Riabov: Zneuctenie pamätníkov Červenej armády nie je náhoda. Stoja za tým politické strany?| TVOTV

Hosťom televízie OTV je pán Alexander Riabol, právnik ekonóm.

A pre našu tému, zdá sa to najdôležitejšie predstavenie ochranca pamätníkov.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Dobrý deň prajem.

Ďakujem za pozvanie.

Nech sa páči. Kedykoľvek.

Pán Rabol, historicky po prvý raz bola slovenskému mestu udelená finančná pokuta a to za nedôstojné konanie k vojnovému hrobu pamätníkov vojakov sovietskej armády. Bolo to konkrétne v meste Prešov.

My sme dvaja pred niekoľkými mesiacmi o tom robili rozhovor, ale pre našich divákov možno nie každý videl túto reláciu. Povedzme si niečo bližšie o tejto kauze.

Áno. Poviem k Prešovu, ale poviem, že ten začiatok samozrejme začal v Košiciach tým, že sme vyzbierali vlastne tú veľkú aktivitu, kde veľká časť populácie podporila našu petíciu za ochranu pamätníka vojakov sovietskej armády v Košiciach, ktorý bol neustále niekoľko rokov atakovaný jednotlivcami, ale potom už aj samosprávou. Vyzbierali sme 10 000 fyzických podpisov.

No a akosi je to zvláštne, lebo aj Košice, aj Prešov boli oslobodené 19. januára 1945, pričom Košiciach patrí ten primárny moment, že prvé oslobodené mesto je slovenské. Prešov toho istého dňa bol oslobodený a ako keby v takýchto mestách sa rozhorela tá iniciatíva už nielen tých jednotlivcov poškodzujúcich pamätníky, ale samotných samospráv bojujúcich s pamätníkmi.

Takže potom, ako sme prezentovali tieto veľké úspechy, že vlastne veľká časť národa sa postavila za ochranu pamätníkov, lebo skutočne nám sa to ľahko zbieralo tá petícia, tak aj tí ľudia v Prešove už mali posledné tri roky problémy s tamojšou samosprávou, ktorá usilovala o veľmi podobné veci – poškodenie pamätníka, jeho premiestnenie, odstránenie. A keď im to nešlo inak, tak našli iný spôsob, akým na dôstojnosť pamätníka zaútočiť.

No a vlastne stalo sa to, že našla sa statočná odvážna pani Daniela Šipošová, ktorá v Prešove ako členka Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov šla do toho. Nenechala sa odradiť ostatnými, ktorí jej hovorili, nechaj to tak radšej. Písala listy primátorovi mesta, kde sa dalo.

A vlastne keď videla, že už sa dostala do istého štádia, že potrebuje pomoc, tak oslovila mňa, či by som jej mohol pri ochrane prešovského pamätníka pomôcť.

To, čo sa stalo na záver tej celej pomoci, je, že presne sme dosiahli historický obrovský moment – prvý, kde po viac ako 20 ročnej existencii zákona o vojnových hroboch sme dokázali prvýkrát nejakú samosprávu, ktorá sa nedôstojne správala k pamätníku, pomenovať, povedať, že spáchala správny delikt a zároveň, že jej za toto konanie bola udelená finančná pokuta. Čo znamená, že ktokoľvek ďalší, ak bude chcieť skúšať tieto tendencie, bude musieť podobným konaniam čeliť, čo je možno taký pozitívny moment, že sme na správnej ceste, aby sme tomu zabránili a zastavili to.

Ako reagovala na to samospráva a o akej čiastke rozprávame?

No, samospráva – v jej mene vystupoval aj pre televíziu priamo primátor mesta Prešov František Oľha, ktorý teda nejakým spôsobom je spojený so stranou Demokrati. A v podstate on tvrdil niečo úplne absurdné.

Aby sme povedali, čo sa tam vlastne stalo – v priestore pamätníka, priamo v jeho areáli boli rozmiestnené stánky s občerstvením a s alkoholom viac ako dva mesiace v roku. Tri roky po sebe. Rok 23, 24, 25. Áno, to adventné obdobie, ale viac ako dva ešte v polke októbra ich začali budovať. A to presne hovorím, že nevedeli to urobiť normálnym spôsobom, lebo predsa len nejaká ochrana pamätníkov je – oni ju testovali do akej miery sa dá zasahovať do pamätníkov. Nevedeli to urobiť tým normálnym spôsobom v Prešove.

