Taraba: Nekontrolovaná výstavba v národných parkoch sa po zonácii končí
Taraba: Nekontrolovaná výstavba v národných parkoch sa po zonácii končí
Přepis videa
Zobrazit / skrýt přepis
Nekontrolovaná výstavba v národných parkoch sa po zonácii končí. Jasné pravidlá pre ochranu prírody, ktorá sa významným spôsobom rozširuje v každom jednom národnom parku. Z ukazovateľa tohto faktoru, že koľko tých hektárov pribudne do tej jadrovej zóny, minister Tarab je lepším miestom životného prostredia, ktorý najviac prispel k rozsahu bez zásahu.
A vďaka tomuto vo Vysokých Tatrách sa zvyšuje lokalita najprísnejšej zóny ochrany v tom piatom stupni zo 45 % na 61 %. Prečo v týchto národných parkoch doposiaľ mohli vznikať nekontrolovane tie veľké developerské komplexy? Pretože to išlo na výnimku a práve zonácia končí s výnimkami a dáva jasné pravidlá.
Myslím si, že dávame poriadok, veľmi jasný poriadok do národných parkov. Tisíce výnimiek prestanú mať dôvod existovať. Nikto nebude musieť chodiť za riaditeľmi národných parkov klopkať každý rok, že nech uzná, že aj tento rok sa môže lyžovať na tom svahu. Už nebude deväť rokov trvať výmena Starej lanovky z 80. rokov a budeme potom rozprávať, ako sa krásne rozvíjajú iné lyžiarske strediská na poľskej strane a tam a v Rumunsku a neviem kde všade, a na druhej strane my tu dávame pravidlá také, aby naozaj už nikto nemal záujem tu čokoľvek investovať.
Tam, kde je nejaká infraštruktúra, uznávame, že tá infraštruktúra tam je. Takže ak je niekde desiatky rokov stojaci hotel, parkovisko, cesta, železnica alebo kde sa desiatky rokov lyžuje aj s lanovkami, tak všade tam konštatujeme, že nie je piata zóna ochrany prírody teda najprísnejšia, ale že je tam ľudská činnosť a tam na týchto lokalitách sa úplne logicky znižuje stupeň ochrany.
Najvypuklejší problém napríklad bol, ako viete, v Štrbskom plese, kde formálne na papieri sa tvárime, že nič nestojí, že tam nie sú žiadne hotely, že tam nič nie je, že tam je krásna piata zóna ochrany prírody, že tam pomaly nemôžete vstúpiť a potom sa všetci tam chodíme ubytovávať, poznáme to tam a je to turistická destinácia. A to, že to doteraz tak fungovalo, bolo možné iba na základe výnimiek. A tie výnimky predstavovali z môjho pohľadu nielen neštandardný pohľad, ale je to aj veľmi zlé podhubie aj pre možnú korupciu.
A zase tam, kde treba niečo chrániť, lebo sú tam vzácne biotopy alebo živočíchy hodné ochrany, tak tam to uznávame.






