Tlačová konferencia R. Fica a J. Ráža – otvorenie novej robotickej linky v Tatravagónke Poprad

Aké ľahšie topánky nosíš?

A však každý deň som vonku, viete, som zakopol a už v tomto našom behu potom bolí viacej ako inak. Ja som bol ten, teraz bicyklovať na štyri dni na maľuku s takými mladými. To nemal by som sa naťahovať mláď. Však to je utrpenie mladého Verka. Ak sa treba si nastaviť. Ja mám svoj súkromný športový život. Tomu hovorím. A mám informáciu pán premiér, že ešte minútu a môžeme ísť na to. Ďakujem.

Dobrý deň, dámy a páni.

Vítam vás na tlačovej konferencii pri príležitosti otvorenia novej robotickej linky povrchových úprav spoločnosti Tatra Vagónka tu v Poprade. Vítať a informovať vás bude predseda vlády Slovenskej republiky Róbert Fico, minister dopravy Jozef Vráž a predseda predstavenstva pán Alexej Beliaj.

Pán premiér, nech sa páči.

Vážené dámy a páni, napriek tomu, že máme trochu sťažené podmienky na priebeh tlačovej konferencie, verím, že to všetci spoločne zvládneme.

Chcem poďakovať predstaviteľom spoločnosti Tatra Vagónka za pozvanie, aby som tu mohol byť osobne pri tak významnej udalosti pre túto spoločnosť. Som rád, že som mohol pozdraviť aj zamestnancov, ktorí sa pri tejto príležitosti zhromaždili, pretože počin, pre ktorý sa táto spoločnosť rozhodla, posúva fabriku ďalej a ďalej a ďalej, predovšetkým z hľadiska jej konkurencieschopnosti.

Vážené dámy a páni, situácia, pokiaľ ide o hospodárstvo, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť v Európskej únii, je mimoriadne komplikovaná a práve táto spoločnosť je veľmi citlivá na to, ako sa vyvíja ekonomika v rámci celej Európy, pretože 100% svojich produktov vyváža, takže presne vie, v akej kondícii sa nachádza európska ekonomika podľa počtu predajaných vagónov.

Napriek tomu chcem s radosťou konštatovať, že na Slovensku máme najväčšieho výrobcu železničných vagónov v celej Európe. Spoločnosť Tatra Vagónka dnes možno realizuje viac ako 45% celého európskeho trhu. Je to ročne 4 000 vagónov, 10 000 podvozkov – jednoducho obrovská spoločnosť, ktorá nemá konkurenta v rámci Európskej únie.

Preto je povinnosťou vlády Slovenskej republiky s takýmto významným zamestnávateľom v tomto regióne, ale predovšetkým s takým významným priemyselným podnikom spolupracovať. Niekto tomu neverí, ale platí, že z hľadiska priemyslu a podielu priemyslu na hrubom domácom produkte je Slovensko najpriemyselnejšia krajina v rámci celej Európskej únie.

A to sa nedá zmeniť zo dňa na deň, tak ako sa nedá zo dňa na deň zmeniť štruktúra slovenského priemyslu, ktorá je prevažne orientovaná na automobilový priemysel.

Myslím si, že vzťahy medzi vládou Slovenskej republiky a touto obrovskou spoločnosťou sú veľmi korektné. Pamätám si, ako sme spolupracovali aj v iných častiach Slovenska, kde má táto spoločnosť svoje prevádzky. Keď sme boli informovaní, že Tatra Vagónka má záujem postaviť plne automatickú linku, lakovaciu linku, začali sme okamžite rokovať o spolupráci.

S radosťou môžeme konštatovať, že investícia, do ktorej spoločnosť vložila 13 miliónov €, je úspešná. Je to plne automatizovaná lakovacia linka s tým, že vláda Slovenskej republiky súčasne odklepla ešte na konci roku 2024 investičnú pomoc v podobe daňovej úľavy viac ako 5 miliónov €.