V Košiciach dokonca nejaké uznesenia prijali proti pamätníku, ktoré potom nie sú schopní realizovať, lebo im to dochádza. Ale v Prešove tým pádom tam to stopli na tej úrovni a skúsili to iným spôsobom – že budú ten pamätník dehonestovať tým, že ľudia budú popíjať, veseliť sa. No doslova to obrazné slovné spojenie, že tancovať na hrobe niekoho – čo je, keď si to rozmeníme na drobné, vrcholne neetické a neempatické správanie k piete daného miesta.

Čiže rozmysleli tam takéto stánky. A samozrejme, to, k čomu sa tam dochádzalo – čo sme aj mali na fotografiách a možno aj môžeme ešte potom pripomenúť – tak reálne robili také smetisko z tohto pamätníka, z pamätníka vojákom československej armády, Víťazstvu nad fašizmom, druhého oslobodeného slovenského mesta. Tam v tých kvádroch, kde normálne mali rásť kvety, tak vlastne tam bolo more špačkou.

Toto sú obrazne zachytené veci. Takže ako to inak pomenovať, čo sa tam dialo, keď takéto stánky tam rozložíte? Samozrejme, že toto všetko ide ruka v ruke.

A to, čo tam hovorili tí očití svedkovia, že k čomu tam dochádzalo, tak to je ešte oveľa horšie. Veľmi slušne povedané – že si z toho potom následne urobili toaletu, pretože konzumovali kadečo, niekto keď vypil možno viacej.

A toto sa domnievame, že toto bol presne ten účel, za ktorým sa práve tieto stánky priamo pred pamätníkom rozložili. To dokonca ten primátor mesta pre televíziu povedal, že nepriblížili sme sa k pamätníku. Možeme si dať možno aj ten šok, hej, ako to doslova klame do tej televízie, lebo oni boli na centimetre vzdialení od pamätníka. To normálne na hranici pamätníka, priamo v areáli pamätníka sa toto dialo.

On má samozrejme to zákonné pokrytie ako vojnový hrob. Haj, symbolicky existujú tieto, ale požíva to stále tú istú pietu ako naozajstný hrob.

A teda rozmiestnili tieto stánky. On teda hovoril, že sa nepriblížili, že nejakým spôsobom nepoškodili.

A čo bolo to najabsurdnejšie, čo na to povedal, tak on ako zástupca demokratov, primátor Prešova, pán Oľha hovorí, že ich zámerom bolo zvýšiť dôstojnosť pamätníka. A to má krásne vysvetlenia, lebo hovorím – po prvé, stále to tancovanie na hrobe a všetka tá toaleta a tieto veci okolo toho. To ako logické vysvetlenie, ktoré okresný úrad pochopil a dal im za to pokutu, neuznal ich argumentáciu.

Ale mne to príde ešte vtipné z druhej strany, lebo demokrati sú tí, ktorí hovoria v tých svojich nejakých programových vyhláseniach, že im vadia pamätníky, že oni sa chcú inšpirovať Ukrajinou. Tam ten ich jeden Jánošík, ten zbojník, ktorého preverovala tá – keď s tou sekerkou mal niečo proti premiérovi po atentáte – tak ten chodí po banderovských pamätníkoch na Ukrajine, čo sú pamätníky UPA, ukrajinskej posteleckej armády, organizácie ukrajinských nacionalistov. A chváli, že ako dobre, že ako dobre sú tieto pamätníky postavené a že dobre, že zbúrali teda pamätníky víťazstva nad fašizmom a že toto isté treba urobiť aj na Slovensku.

A veď demokrati sa k nemu hlásia hrdo k tomu človeku.

Takže ja teraz nedokážem pochopiť, že normálne strana Demokrati bojuje proti pamätníkom a ich primátor bojuje za zvýšenie dôstojnosti úcty k pamätníkom sovietskej armády.

