, ktorý ide zobrať peniaze onkologickým deťom.

Opakujem, onkologickým deťom.

A tu máme občianske združenie nejakých dvoch pánov z Progresívneho Slovenska, ktorí robia politiku, robia za peniaze občianskeho združenia politiku.

Takže sa pýtam, dokedy bude Progresívne Slovensko – Šimečka, Gréč, SaS a ďalší – robiť za peniaze občianskych združení, ktoré sa zberajú na rôzne iné účely na platformách, robiť politiku.

Práve preto jedno z tých opatrení, ktoré žiadame, je predbežné opatrenie – predbežné opatrenie na to, aby sa zamedzilo všetkým aktivitám, ktoré robilo toto občianske združenie v rámci volebnej kampane.

Zoroslav Kollár ako predseda politickej strany Právo na pravdu už povedal, čo sa vlastne udialo. Nebudem to opakovať.

Pre mňa je úplne odporné, že vyzbierate peniaze od ľudí na knihu a potom ju predávate cez internet za šestnásť eur.

Prosím vás pekne. A kandidujete s tou knihou?

Ja to ukážem. Tá kniha sa volá „Že by dobre bolo". Toto je ten pán z Progresívneho Slovenska, ktorý vyzberal desať tisíc eur a teraz to predáva za sedemnásť eur, tú knihu.

Tí, čo ste sa pozbierali, tak ten pán to predáva. Takže si tie peniaze pýtajte naspäť asi.

A tento pán kandiduje za župana.

My budeme postupne odkrývať v rámci Košického kraja a Košíc ďalšie veci. Nielen ktoré sa týkajú kandidátov Progresívneho Slovenska, ale ktoré sa týkajú ďalších kandidátov, pretože to, čo sa zväčša deje na tejto komunálnej úrovni, má presah na či už ovládnutie teplárenstva, vody, odpadu a ďalších vecí. A Košice a Košický kraj je v tomto úplne – povedal by som – klondajk. A Progresívne Slovensko je biznisová strana.

Pripomeniem si pána Štefunka, pripomeniem si pána Trubana a pripomeňme si ďalších, ktorí financovali Progresívne Slovensko v minulosti.

Takže ak sa vrátim k tomuto prípadu, podávame dnes a žiadame finančnú správu, pretože sme predložili už pred pár týždňami dôkaz o tom, že pán Nať povedal: Progresívne Slovensko sponzoruje billboardy Demokratom.

Štátny príspevok – Progresívne Slovensko sponzoruje billboardy Demokratom, druhej politickej strane.

Dneska sme tu pár týždňov neskôr a hovoríme o tom, že sa zneužíva inštitút občianskeho združenia a mimovládnych organizácií, ktoré podľa médií a Progresívneho Slovenska majú pomáhať okrem iného onkologickým pacientom a deťom, ale používajú sa na politiku Progresívneho Slovenska.

Takže my žiadame a budeme žiadať ministerstvo vnútra, štátnu volebnú komisiu aj finančnú správu, aby okamžite konali.

Ak toto znova prejde, ak máme fungovať v štáte, kde môžu politici a politické strany – ja neviem, či Progresívne Slovensko dostalo alebo dostane osemnásť miliónov alebo dvadsať, že im to je málo, že sa potrebujú ešte zberať cez Donáciu – tak asi im je to málo tým ľuďom Šimečkovcom.

Tak potom ja nechápem, načo vôbec máme zákon o voľbách, načo vôbec máme voľby, keď si tu každý môže robiť, čo chce.

A upozorňujem a hovorím znovu, pretože polícia napríklad náš podnet na kampaň „Chcem tu zostať" zamietla.

Ja nerozumiem, prečo nepreverovali, či tie peniaze v rámci nadácií boli použité správne alebo nie.

Za mňa boli použité ako politika. Dokonca to potvrdila aj pani Petková.

Takže, aby som to uzavrel, nejdem vás zaťažovať podrobnosťami. Máme tu kopec dokumentácie z Facebookov, z Instagramov, z akcií, ktoré mali títo dvaja páni.

Všetko to predkladáme na ministerstvo vnútra, finančnú správu. My očakávame napríklad, že sa pozrieme na to občianske združenie.