Ak dnes sme mali možnosť to vidieť a pozrieme sa, kam sa posúva vývoj, tak musíme odpovedať, že to je jediná cesta, ako udržať konkurencieschopnosť a pracovné miesta v tak náročnom prostredí, ako je výroba železničných nákladných vagónov.

Vážené dámy a páni, Slovensko, napriek tomu, že je otvorená ekonomika, napriek tomu, že cítime akékoľvek pohyby, hlavne negatívne pohyby na európskom trhu – a to sa predovšetkým vzťahuje na vzťah Nemecka a Slovenska – Slovensko je krajina, ktorá udržuje rekordne nízku nezamestnanosť a mňa to teší.

Na druhej strane musíme konštatovať, že nám chýba v slovenskom priemysle 130 000 ľudí. Aj preto môžeme dnes nájsť v slovenských fabrikách zamestnancov z iných krajín ako zo Slovenska.

Zdá sa, že jednou z ciest, ako reagovať na tento akútny nedostatok pracovnej sily, je plná automatizácia a robotizácia. Preto plne podporujeme tento počin Tatra Vagónky. A preto vláda Slovenskej republiky pristúpila aj k takému rozhodnutiu, k akému pristúpila.

Blahoželám spoločnosti. Želám spoločnosti samozrejme, aby napĺňala svoje ambície, pretože podnikatelia majú svoje legitímne ciele. Ďakujem za to, že v tejto novej lakovacej linke našlo prácu ďalších 55 ľudí. Teší ma aj informácia, že priemerná mzda v tomto prostredí je okolo 1 800 €, 1 800 až 1 900 €. Hovorím o priemernej mzde. To sú údaje, ktoré sú samozrejme potešiteľné.

Na druhej strane želám zamestnancom, ktorí tu stoja po mojej ľavej ruke, všetko dobré. Hlavne si želajme, aby ste tu naďalej mali prácu, aby ste pracovali v kvalitných pracovných podmienkach a my už tie súboje za vás so zamestnávateľmi zvládneme a budeme samozrejme pozerať na kvalitu zákonníka práce, na všetky tie aspekty, ktoré sú pre nás dôležité ako pre vládu, ktorá je sociálnodemokraticky orientovaná.

Využívam, pán Beliaj, túto príležitosť ešte na jedno posolstvo, ak dovolíte.

Vedieme teraz pomerne intenzívny, niekedy možno aj mierne nervózny dialóg o tom, ako má vláda v týchto ťažkých časoch pomáhať slovenským zamestnávateľom. Prosím, uvedomme si ešte raz, že Slovensko je exportne orientovaná, extrémne otvorená ekonomika. Vy ste toho príkladom – 100% svojej produkcie vyvážate mimo Slovenskej republiky.

Aj preto chcem prisľúbiť na tomto mieste, že urobím všetko preto s ďalšími rezortmi, ktoré máme vo vláde, aby čas produkcie z tejto firmy zostal aj na území Slovenskej republiky.

Chcem však požiadať pri týchto náročných časoch, pretože vy ste barometer, vy veľmi dobre viete, čo sa deje v Európskej únii, o seriózny vzájomný dialóg. Nie je možné očakávať, že my zajtra znížime dane a odvody takým spôsobom, že prídeme o tri alebo štyri miliardy, pokiaľ ide o príjmy v štátnom rozpočte. To jednoducho nejde.

Chápem, že možno prudké zníženie daní a odvodov by azda 10 rokov prinieslo nejaký efekt. Ale pokiaľ ide o jednoročný, dvojročný efekt, iba by to znamenalo obrovské výpadky v štátnom rozpočte a problémy pri napĺňaní cieľov sociálneho štátu.

Preto, keďže pán Beliaj je súčasne predstaviteľ významnej zamestnávateľskej asociácie, chcem požiadať o vecný a racionálny dialóg. Áno, uvažujeme o zrušení transakčnej dane, ale za predpokladu, že nájdeme dostatok finančných prostriedkov, aby sme vykryli výpadok v štátnom rozpočte. Ale opakujem to ešte raz: zrušenie transakčnej dane je na stole. Diskutujeme a ak spoločne sa dohodneme na nejakých parametroch, tak verím, že aj tento krok budeme môcť potom spoločne urobiť.

