Robert Fico: O co skutečně půjde na summitu v Ankaře?

Čku a teraz vám poviem sumu, z ktorej sa vám zakrúti hlava.

Doteraz Európska únia dala Ukrajine 370 miliárd € na vojnu. 370 nie miliónov, miliárd € na vojnu.

S veľkým znepokojením sledujem prípravy summitu NATO v Ankare. Summit bude prvý júlový týždeň a počúvame, že znovu sa chcú zbierať ďalšie peniaze na Ukrajinu. Hovorí sa o 70 miliardách € na ročnej báze na podporu vojny na Ukrajine.

Ako som tu, hovorím to prvýkrát verejne, poviem to aj dnes na rokovaní vlády. Budem všetko preto robiť, aby sa Slovenská republika nezúčastňovala na vojenských pôžičkách pre Ukrajinu. Ale Slovenská republika nebude z vlastného rozpočtu dávať Ukrajine peniaze na zbrane a na vojnu. Jednoducho nebudeme dávať.

Je to tak obrovský náklad na náš rozpočet, že si to teraz v tomto okamihu predstaviť ani nevieme. Bude to veľmi náročné, pretože už na predchádzajúcom summite Trump prinútil všetky členské štáty na to, že súhlasili s navýšením na 5% výdavky na obranu.

Viete, čo je to 5% HDP? Momentálne platíme 2% z HDP. Je návrh na 5%. Tá absorpčná kapacita ani neexistuje, ale ten tlak je brutálny. Zbrojiť, zbrojiť a zbrojiť.

Chcem využiť túto príležitosť a niečo veľmi podstatné povedať a hovorím to prvýkrát v rozhlase. Je na stole ďalší plán na obrovskú vojenskú finančnú pomoc pre Ukrajinu. Viete, že Európska únia schválila 90 miliardovú pôžičku, na ktorej sa Slovensko nezúčastňuje, pretože tieto peniaze idú výlučne na podporu vojny.

My však budeme musieť budúci týždeň — preto o tom hovorím teraz, pán redaktor — sa stretnúť na úrovni najvyšších ústavných činiteľov aj za účasti ministra obrany a zaujať stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhom, aby na summite NATO, ktorý bude v Ankare, sa rozhodlo o masívnej finančnej vojenskej pomoci Ukrajine na ročnej báze. Hovorím o desiatkach miliárd €, aby bolo úplne zrejmé.

Čiže je tu návrh, aby okrem tých 90 miliárd prichádzali ďalšie desiatky miliárd eur na Ukrajinu ako vojenská pomoc, aby vojna mohla pokračovať. Ako nepoznám ja nepoznám — pán redaktor — názory iných ani nemôžem za iných hovoriť, ale keďže sme sa nezúčastnili na vojenskej pôžičke pre Ukrajinu v rámci Európskej únie, budem viesť rokovania tak, pokiaľ ide o budúci týždeň, aby slovenská delegácia nemala mandát na schválenie zapojenia Slovenska do ďalšej vojenskej finančnej pomoci pre Ukrajinu.

My asi nezabránime a nemôžeme zabrániť iným. Ak sa chcú iné krajiny pozberať na vojnu, tak asi im v tom zabrániť nemôžeme. Ale Slovenská republika je mierová krajina a preto to hovorím včas a dopredu. Budem viesť všetky rokovania tak, aby delegácia, ktorá pôjde do Ankary, nemala možnosť zapojiť Slovensko do týchto vojnových pôžičiek.

Poznáte postoj Maďarska a ďalších našich susedov?

My sme o tom hovorili. Áno. Práve v tomto je V4 výnimočná, že sa môžu štyria premiéri stretnúť v atmosfére privátnej. Hovorili sme na túto tému a každý je týmto návrhom mimoriadne vyrušený.