A posledná výzva, ktorú mám, je, že my budeme musieť a pokiaľ sa tam dostaneme a verím, že sa tam Zoroslav Kollára právo na pravdu dostane, my budeme musieť ako jedno z prvých opatrení urobiť to, že zoberieme politikom peniaze a zoberieme politickým stranám tieto peniaze týmto príživníkom, ktorí sa s miliónmi prižujú na štáte.

Tu sa rozpráva o tom, že budeme brať invalidom, dôchodcom peniaze a tu majú nejakí kreatívni Šimečkovci zbierky. A popritom si robia svoju kampaň niekde.

A teraz im povedzte, koľko takýchto kandidátov, lebo toto sú kandidáti v Košickom kraji za Progresívne Slovensko. Zoberte mi, koľko takýchto iných kandidátov má Progresívne Slovensko po celom Slovensku. Koľko ich je? 50, 100.

Má vlastne Progresívne Slovensko iný model fungovania ako to, že zneužívajú občianske združenia, inštitút občianskych združení na politiku? Ja si myslím, že nie.

Ďakujem veľmi pekne.

Nech sa páči. V tejto chvíli, milí kolegovia, máte priestor na vaše otázky.

Netky, chcela by som sa opýtať, že či máte predstavu o tom, ako zmeniť tento zákon o financovaní a či považujete momentálne financovanie politických strán za netransparentné alebo nie dostatočne transparentné.

Eh, ak dovolíte, ja viem, že sa na otázku nepatrí odpovedať otázkou, ale položím vám otázku, na ktorú nečakám odpoveď. Keď Národná rada Slovenskej republiky prijme nejaký zákon, tak sa najprv v odôvodnení toho zákona hovorí, aký je cieľ, ktorý sa má dosiahnuť týmto zákonom. Zákon o financovaní politických strán mal za cieľ dosiahnuť to, aby politické strany a politici boli finančne nezávislí vo svojom fungovaní, aby neboli tým pádom ovplyvnení a ovplyvniteľní ľuďmi zo zákulisia, z podnikateľského prostredia, kamarátmi príbuznými a podobne.

Tá finančná nezávislosť mala vytvoriť, by som povedal, nezávislosť politickú. A tú otázku si položte každý sám. Ja nečakám od vás na ňu odpoveď. Naplnil sa účel tohto zákona?

No ja si odpoviem aj za vás. Ja si myslím, že nie, pretože napriek tomu, že politické strany dostávajú z peňazí daňových poplatníkov približne 100 miliónov € za jedno volebné obdobie, tak čo sa deje okrem toho, že dostanú peniaze? Vždy keď si ako politici po vyhratých voľbách, keď uspejú, rozdelia Slovenskú republiku ako nejakí stredovekí bojovníci korisť, tak okamžite na ministerstvách a na orgánoch zriaďovateľskej pôsobnosti v ministerstve vymenia pomaličky od riaditeľa až po upratovačku všetkých, dajú si tam svojich kamarátov, známych, príbuzných za veľmi výhodných mzdových podmienok pre tých zamestnancov.

A okrem toho asi neprejde deň alebo týždeň, aby ste nepočuli o zmanipulovanom verejnom obstarávaní, zneužívaní právomoci verejného činiteľa, ktoré je na úkor občanov. Aj keď teda samozrejme tí politici majú takú krásnu vetu, ktorou vždy povedia, že ale všetko bolo v súlade so zákonom.

Čiže môj názor, ten zákon nesplnil účel, pre ktorý bol prijatý.

A viete, ja keď počúvam také príbehy, ako bola teraz púť v Levoči a utklo mi v pamäti jeden príbeh jedného otca, ktorý išiel na púť a chcel tam robiť zbierku, apelovať na to, aby dostal 4 milióny € alebo vyzberal 4 milióny € aby bol zachránený jeho syn, aby dostal takú nejakú liečbu, ktorá sa ešte neprepláca z verejného zdravotného poistenia.

Tak ja si myslím, že oveľa efektívnejšie minutie tých 100 miliónov je na to, aby sme zachránili 25 takýchto detí. Ja si myslím, že ten zákon nesplnil účel. Treba to zmeniť a myslím si, že politická strana má byť financovaná transparentne od ľudí, ktorí sú členovia strany alebo sympatizanti strany. Nech sa v nej všetci prihlásia tak ako to napríklad funguje pri prezidentských voľbách v Spojených štátoch, kde každý – či má príjem 50 000 $ ročne alebo 50 miliónov – pošle na transparentný účet peniaze a všetci vidia, koľko zaplatil.