Blahoželám Tatra Vagónke k tomuto významnému počinu. Je to posun k vyššej kvalite, k vyššej konkurencieschopnosti. Verím, že aj k vyšším príjmom a súčasne aj k vyšším príjmom spoločnosti ako takej.

Teší ma, že som sa mohol tohto podujatia zúčastniť.

Myslím si, že veľmi kvalitná spolupráca medzi vládou a Tatravagonkou bude pokračovať aj ďalej, lebo nám záleží na tom, aby takéto obrovské firmy na Slovensku mali dobré podmienky, aby vytvárali kvalitné pracovné miesta a súčasne pomáhali aj štátu, pokiaľ ide o nevyhnutné príjmy, ktoré štát potrebuje na svoje fungovanie.

Preto, pán Beliajev, zakričím dve vety. Nech žije Tatravagonka a nech žije Slovenská republika. A ďakujem za spoluprácu.

>> Ďakujem veľmi pekne, pán premiér. Poprosil by som ešte o slovo predsedu predstavenstva pána Beliejeva.

>> Dobre, ďakujem pekne. Myslím si, že pán premiér o tejto investícii povedal skoro všetko, čiže nie je k tomu čo dodať. Sú to tri roky plánovania, kopania, budovania, schvaľovania. Konečne sme na konci.

Myslím si, že táto investícia výrazne pomôže z dvoch pohľadov. Jeden pohľad je samozrejme ten ekonomický a environmentálny a druhý, ale samozrejme aj ten obchodný, kde naši zákazníci očakávajú, že budeme neustále zlepšovať kvalitu našich výrobkov. A tým, že sme dneska jediní v Európe, ktorí takúto striekaciu linku majú, myslím si, že aj u zákazníkov na to pozitívne nás posunie do iného levelu.

A rád by som sa vrátil k tomu, čo hovoril pán premiér. Áno, som aj prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy a je pravda, že dlhodobo diskutujeme možnosti, ktoré má dneska vláda a štátny rozpočet na to, aby sme nejakým spôsobom pomohli aj podnikom v tejto ťažkej dobe, ktorá nás dneska čaká.

Je skutočne pravda, že my sme 100% vývozca. My najlepšie vidíme, aké problémy má dneska Európska únia, akým spôsobom je Európska únia zabrzdená a myslíme si, že na Slovensku s tým, že Slovensko je tak otvorená ekonomika, tá situácia nie je iná a jednoducho je komplikovaná a myslíme si, že chvíľu bude komplikovaná ešte aj ďalej.

Áno, je pravda, že podnikatelia potrebujú momentálne pomoc a verím, že to nie je jednoduché dneska sa k tej pomoci dopracovať. Vedieme o tom dlhodobé diskusie.

Ja by som možno upriamil pozornosť na jedinú vec. Pozrite sa, my za to, čo sme a čím sme dneska vďačíme, nemuseli by sme mať slavnosti. My ako aliancia sme požiadali vládu Slovenskej republiky, či by nebolo možné na podnikovej úrovni zvýšiť odpočet na investície zo 100 na 200%.

Ono sa to aj dostalo do tých materiálov, ktoré sú v rámci zlepšenia podnikateľského prostredia. Ja by som chcel len poprosiť, že skutočne, či by sme to nemohli nejak rýchlejšie zaviesť. Nie je to nejaký veľký náklad. My sme to počítali, že ročne by to stálo rozpočet možno navyše nejakých 15 až 20 miliónov €.