Ja neviem, nebude mať nejaký problém. Nezdá sa mi to. Jednoducho klame, hej?

A klame kvôli tomu, že sa chce vyhnúť tomu, čo vlastne nasleduje, hej? Tá spravodlivosť, ktorá nastúpila, že pamätník bol zneúctený a že sa bude musieť za to zodpovedať. Lebo ja sa potom pýtam, že tam bola udelená finančná pokuta 1000 €, čo je vlastne odpoveď na vašu otázku.

Ale to nie je všetko. Oni v tomto jednoduchom správnom konaní a ja som si cez infožiadosť vyžiadal aj ich obhajobu. Bol to štvorsianý dokument obsahujúci dosť jednoduché argumentácie. Neprišlo mi to ako nejaká náročná práca, ktorú tam niekto vypracoval. A ja som si cez infožiadosť následne vyžiadal, ako zastupovali sa sami alebo mali nejakú advokátsku kanceláriu. Odpoveď bola šokujúca.

Mesto má právne oddelenie a nevie sa zastúpiť v správnom konaní. Oni využili služby externej právnej firmy a na faktúre majú za tie štyri strany 10 hodín práce po 120 €. Čiže 1200 € je faktúra za tieto právne služby.

Čiže okrem tej pokuty 1000 € ešte faktúra a ešte dali odvolanie, takže ešte budú platiť za ďalšie náklady s tým súvisiacim konaním. Ktovie, koľko to napokon vyjde obyvateľov mesta Prešov? A prečo toto majú znášať obyvatelia mesta Prešov, ak jeden pán primátor má z nejakého dôvodu nejaký osobný problém a potrebuje viesť nerovný a amorálny boj s 81 rokov pochovanými hrdinami druhej svetovej vojny?

Prečo to majú platiť Prešovčania?

A preto sme aj vyzvali primátora, aby sa vzdal svojej primátorskej odmeny a nahradil škody mestu Prešov, Prešovčanom a tomu právnemu zastúpeniu.

>> Bola aj nejaká reakcia zo strany mesta?

No mesto jednoducho povedalo, že sa odvolá, hej, že ono to neakceptuje a hovorí dokonca ešte až tak, že oni tam tie pamätníky rozostavia znova, pretože podľa nich nikto neskonštatoval, že by to bolo nezákonné, pretože to je len prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému sa odvolali.

Ale to je lož.

Veď to je práve to, že pani Šipošová sa okrem toho, že ich vopred ešte v lete 2025 im písala list s konkrétnym paragrafom — porušujete paragraf 3, odsek 2, písmeno a zákona o vojnových hroboch — že nemôžete umiestňovať v blízkosti pamätníka zariadenia, ktoré sú v rozpore s jeho úctou a pietou. Upozorňovala ich na to v lete 2025. Upozorňovala ich, čo sa tam všetko deje, čo tam tí ľudia robia.

A oni jej na to povedali: Viete čo, ale to je individuálna zodpovednosť. Taká jej prišla odpoveď. To my za to nemôžeme.

Ako môže organizátor nejakého podujatia nezodpovedať za to, ako to podujatie nastaví? Ak také niečo robím, tak mám mať vymyslené, že sú tam normálne toalety alebo nejaké také. A jednoducho samozrejme, že nedám to do priestoru pamätníka, lebo tam je kopu miest a kde inde sa dajú tie stánky umiestňovať.

Takže oni povedali, že napriek tomu, že nikto neskonštatoval... Ale to nie je pravda. Pani Šipošová sa obrátila na prokuratúru a tá ešte začiatkom decembra doručila mestu Prešov rozhodnutie, že ich konanie umiestniť tieto stánky je nezákonné.

Tak koľko im treba do toho? Povedal im to okresný úrad v prvom stupni, povedala im to okresná prokuratúra. Sťažovali sa občania a pán primátor do televízie povie: Nepriblížili sme sa, nič neurobili, stále je to zákonné. Veď mu to koľko inštitúcií mu to povedalo, že je to nezákonné?

Mňa to veľmi prekvapuje toto jeho stanovisko, že chce naďalej — a to žiaľ len potvrdzuje, ako veľmi chcú zneúctiť pamätník.