Ale myslím si, že financovanie politických strán z peňazí daňových poplatníkov treba zrušiť, pretože to nesplnilo účel, na ktorý to bolo prijaté.

Boris Vagner, Fiči média. Pán Kollár, jedným z vašich plánov je ako teda zaplatať dieru vo verejných financiách – je štátna správa, na ktorej by sa dalo ušetriť. Okrem iného určite viete o tom, že tu existujú ešte dve veľké ďalšie diery. Jednou z nich je daňové úniky a šedá ekonomika a druhou neefektívne nakladanie na strane verejného obstarávania.

Chcem sa vás opýtať, či viete o tom, že existuje záplata aj na tieto dve obrovské diery, ktoré mimochodom, keby sa spojili s tou treťou záplatou, tak by vedeli dosiahnuť prebytkový rozpočet.

Môžeš ty?

No jasné.

Aby sme sa vystriedali. Dobre.

Hej. Áno. Viem o čom hovoríte. Myslím si, že toto je jedna z najväčších výziev, ktoré nás čakajú, ak sa ja a verím, že sa nám podarí dostať aj do parlamentu – na jednej strane ušetriť, na druhej strane tá šedá ekonomika a tá daňová medzera.

Ja by som vás len upozornil a povedal len, že toto je inštitúcia, ktorá vyberá peniaze v tejto krajine a toto je výsledok, ako vyzerá tá inštitúcia. Takže nemajme ilúziu, ako vyzerá náš štát, keď takto vyzerajú schody do inštitúcie, ktorá vyberá peniaze.

Eh, a presne ste to pomenovali. Budeme s tým musieť niečo robiť? Ja si myslím, že okrem tej šedej ekonomiky a tých daňových únikov, na ktoré máme riešenia, je tu veľký priestor aj na práve zdaňovanie a transferové oceňovanie a kontrola veľkých firiem zahraničných. Hovoríme tu o bankách, hovoríme tu o poisťovňách, energetické spoločnosti, zbrojárske spoločnosti určite a ďalšie zahraničné potravinové reťazce.

Takže ja si myslím, že my máme všetko spracované. Ide to bohužiaľ do miliárd. Tým miliardam ľudia nerozumejú. Ja to hovorím tak, že to, čo vieme ušetriť, je jedna veľká nemocnica v krajskom meste každý rok v každom krajskom meste.

Ja to možno doplním, aby to bolo tak ľahko pochopiteľné. Viete, pokiaľ by sme naozaj uspeli v tých parlamentných voľbách, tak a hovorím to stále – ja nesúhlasím s názorom pána premiéra, ktorý tvrdí, že máme nízke zadĺženie, pretože sa porovnáva s tými horšími a že my si ešte môžeme dovoliť sa zadlžovať.

Problém nie je výška toho dlhu. Problém je výška úrokov, ktoré z toho dlhu platíme. My si vieme požičať peniaze, ktoré budeme musieť splácať už nie my, možno naše deti a možno vnuci, ale nás ekonomicky potopí tá výška úrokov, ktorá sa dnes pohybuje až na úrovni 4,25% oproti 1,5% v roku 2020.

Čiže to je problém. Ušetriť peniaze sú najľahšie zarobené peniaze. Ja tvrdím, že najľahšie zarobené peniaze a najrýchlejšie sú peniaze ušetrené.

Všetci politici, keď počúvate ich verejné vyjadrenia, hovoria o nejakých víziách. Buď majú víziu v nejakom svojom programe, ktorý keď si prečítate a prelistujete, tak tam nenájdete žiadny merateľný ukazovateľ. Oni to robia takticky, pretože ak tam dajú nejaký presný ukazovateľ číselný, tak by ho potom s tým mohli ich voliči konfrontovať.

Čiže oni hovoria o víziách.

Dokonca pán premiér dal urobiť ďalšiu víziu po 20 rokoch.

Prvú dal urobiť myslím v roku 2006 Slovenskej akadémii vied. Z tej vízie sa nenaplnilo takmer nič a ide robiť ďalšiu.

My na rozdiel od tých ostatných politických strán máme plán a ten plán znamená ušetriť a naozaj hovoríme o miliardách eur na prevádzke štátu.