Ale ja si myslím, že ako Slovensko sa v prvej fáze musíme naučiť vôbec robiť vedu a výskum. My keď sme teraz robili jeden prieskum, čo vadí slovenským priemyselným podnikom na vede a výskume, rozposlali sme to asi na 450 adries a vrátilo sa nám 31 odpovedí. To znamená, že tá veda a výskum skutočne na podnikovej úrovni podľa mňa nefunguje tak, ak by fungovať mala a bude to určite dlhodobý proces, ktorý nás čaká.

Chcem sa poďakovať za investíciu. Určite prídeme s ďalšími. Určite nás čakajú ďalšie výzvy. Bojujeme v konkurencii firiem z Turecka, Bulharska a iných, kde tie výrobné náklady sú úplne iné, ako máme my. Ale zatiaľ musím povedať, že sa nám to darí a verím, že udržíme túto dlhoročnú výrobu naďalej v dobrej kondícii.

Ďakujem pekne.

Využijem to, že môžem hneď reagovať. Áno, potvrdzujem. Pokiaľ ide o požiadavku, ktorú vzniesol pán Beliajev, je v zozname opatrení, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet a ktoré chceme prijať v súvislosti so štátnym rozpočtom. Myslím si, že na tomto sa vieme bez problémov dohodnúť, ale v prípade transakčnej dane, kde je naša vôľa to urobiť, ten výpadok je 400 miliónov €. Pokiaľ ide o príjmy štátneho rozpočtu, musíme nájsť rozumné riešenie, ako tento výpadok nahradíme inými príjmami do štátneho rozpočtu.

>> Ďakujem veľmi pekne. Teraz je priestor pre tri otázky. Poprosím k téme. Čo sa týka technických otázok, potom tu ostane aj pán Beliajev.

Nech sa páči.

>> Dobrý deň. Pavlíková, televízia Joj. Ja sa chcem opýtať, keďže ide o plne automatickú linku, robotickú linku, nemajú sa obávať zamestnanci prepúšťania?

Pozrite sa, pre nás táto linka určite nie je dôvodom na prepúšťanie. Samozrejme, sme museli zmeniť štruktúru. Áno, určite sme tu mali viac pracovníkov v lakovni, ale tých pracovníkov sme dneska vedeli umiestniť na iných lakovacích linkách. Áno, ale samozrejme, pozrite sa, tá situácia nie je jednoduchá. Aj nás sa to nejakým spôsobom dotýka celý ten problém toho európskeho trhu. Čiastočne sme znížili objem výroby, čiastočne sme rozvoľnili výrobu, čiastočne sme sa rozlúčili s nejakými zamestnancami, ktorí pracovali na zmluve a tak ďalej, ale nie je to nič také, čo by nás nejakým zásadným spôsobom ohrozilo. Čiže ideme ďalej.

Pani redaktorka, chápem, že je tu určitá miera politického súboja o tom, v akom stave Slovenská republika je. Ja odmietam tvrdenia, že Slovenská republika je nejaká čierna diera, kde nič nefunguje, lebo to tak nie je. A myslím si, že ani zďaleka nežijeme tak zle, ako sa to snaží niekto na Slovensku povedať slovenskej verejnosti.

Pýtate sa na to, či zavedenie nejakej automatickej linky, čo je normálne, neznamená aj úbytok pracovných síl. Ale my máme iný problém, pani redaktorka. Nám chýba 130 000 zamestnancov v priemysle. Preto ak hovoríme o nezamestnanosti, ktorá je rekordne nízka, to sú rekordy, ktoré máme v nezamestnanosti z hľadiska veľmi nízkych sadzieb.

Nerozumiem, prečo sa snažíme vytvoriť atmosféru na Slovensku, že tu sú nejaké hromadné prepúšťania, že tisíce ľudí prichádzajú o prácu, keď firmy hľadajú ľudí. Mali sme napríklad prípad Samsungu, ktorý sa rozhodol, že odíde z jednej časti Slovenska. Tí zamestnanci boli okamžite rozobratí inými firmami, ktoré v tom regióne pracovali.