>> Uhm.

A ja nadviažem na to, čo rozprávate, pretože ste povedali, že to mesto bude v tom pokračovať. Možno nasledujúce vianočné sviatky. Eh, je podľa vás táto pokuta 1000 € dostatočná? Nemala by byť možno vyššia vzhľadom k tomu, že možno je to pre mesto taká nízka pokuta a môžu pokračovať možno v tej činnosti?

Tak v prvom rade stále si to treba uvedomiť z tej jednej a veľmi významnej stránky. Predsa len je to rozhodnutie proti nejakej samospráve. Už sa má konštatovať nejaký nezákonný stav, ktorý je aj precedensom pre ostatné samosprávy aj pre tú konkrétnu samosprávu, že už obec nemôže vyvíjať aktivitu, ktorá je otvorene nezákonná, hej?

To keď za to zahlasujú, tak potom nech všetci majú zodpovednosť, ktorí za to hlasujú, lebo už vedia, že za to sú finančné postihy. Čiže z tohto hľadiska aj to samotné konštatovanie, že bol spáchaný správny delikt, je úspechom.

Čo sa týka finančnej pokuty, ja si myslím, že bez problémov by mal byť priestor na to, aby tá finančná pokuta bola aj väčšia. Lebo pri udelení pokuty existuje správna úvaha, ale aj tá správna úvaha v zmysle zákona sa riadi nejakými vecami — spôsob, závažnosť — a tam je veľa vecí.

Bolo to opakované rok 2023, rok 2024, 2025. Druhá vec: boli upozornení občanmi na konkrétny paragraf a ignorovali to. Tretia vec: bolo im doručené rozhodnutie z prokuratúry začiatkom decembra, že je to nezákonné konanie a tie stánky tam nechali až do konca roka. Takže tam je veľa toho objektívne v zmysle zákona, aby tá pokuta bola vyššia.

Žiaľ, nejakým spôsobom tam došlo k nejakému malému nedorozumeniu, že my sme vlastne nemali veľmi ako zasiahnuť do toho konania a ako nejak nástojiť na tom, aby to bolo poriadne posúdené.

A mne sa zdá — je tam nejaká výnimka — že pokiaľ je rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, že je to možné napadnúť. Lebo štandardne platí v tých správnych konaniach — ale taká smutná skutočnosť — že akonáhle sa nastaví nejaká úroveň pokuty, tak už aj z tých odvolacích sa nedá dať vyššia, hej?

To je štandardný postup aj v trestnom zákone a sú tam nejaké výnimky pri odporoch, ale štandard: keď raz sa rozhodne, tak už sa dá len nižšie dávať, hej?

Čiže v tomto je to rozhodnutie také žiaľ nešťastné. Berme to zatiaľ tak, že je to prvá lastovička a keby sa to nebudakovalo, tak je priestor na tom stavať. Každopádne náklady vznikli, pokuta, náklady na právne zastúpenie. A ja si myslím, že keby viac smerovala výzva aj od ostatných občanov, aby niesol priamu zodpovednosť ten, komu na tom záležalo, aby sa také niečo urobilo, tak by zvyšok tej sumy z tej primátorskej odmeny kľudne mohol ísť na nejakú revitalizáciu toho miesta, nejaké jeho skrášlenie.

To by bol asi ten najnepríjemnejší trest pre pána primátora.

>> Uhm.

Eh, spomínali ste Košice, spomínali ste Prešov. Nestáva sa to už na Slovensku nejaký taký neblahý fenomén, že sa to začína rozširovať a možno, ako ste aj načrtli, či to už nesieha aj na tie politické strany a ich nejakú tú ideológiu alebo nejaké propagandy?

No ja to stále vnímam, že celá táto agenda, ktorá bola spustená, je akýsi taký test národa, ako bude reagovať.

Ono to stále – tá tendencia je v podstate 40 rokov, sa útočí na tieto pamätníky. To nie je ani posledných 10 rokov, lebo dobre, ja to evidujem, že 10 rokov sa útočí na Košicky, ale keď mi tí starší kolegovia – lebo veru veľa rozhovorov som absolvoval – tak hneď po revolúcii, 35 rokov dozadu, sa začalo útočiť na cintoríne v Košiciach. Boli tam postrhávané symboliky.