Nemôžeme si dovoliť znížiť sociálnu úroveň dôchodcov, matiek a mužov samoživiteliek – naozaj tých najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – a nemusíme to urobiť, pretože ak ušetríme na prevádzke štátu, tak z týchto prostriedkov vieme nielen udržať tú sociálnu úroveň všetkých najslabších a najzraniteľnejších, ale vieme podporiť podnikateľský sektor. Pretože okrem ušetrených peňazí musíme z pozície štátu začať zarábať a to sa dá len cez ekonomický rast. A vďaka tým ušetreným peniazom vieme vytvoriť finančný priestor na to, aby sme podporili podnikanie.

A tá inštitúcia za nami je veľmi zaujímavá aj z iného dôvodu.

Za tých 37 rokov od revolúcie bolo v mediálnom priestore aj politikmi prezentovaných viacej zaujímavých nápadov. Len problém je ten, že dobrá myšlienka sa potom buď nezrealizovala alebo bola absolútne deformovaná.

My sme to prezentovali už viackrát verejne, ja to len pripomením. Bol ešte v roku 2004 alebo 2005 urobený takzvaný projekt Unitas. To znamená, že všetky inštitúcie, ktoré vyberajú peniaze od občanov v akejkoľvek forme, mala vyberať jedna inštitúcia.

Bola by som povedal nedostatočne urobená prvá fáza. Bolo zlúčené presne tento úrad s jediným riaditeľstvom, ale ani to nedotiahli do konca, lebo zlúčili len centrály, ale pobočky – finančná správa ako aj colný úrad – majú samostatné.

Čiže napríklad – a viem, že to možno bude vyzerať, že to je strašne jednoduché, ale úprimne, ono to naozaj je jednoduché. Stačí tento projekt doprášiť, dotiahnuť do konca. A už len na tom – viete, akože je to absolútne podľa mňa jednoduché a ľudsky pochopiteľné – keď máte päť alebo sedem inštitúcií, ktoré vyberajú peniaze a zlúčite ich do jednej, tak neušetríte šesť sedmín, ale ušetríte možno polovicu nákladov.

Čiže touto cestou chceme ísť.

Aby som dlho nerozprával, ak máte ďalšie otázky, myslím si, že bol naznačený spôsob, akým uvažujeme.

>> Ja by som mal ešte jednu otázku. Trošku sa posuniem v čase dopredu, trošku možno nečakane. Chcel by som sa opýtať, kto v strane NAPR alebo ako v strane Právo na pravdu sa bude tvoriť kandidátka do najbližších parlamentných volieb?

>> To je ešte strašne ďaleko.

Viete, ja som vďačný úprimne a ľudsky každému človeku, ktorý sa ku mne pridal v časoch, keď môj mediálny obraz bol úplne odstrašujúci.

Postupne, samozrejme, sa buduje skupina odborníkov, ktorí pracujú na jednotlivých oblastiach. My sa pripravujeme na vlastne vstup do tej aktívnej politiky tak, aby sme na rozdiel od tých ostatných politických strán mali plán – konkrétny plán, ktorý bude mať vecné, časové a finančné parametre.

A pripravujeme sa najmä na to, že ten najväčší problém Slovenska je ekonomika, pretože viete, aj v rodine to funguje tak: keď nie sú peniaze, tak ten život jednoducho nefunguje, aj keď je komplikovaný.

Na toto sa zameriavame a priznám sa, že otázku nejakej kandidátky, tak to nad tým som ešte ani neuvažoval.

---

Dobrý deň. Ja by som sa ešte chcel spýtať takú jednu otázku, nech sa vrátim k tej téme.

Aké sankcie vlastne hrozia politikom alebo politickým stranám, keď riešia financovanie kampane tak, ako riešia? To je prvá časť.

A druhá časť – tá hmotná zodpovednosť politikov po 30 rokoch. Stále ju to akosi nemáme.

>> Tak čo sa týka sankcií za porušovanie pravidiel pri financovaní kampaní, tak teoreticky tie sankcie je možné uplatniť a môže politická strana zaplatiť nejakú pokutu.

Ja osobne si myslím, že by mala byť aj táto oblasť trošku sprísnená, pretože tých zneužívaní a by som povedal obchádzaní zákona pri financovaní politickej kampane bolo už toľko, že to nie je sankcia, ktorá je odstrašujúca pre tých politikov a neodradí ich od toho, aby to robili.

