ŠIESTY SUDCA OČISTENÝ. KOĽKO ZNIČENÝCH ŽIVOTOV EŠTE POTREBUJEME, ABY SI TO OPOZÍCIA A MÉDIÁ VŠIMLI?

Pekný deň prajem. Bývalý sudca Eugen Paláš bol po viac ako šiestich rokoch trestného stíhania očistený. Prokurátor dospel k záveru, že skutok nespáchal. Šiesty sudca v kauze Búrka. Šiesty.

Nepomohla mu žiadna novela trestného zákona, žiadna zmena legislatívy, o ktorej opozícia a jej mediálni spojenci tak radi rozprávajú. Eugen Paláš čelil trestnému stíhaniu šesť rokov, bol vo väzbe. Prišiel o výkon funkcie, o dobré meno, o pokojný život. Šesť rokov žil s nálepkou korupčníka. Dnes prokurátor konštatuje, že skutok nespáchal.

Som presvedčený, že zajtra o tomto prípade takmer nič nebudete počuť. Nebudú mimoriadne televízne diskusie, nebudú emotívne titulky, nebudú výzvy na vyvodenie zodpovednosti, pretože príbehy nevinných ľudí, ktorým štát zničil roky života, nie sú témou opozície ani veľkej časti mainstreamových médií. Kde je rozhorčenie nad tým, že človek strávil mesiace vo väzbe a následne roky pod trestným stíhaním, aby sa napokon ukázalo, že skutok nespáchal? Kde sú otázky, ako bolo vôbec možné, že sa takéto veci diali? Kde je záujem o osud ľudí, ktorých verejne odsúdili dávno predtým, ako o nich rozhodol súd?

Nejde pritom o ojedinelý prípad. Je to už šiesty sudca v tej istej kauze a nie je jediný ani mimo nej. Postupne sa ukazuje, že mnohé veľké príbehy z éry Matovičovej vlády, ktoré boli prezentované ako dôkaz historického víťazstva nad korupciou, sa pod váhou faktov rozpadajú. Mnohí ľudia boli zatýkaní, vláčení po médiách, držaní vo väzbe a verejne označovaní za vinných. Dnes sa však o ich osudoch mlčí.

O to cynickejšie pôsobí, keď predstavitelia hnutia Slovensko ešte aj dnes stoja pred kamerami a chvália sa tým, ako vraj rozviazali ruky orgánom činným v trestnom konaní. Dnes už vidíme, ako toto rozväzovanie rúk vyzeralo v praxi. Nevinní ľudia vo väzbe, zničené kariéry, zničené rodiny, roky trvajúce trestné stíhania, ktoré sa končia konštatovaním, že skutok nespáchali.

Ak toto niekto považuje za úspech, potom máme vážny problém s chápaním spravodlivosti. To nebolo rozväzovanie rúk spravodlivosti. To bolo rozväzovanie rúk systému, ktorý prestal rešpektovať prezumpciu neviny, prestal rešpektovať elementárne princípy právneho štátu a začal fungovať podľa jednoduchého pravidla: najprv človeka zničiť, až potom zisťovať, či je vôbec vinný.

A čím viac času prechádza, tým viac sa ukazuje, že za pompéznymi tlačovými konferenciami, mediálnymi linčmi a politickými sloganmi zostali predovšetkým zničené ľudské osudy. Ak niekto ešte aj dnes oslavuje toto obdobie ako vrchol boja za spravodlivosť, potom neoslavuje právny štát. Oslavuje obdobie, v ktorom sa z trestného konania stal politický nástroj a z konkrétnych ľudí prostriedok na dosahovanie politických cieľov.

Aj preto sa dnes tento starostlivo budovaný mýtus rozpadá pred očami verejnosti – prípad po prípade, rozhodnutie po rozhodnutí, oslobodenie po oslobodení.

Preto je potrebné neustále pripomínať prezumpciu neviny. Platila včera, platí dnes a bude platiť aj zajtra. Platí pre každého bez rozdielu. Platí aj pre Tibora Gašpara. Nikto nemá právo robiť z človeka vinníka skôr, ako o tom právoplatne rozhodne súd.

Príbeh o údajnej očiste spoločnosti sa nerozpadá preto, že to tvrdí súčasná vláda. Rozpadá sa preto, lebo hovoria fakty. Hovoria rozhodnutia prokurátorov a súdov, hovoria konkrétne ľudské osudy, zničené kariéry a roky života, ktoré už nikto nikdy nevráti.

Pri zatýkaniach boli kamery, titulky, mimoriadne relácie a politické vyhlásenia. Pri oslobodzujúcich rozhodnutiach je ticho. Presne to ticho, ktoré dnes sprevádza aj prípad Eugena Palašti. Akoby šesť rokov stíhania, väzba a zničená kariéra nestáli ani za jednu vážnu otázku.

A práve to je najväčší škandál. Nie iba to, že nevinní ľudia čelili roky trestnému stíhaniu, ale aj to, že mnohí z tých, ktorí ich bez dôkazov odsudzovali, dnes nemajú odvahu priznať si omyl. Opozícia mlčí. Väčšina médií mlčí, pretože pravda im nezapadá do príbehu, ktorý roky budovali.

Šiesty sudca je očistený. Koľko ich ešte musí byť, aby si to konečne všimli?