Takže pozerajme na veci tak, že automatizácia je podľa všetkého jediná cesta alebo jedna z významných ciest, ako reagovať na obrovský nedostatok pracovnej sily, ktorý na Slovensku máme.

Druhá téma je často opakovaná, že ľudia všetci odchádzajú zo Slovenska preč. Ako je možné, že vyšiel oficiálny údaj, ktorý potvrdzuje, že viacej ľudí sa vracia ako odchádza?

Prosím, nevytvárajme nejaký virtuálny nepravdivý svet o Slovensku. To, čo sa šíri, je nepravda. Áno, máme veľa starostí, potvrdzuje to aj pán Beliajev, ale toto je krajina, ktorá je vo svojej podstate úspešnou krajinou.

Nechápem, prečo máme my v krvi národný šport sa sebabičovať a hovoriť, že všetko je zlé, všetko je zlé a všetko je zlé. Ak sa pozrieme na počet ľudí, ktorí idú na dovolenky, ak sa pozrieme na počet mobilných telefónov a iné ukazovatele, tak zistíte, že to vôbec nezodpovedá tomu obrazu. Opakujem, nie všetko je dokonalé a tomu obrazu, ktorý sa vytvára.

Takže pre mňa stále visí: 130 000 ľudí nám chýba v priemysle. 130 000 ľudí.

A mám z toho veľký problém, pretože ak chodíme do zahraničia, tak často súčasťou agendy, ktorú mám v zahraničí, je diskusia, či by nejakí zamestnanci z tých krajín nemohli k nám prísť pracovať, lebo nám títi ľudia reálne chýbajú.

Takže toto je počin, ktorý by som vôbec nespájal s nezamestnanosťou. Naopak, je to počin, ktorý pomáha tomu, že máme taký akútny nedostatok pracovnej sily.

>> Ďakujem.

Nech sa páči, ďalšia otázka.

>> Dobrý deň, Cimborová, TA3.

Ja by som sa rada opýtala, kam smeruje väčšina produkcie tohto závodu a či teda pán Beliajev vidí možnosť, ako si pán premiér želá, aby väčšia časť zostala u nás na Slovensku, či na trhu sú takéto možnosti.

Tak produkcia smeruje do celej Európy. To znamená a to je bez rozdielu, ako máme asi zákazníkov v každom štáte európskom. Áno, sú to väčšinou veľké spoločnosti. Samozrejme, tie železničné spoločnosti sú veľké, takže tam vyvážame. Dneska diskutujeme nejaké otázky rozšírenia výrobných kapacít smerom na Blízky východ, a lebo samozrejme pri tom podiele výroby, ktorý máme dneska v Európe, nám už nikto ďalšie zvyšovanie výroby nedovolí z titulu antimonopolných zákonov.

Čiastočnú výrobu máme v Indii, kde máme svoje investície. V Indii sme druhý najväčší výrobca vagónov v tomto štáte.

A čo sa týka tej ďalšej otázky, pripomeňte mi, čo ste sa ešte pýtať.

>> Že či existuje priestor na trhu, aby tu ostalo viac vašej produkcie.

Tak ako pán premiér hovorí. Pozrite, samozrejme, Slovensko je päťmilióny trh, takže nemôže sa porovnávať s takými ekonomikami, ako je Nemecko, Francúzsko a podobne. Ale vedieme diskusie dneska so slovenským ministerstvom obrany, ktoré potrebuje pre svoju motorizovanú brigádu zvýšiť objem vagónov, ktoré sme im už pred nejakými dvomi rokmi dodali. Dodávali sme to cez nákupnú organizáciu NATO. Áno, čiže ona bola ten, kto to kontrahoval.

Takže máme tam vyrokované ceny, máme tam vyrokované podmienky a veríme, že by sa nám možno ešte v tomto roku podarilo nejaký pár vagónov pre ministerstvo obrany urobiť.

>> Ďakujem veľmi pekne.

Nie sú ďalšie otázky. Vážení hostia, ďakujem za účasť. Ďakujem vám, médiá.