Ja si myslím, že by mala byť sankcia vyradenie z politickej strany, zrušenie politickej strany.

Čo sa týka hmotnej zodpovednosti, pozrite sa, všetci politici to hovoria, čo si ja pamätám, minimálne 20 rokov, možno aj viacej. Vtedy som tú politiku až tak veľmi detailne nevnímal, ale nikto to nechce urobiť, pretože si naozaj neurobia sami nad seba, nezavesia ten damoklov meč.

Ja som celý život podnikal a vždy každý z mojich zamestnancov, manažérov musel niesť zodpovednosť za výsledky. Minimálne niesol zodpovednosť za to, že keď nedával výsledky, no tak prišiel o prácu.

Bohužiaľ, politici vedia, že sa im nič nestane. Ani v hmotnoprávnej zodpovednosti, ani v trestnoprávnej.

Dokonca a to je chyba nás všetkých, že my im nevieme voči nim vyvodiť ani tú politickú zodpovednosť, pretože ak by občania dokázali objektívne zhodnotiť činnosť politikov a povedať si po skončení volebného obdobia, že tento človek nás oklamal a mnohí to neurobili raz, mnohí to robili dvakrát, trikrát, tak im už hlas nedám.

Ani toto nefunguje.

Takže toto nevieme samozrejme upraviť zákonom. Áno, ale to, čo vieme upraviť zákonom a sprísniť, je hmotnoprávna a trestnoprávna zodpovednosť.

A to urobíme.

>> A ešte jedna taká podotázka.

Ty ma dobre poznáš. Už vyše týždňa riešia mienkotvorné médiá situáciu, že mne a Daniu v Parklife nedali kávu, že nás odmietli obslúžiť.

Aký máš ty na to názor? Pretože dokonca aj bývalý sudca Ústavného súdu pán Mazák sa vyjadril, že veľmi dobre spravili.

No, hovorí sa tu, používa sa tu taký výraz, že právny štát. Či sme právny štát alebo nie sme právny štát?

Ja teraz nebudem hodnotiť tvoju osobnú skúsenosť alebo osobnú skúsenosť hocikoho iného, ale definícia právny štát je, by som povedal, kvalifikovaná nejakými parametrami a jeden parameter z tých mnohých – lebo nechcem robiť prednášku na tému právny štát – je rovnosť pred zákonom. A aby každý občan v rovnakom prípade bol rovnako zákonom chránený alebo zákonom postihnutý.

A ja si pamätám – a teraz nemám prípravu urobenú, lebo som nečakal túto tému – ale pamätám si, že pár rokov dozadu bol prípad, ktorý sa mi javí veľmi podobný. Nejaký pán, ktorý prevádzkoval kaviareň, reštauráciu, bolo to niekde na východnom Slovensku, odmietol obslúžiť Róma, nášho spoluobčana rómskej národnosti.

Eh, nebudem teraz hodnotiť, či to bolo správne, nesprávne, či ho poznal, nepoznal, možno s ním mal zlé skúsenosti.

Výsledok bol, že dostal vysokú pokutu. Odhad, nepamätám si to presne, myslím, že dostal okolo 5 000 eur pokutu.

A vzhľadom na to, že to bolo akože nejaká prevádzka – nemám žiadne kaviarne, reštaurácie, ktoré by som vedel porovnať s touto skúsenosťou – ale 5 000 eur pre malú prevádzku môže byť teoreticky aj likvidačné.

A ak by sme mali právny štát, aj ja tvrdím, že ho nemáme, ale ak by sme mali právny štát, tak prevádzkovateľ toho podniku, kde odmietli teda niekoho z politických, ideologických dôvodov obslúžiť, by mala byť voči nim uplatnená taká istá sankcia.

Ja len jednu vec tomu poviem.

My vo veľmi krátkom čase prinesieme jeden prípad, ktorý nebol medializovaný, na ktorom ukážeme príklad, ako polícia a generálna prokurátora v podstate v jednom a tom istom merite pristupuje úplne naopak a úplne opačne voči bežnému občanovi, voči ktorému bolo vznesené obvinenie a na druhej strane politikom alebo politikovi, voči ktorým za podľa mňa ešte horšiu vec, ako bolo v petíte pre tohto občana, nevzniesla ani prokurátor, ani polícia opakovane žiadne obvinenie.

Takže je tu dvojitý meter.

Je tu obrovský dvojitý meter.