Takže toto sú všetko také chľacholivé reči – „dajme ich na cintorín, aby tam odpočívali." Tým ľuďom je jedno, im vadia tie pamätníky. Oni teraz povedia: „Dajme na cintorín" a tam ich aj tak dáme, aby sme ich zlikvidovali. Čiže to je v podstate nejaká plíživá agenda, ktorá testuje, do akej miery a kedy sa to zastaví.

A podľa mňa práve príklad je ten extrém, ktorý nastal na Ukrajine a v baltských krajinách, kde vo veľkom sa začali likvidovať pamätníky. Samozrejme, robí sa to často nelegálne, v rozpore so zákonom, z noci do rána. A potom vlastne podľa toho, aká je situácia v krajine, tak to môže ísť niekam do straty na takéto vyšetrovania.

Len čo to vlastne vzniká? Lebo oni opäť hovoria ako o obrovskej nenávisti – neviem, voči Rusom, Sovietom, alebo chceme zakázať pravdu, ako to naozaj bolo.

A tiež ja jednu vec pripomínam všetkým tým, ktorí relativizujú všetky tieto veci. Lebo viete, teraz otvárajú aj témy, že „prišli sem Rusi a robili zle obyvateľstvu" – tak bola to vojna, kde zomrelo 100 miliónov ľudí. Bolo tam mnoho páchateľov aj na Slovensku. Aj keď sem prišli, ťažko je to teraz po 80 rokoch povedať, kto všetko, ale samozrejme v vojne sa stávajú aj nevinné činy voči nevinným osobám, tak myslím.

Ale my sme zabudli na jednu základnú vec: Operácia Barbarosa. Koľko Slovákov sa na nej podieľalo? A oni boli všetci dobrosrdeční k tomu obyvateľstvu? 60 000 Slovákov sa zapojilo do vojny proti Sovietskemu zväzu. Oni akože len tak, aby kvietka nezlomili na lúke? Samozrejme, že oni páchali takisto zverstvá. Bola aj jednotka v Bielorusku – SS Slovenská – ktorá vyslovene brutálne vojnové zločiny páchala.

A čo my tu vyťahujeme? Veď po tomto všetkom, čo sa stalo, sem prišli Sovieti a nedali sem nejakého gubernátora. Reálne Slovensko dostalo slobodu. Bola možno sféra vplyvu, ale my sme boli porazená krajina svojím spôsobom. Dobre, SNP sa prihlásilo k niečomu, že za niečo bojujeme, a tá krajina by sa nedokázala ubrániť nikomu.

Takže žiaľ, je to 80 rokov. Výchova, vzdelávanie veľmi upadlo. Tieto témy sa nerozprávajú a veľmi silno sa presadzuje propaganda. Pri ľuďoch, ktorí viete – najviac najviac hovoria tí, čo najmenej vedia, hej? Ako tá hlúposť – to sú tie Dunningove efekty, že ten, čo vie najmenej, tak ten najpresvedčivejšie hovorí o tom, ako zle to bolo a ako to treba schovať.

Takže na jednej strane je to útok na všetko zlé – tie subjekty, ktoré hovoria: „Poďme bojovať s Rusmi" a neviem čo. A na druhej strane – veď to je práve pamäť. Tie pamätníky sú po prvé extrémne draho zaplatená cena za mier. Pripomínať si to dneska, keď od klávesnice naháňame. Dobre bojuje ten Zelenský. Vidíme, že odchytávajú Ukrajincov, ktorí nechcú bojovať, nasadzajú ich do týchto – oni sa neboja, že nás budú takisto odchytávať do takýchto nákladiakov.

Aj nás od tej klávesnice. Ja som zvedavý, či oni pôjdu prví po tejto linke. Čiže neuvedomujú si to vôbec – tú tragédia, že tu prestanú platiť akékoľvek zákony. Vám sa zdá, že sa žije zle, ako sa bude žiť počas vojny? To príde, vezme a môžete rozprávať, čo sa vám stalo počas vojny.