Pán redaktor, asi viete, že tu bol návrh generálneho tajomníka NATO pána Ruteho, aby každá krajina, členský štát NATO, platila 0,25% HDP na podporu Ukrajiny. To sme odmietli. Tak teraz prichádza iný návrh, že poďme sa pozbierať a poďme Ukrajine dať ďalšie peniaze.

Hovorím o tom preto, pán redaktor, pretože si myslím, že môžeme všetci konštatovať, že dnes vojne proti Rusku nie je iba Ukrajina, alebo teda Rusko nie je vo vojnovom stave iba s Ukrajinou, ale že tým, že mnohé západné krajiny dodávajú Ukrajine vyspelé technológie, ktoré musia ovládať na území Ukrajiny, cudzí vojaci — to neovládajú ukrajinskí vojaci. Vidíme teraz tie útoky do vnútrozemia Ruskej federácie. Dochádza k obrovskému medzinárodnému napätiu. Obrovskému.

Preto sa mi zdá byť zvláštne, že sa ideme baviť o nejakej iniciatíve jednej opozičnej politickej strany na začiatku tejto relácie.

Hrozí eskalácia s Bieloruskom.

Obávam sa, pán redaktor, že ak bude pokračovať toto používanie vyspelej západnej techniky, ktorá je obsluhovaná západnými vojakmi a expertami na území Ukrajiny a bude dochádzať k používaniu najmodernejších zbraní proti Rusku, tak môže prísť odvetný útok alebo odvetná odpoveď zo strany Ruskej federácie.

A teraz si kladiem otázku: či to niekto chce alebo to nechce? Ja som presvedčený, lebo som bol svedkom diskusií v Európskej rade. Je nás len pár, pán redaktor, ktorí sú za dialóg a mierové riešenia. Ja patrím medzi nich a ja sa k tomu veľmi hrdo hlásim. Obávam sa, že je veľmi veľa premiérov, ktorí si želajú pokračovanie vojny. Prosím, nepodceňujme to.

Niekto si môže myslieť, že mier je medzinárodná téma. Mier je predovšetkým slovenská domáca téma. A preto som považoval za dôležité v tomto okamihu povedať veľmi jasne: Slovensko bude vždy patriť medzi krajiny, ktoré podporujú dialóg.

Zostal som posledný premiér v rámci Európskej únie, ktorý má priamy kontakt tak na prezidenta Zelenského, ako aj na prezidenta Putina, a podporujem dialógy. My sa musíme baviť.

Ja odmietam kritiku, ktorá bola vznesená voči predsedovi Európskej rady pánovi Koštovi za to, že vytvoril diplomatický kanál medzi Európskou radou a Ruskou federáciou. Viete, čo sa môže stať? Zaletí nám nejaký dron úmyselne, neúmyselne, padne na nejaký bytový blok, dôjde k nejakým úmrtiam alebo zraneniam a môžeme mať na stole tretiu svetovú vojnu.

Sa nenašlo 90 hlasov nedávno, aby sa volebné obdobie mohlo skrátiť práve referendom. Vy sa ešte pokúsite vyjednávať s opozíciou alebo je pre toto volebné obdobie táto téma definitívna a podporujete túto iniciatívu?

Samozrejme, že by bolo správne, aby v ústave Slovenskej republiky bolo jasne formulované, že dá sa skrátiť volebné obdobie aj referendom. Verte, my sme predsa o to opakovanie žiadali v minulosti, len nám v tom bolo zabránené, pretože sa vtedy obrátila pani prezidentka Čaputová na Ústavný súd. Preto je to na stole.

Myslím, že je aj podaný návrh v Národnej rade Slovenskej republiky. Treba s opozíciou na túto tému hovoriť a pokiaľ ide o nás, osobne sa chystáte s nimi komunikovať?