Čiže pripomienka toho, čo sa stalo počas vojny. A druhá vec – ak zbúrame pamätníky fašizmu, nepomôžeme tým aj fašizmu? Lebo fašizmus má mnoho podôb. Fašizmus ako totalita napríklad hovorí aj to, čo sme zažívali tu v tých rokoch 2023. To je cenzurácia, obmedzovanie slobody prejavu, likvidácia politickej opozície. Dobre, tak nenazveme to fašizmus, lebo história sa možno neopakuje, ale sa rýmuje.

A toto nám všetko pripomína, že keď vzbúrame toto, tak možnože práve vďaka strate tej pamäti napomôžeme takýmto tendenciám. Na to sú tie pamätníky.

Najhlasnejšie to evidujem pri tých demokratoch, ktorí akože to majú rozrážať tú tému a pozerať, ako reaguje verejnosť. Moja osobná skúsenosť s tým, ako som sa rozprával s ľuďmi – pre nich to nie je téma. Lebo som sa s tisíckami ľudí rozprával v Košiciach. Je to také zvláštne, lebo naozaj tá téma nežije ani medzi v tom ich spektre, a demokrati to rozrážajú.

Ale videl som aj videá, keď napríklad Progresívne Slovensko prišlo na východ a práve písali takéto články. To oni to nazývali, že prišli Sovieti na malinký rabot, nás vzali a tak. A vlastne aj to múzeum obeti komunizmu spravilo takú výstavku v predmiestnosti do zastupiteľstva v Košiciach, kde hovoria o tých ľuďoch. Keď 19. januára Sovieti prišli, 20. januára niekoho zatkli, 23. januára narátali to – tam bolo nejakých 350 Košičanov a oni všetkých do jedného nazývajú nevinnými obeťami.

Potom som si to s nimi vyjasňoval cez Facebook a oni povedali, že nesprávny, že nejaký iný súd ich mal súdiť a tak ďalej. Hovorím: „No dobre, no tak ale viete, ani Hitlera nikto nesúdil. Žiaden súd nepovedal, že Hitler je vinný." A dokonca pod tlakom sovietskej armády musel spáchať samovraždu.

Takže môžeme o ňom povedať to, čo ste vyhlásili o tých ľuďoch, ktorých zatkli po nilašiovskom terore v Košiciach, kde bolo 530 popravených a 1200 odvedených do koncentraku za 12 dní pred príchodom Sovietov. To nebola náhoda, že nejakých ľudí zatýkali? Veď tam určite boli aj nejakí nevinní ľudia. To sa stane. Tam boli tie vojnové spravodlivosti, ale nie, že poviem, že všetci boli nevinné obete.

A práve preto to spomínam, lebo keď sme riešili tie Košice, prišlo pán Šimečka ako predseda Progresívneho Slovenska a niekde tam do tej obce nejakej s väčšou populáciou Maďarov. A nahrali tam video, kde sa skláňali pri nejakom takom pomníku ľuďom, ktorí boli odtiahnutí na malenký rabot. Lebo oni toto hovoria – že tam vznikla nejaká taká, že vlastne Sovieti prišli oslobodiť Slovensko z jediného dôvodu, že im chýbala pracovná sila.

Čiže preto tu zomrelo 63 000 Sovietov, lebo im chýbala pracovná sila v Sovietskom zväze. Potrebovali tých 350 Košičanov. Kvôli tomu sem prišli zomrieť.

No a vlastne Šimečka, myslím, že s Dubecím, s Mesterovou, boli položiť k takémuto pamätníčku niečo také a ako keby testovali tiež, že či si to môžu dovoliť, že aké bude nejaká odozva.

Ďalej v tom nepokračovali, ako nejakým spôsobom sa k tomu prihlásili.

Aktuálne teraz vlastne, čo sa stalo? Toho 24. februára 26 bol taký ďalší z útokov na košický pamätník, ktorý budeme riešiť na základe tohto rozhodnutia, ktorý sa stal.

Kde teda boli rozmiestnené na košickom pamätníku? Tam je 32 stien na tých kvádroch deleno štyri. Teraz neviem to narýchlo. Mal som to myslím, že 12 alebo koľko ich tam je.

Tak boli rozmiestnené tie heslá: Sláva Ukrajine, hrdinom sláva, čo je jednoznačne teda to banderovské heslo, organizácia ukrajinských nacionalistov. V tom prostredí vznikol, v tom sa používal. Keď prišlo na Majdan, doniesol ho Pravý sektor predtým, je to proste spojené s nimi. A toto umiestnili na pamätník víťazstva nad fašizmom — čisto fašistické heslo.

No a prišiel tam napríklad pokloniť sa k tomuto zhromaždeniu, ktoré tam bolo zrealizované pod dohľadom mestskej štátnej polície, ktorú sme urgovali, čo sa tam deje. A prišiel sa tam pokloniť jeden z kandidátov na primátora v Košiciach, ktorý má veľmi slabé čísla a veľmi malú nádej, že by tam nejakým spôsobom prerazil, ale je to kandidát Progresívneho Slovenska, ktorý sa tam prišiel pokloniť týmto nápisom.

Prešli sme si opozíciu. Poďme ku koalícii. Robí táto vláda dostatok pre ochranu pamätníkov? Aký je váš postoj?

Táto vláda prijala veľmi významný zákon, ktorý zvýšil trestnoprávnu ochranu pamätníkov — jeden nový paragraf a doplnil paragraf vo výtržníctve, ktoré môže v mnohom pomôcť.

Ale to, čo hovorím, je jednoznačne to, že práve v takejto atmosfére toho, že sa bojuje proti pamätníkom, je to veľmi odvážny postoj slovenskej vlády, že povedala, aké je jej hodnotová orientácia, aký je jej kompas. Chce zabraňovať útočeniu na pamätníky, chce ich zachovať. Plus aj obnovila napríklad v Michalovciach vojenský cintorín.

Čiže tá tendencia je úplne opačná, a osobitne v dnešnej dobe, keď sa zakazujú ruskí športovci a kadečo, táto vláda v súčasnosti vyjadrila svoju hodnotovú orientáciu vo vzťahu k ochrane pamätníkov.

Ja si myslím, že ešte je priestor na prijatie silnejšej legislatívnej iniciatívy, a to práve vzhľadom na to, čo nám sľubujú títo, hlavne teda demokrati.

Jednoducho vzhľadom na to, že sme čelili tak bezprecedentnému zlu, ktoré priniesla druhá svetová vojna, o čom je aj Radbruchova formula, ktorá dokázala vlastne odsúdiť zločincov v Norinberskom procese, a tá povedala, že toto je výnimka zo všetkého. A na základe podobnej interpretácie by sa dal prijať taká legislatíva, ktorá by povedala, že tieto pamätníky sú absolútne nedotknuteľné.

Lebo dneska nejakým spôsobom existuje spôsob, ako by sa dalo zasiahnuť do pamätníkov, je veľmi komplikovaný, ale vzhľadom na to, aké obrovské zlo priniesla druhá svetová vojna, a vzhľadom na to, že sú tu ľudia, ktorí chcú vyvolávať tieto tendencie, vidíme, k čomu to dospelo napríklad na Ukrajine, tak myslím si, že by sa dalo uvažovať a bolo by dobré, keby sme presadili aj takýto zákon. A myslím si, že zo strany obyvateľstva podpora v tomto smere je a bola by vítaná.

Na budúci rok tu máme voľby. Ak by došlo k zmene vedenia štátu, aký je váš predpoklad, čo sa týka — možno keď sledujete tie tendencie, tie názory možno opozície — aký je váš názor, aký postup zvolia? Ja viem, že je to príliš hypotetická otázka, ale určite máte k tomu stanovisko, načo sa majú možno ľudia na Slovensku pripraviť.

V tejto otázke predpokladám — áno. No, toto boli také testovacie úkony. Podľa mňa to neurobia hneď zo voľa, že by zaútočili rovno legislatívne. Možno znova budú niečo testovať, nejakým spôsobom otvárať tieto otázky. Možno znova niekoho pošlú, že pomaľujte nejaké pamätníky a nebudú sa hrnúť do toho, aby sa znova obnovili. Tak takéto niečo môže byť a následne môžu vyvstať tie otázky — veď čo to reprezentuje a my s nimi máme problém — a tak ďalej. Potom môže prísť nejaká legislatívna iniciatíva.