Myslím, že s opozíciou. Pán redaktor, sú veci, ktoré sa týkajú komunikácie na úrovni predsedov politických strán, a sú veci, ktoré sú na úrovni predsedov poslaneckých klubov. Toto je hlasovanie v parlamente. Je dôležité, aby predseda poslaneckého klubu Smeru Slovenská sociálna demokracia Ján Richter išiel a komunikoval s opozíciou. Je to dôležitá vec. Ja si myslím, že referendum by mal byť, mala by byť možnosť skracovať volebné obdobie.

Vráž ohlásil kandidatúru v Bratislave v jasenvských komunálnych voľbách vzhl'adom na súčasného primátora a kandidáta opozície Matúša Vala. Hoci sedí vo vašej vláde a je nominantom Smeru do volieb ako nezávislý, má podľa vás reálnu šancu uspieť?

Rešpektujem rozhodnutie ministra dopravy, že pôjde ako nezávislý kandidát, pretože on nie je členom Smeru, aby bolo jasné. On je nominantom Smeru na pozíciu ministra dopravy.

A opäť robil som nedávno takú tlačovú konferenciu a hovoril som o tom, že médiá majú 81% nedôveru na Slovensku.

Je to preto, lebo vytvárajú iný svet, aký je reálny.

Hovorím to preto, lebo keď minister dopravy Jozef Rš – mimochodom dobrý minister – stavia križovatky v Bratislave, tak je chválený celou bratislavskou verejnosťou všetkými.

Akonáhle oznámil, že chce kandidovať proti Valovi, tak už je najhoršie zviera na svete, ktoré treba utratiť.

To je jednoducho dnes taká realita.

Viete, pán redaktor, my sme svedkami neuveriteľného pokrytectva. Neuveriteľného pokrytectva.

Ja vám uvediem príklad za všetkých.

Keď riaditeľ SIS pán Gašpar Mladší havaroval, neporušil žiadny zákon, neporušil žiadne dopravné predpisy a nikomu sa nič nestalo.

Náhodou sa neorganizovali tam pred úradom vlády veľké zhromaždenia na odvolanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

No, organizovali to. Urobila to samozrejme opozícia napriek tomu, že neporušil žiadne predpisy, nikomu nič neurobil.

Máme príklad havárie – v tomto prípade bývalého prezidentského kandidáta pána Korčoka.

Nedal prednosť na križovatke, zranil osobu v aute.

Samozrejme, treba odvolať mladého Gašpara, ale v prípade pána Korčoka je hrdina. Je hrdina, pretože on zostal na mieste dopravnej nehody. Tak sa má každý správať.

Toto je neuveriteľne nebezpečné pre Slovensko.

Ak v tomto dvojitom metri budeme ďalej pokračovať a budeme na budúci rok predkladať rozpočet, ktorý má stabilizovať verejné financie – rozpočet, ktorý zabezpečí, že neodovzdáme, ako sa to stalo v našom prípade, najhoršie verejné financie v Európskej únii.

Má to byť stabilný rozpočet, ktorý dá ďalšej vláde, ktorá príde po parlamentných voľbách, verejné financie, s ktorými bude môcť normálne pracovať.

Tá stabilizácia spočíva v tom, pán redaktor, že bude normálny deficit a bude normálny verejný dlh.

Ja neviem, čo viacej sa od nás očakáva.

Jediná živá vec, s ktorou teraz pracujeme – mali sme pred dvoma dňami stálu konferenciu spoločenského dialógu, kde riešime víziu Slovenska do roku 2040 a hovorili sme aj na túto tému.

Ja som všetkým zúčastneným zopakoval: máme na stole zrušenie transakčnej dane, ale za predpokladu, že budeme dostatočne vedieť nájsť náhradu výpadku. Pretože ak zrušíme transakčnú daň, tak stratíme na príjmoch štátneho rozpočtu medzi 400 až 500 miliónmi eur a to musíme niečím nahradiť.

Tak ak sa pýtate na nejaké stabilizačné opatrenia, tak napríklad transakčná daň je jedna z horúcich tém, o ktorých teraz rokujeme.