Toto by bol asi taký očakávateľný prirodzený postup, ak by nešli rovno hlavou proti múru, čo samozrejme tiež je možné, že to urobia.

V minulosti tiež sme rozoberali Slavín, že bola tu taká myšlienka zrušiť v Bratislave.

Áno. Áno.

Takže keď sledujeme tie tendencie v iných krajinách, že búrajú bez nejakej tej komunikácie z dňa na deň, ako sa hovorí, tak všetko je možné aj na Slovensku. Chystáte možno nejaké podnety od občanov, čo sa týka iných miest? Spomínali ste Košice, Prešov, či to ide aj v ďalších mestách týmto smerom?

Či komunikujete možno s občanmi v iných pri iných samosprávach?

Ono najväčší rozdiel je v tom, že od tých najrôznejších útokov, ktoré boli aj na Dargove, aj na Slavíne a v rôznych mestách, kde sa odohrali útoky na pamätníky, išlo o tie individuálne či kadejakých ľudí, ktorí — je zbytočné ich vôbec analyzovať, čo sú zač.

Ale treba toto chápať, že to je už úplne iná rovina, a preto je to veľmi významné rozhodnutie, lebo toto je rovina skutočne nejakej moci, ktorá sa postavila proti pamätníkom.

A čiže toto sú veľmi známe prípady. Košice teda prijali uznesenia mestského zastupiteľstva v novembri 24 a následne my sme tam tú petíciu potom v septembri 25 prijali ďalšie, ktoré je absolútne nerealizovateľné a boja sa ho realizovať — to, čo sme hovorili o tej stene okolo pamätníka, lebo opäť to naráža na ten istý paragraf: umiestiť zariadenie v blízkosti pamätníka, ktoré je v rozpore s jeho úctou.

V Prešove. V Prešove teda vidíme konkrétne činy, aké sa stali. Pravdupovediac, v iných samosprávach to veľmi neevidujeme. Skôr mi to príde také, že naozaj na tých prvých oslobodených mestách sa to testovalo. Obidve mestá boli 19. januára 45 oslobodené ako prvé slovenské mestá a ako keby si to vybrali, že v týchto mestách to začnú skúšať.

A viete, keď už padnú prvé pamätníky prvým oslobodeniam, prečo by aj inde nepadli?

Sem-tam ma kontaktujú nejakí ľudia. Naposledy to bol jeden pán z jednej obce, ale neviem presne ten problém. Myslím, že to bolo s nejakou pamätnou tabuľou. Mali problém v súvislosti s padlými vojakmi.

Nie sú veľmi známe tie prípady, ale samozrejme, ak by sa niečo také dialo, máme s tým skúsenosti, vieme aj ako argumentovať, vieme ako sa rozprávať, určite veľmi radi pomôžeme v tomto smere.

A práve pre toto rozhodnutie je dobré, že sa nám dá odkazovať aj tým ostatným samosprávam.

A vidíte, že takéto iniciatívy a vaša práca má zmysel. Ako ste povedali, bolo to také testovanie, čo sa týka Košíc a Prešova.

Budeme to sledovať, či sa to bude ďalej takýmto spôsobom vyvíjať, alebo tu bol taký sek a zastavila sa možno tá ich propaganda.

Ja vám pre dnešok veľmi pekne ďakujem, že ste informovali divákov televízie o vašich úspechoch.

Čo sa týka pamätníkov, tiež by bolo také, keby bolo Riabovcov viac po Slovensku, aby chránili túto našu históriu, pretože je v podstate našou súčasťou a netreba zabúdať.

Ďakujem pekne.

>> Ďakujem veľmi pekne.

A ja by som len presne odkázal, že o čom to celom hovorí, je to, že naozaj tých ľudí, ktorí teda uznávajú tieto hodnoty, je nás veľmi veľa a netreba sa báť.

Tak ako aj pani Šipošová, odvážne, statočne sa nám ozvi, pomôžeme.

Je nás dosť veľa, ktorých chceme pomôcť a pamätníky ochránime.

>> Dovidenia.

>> Dovidenia.