Mýty vs. fakty: Kauza Cervanová má 50 rokov | Ľuba Lesná, publicistka a spisovateľka

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu.

Prípad vraždy študentky medicíny Ľudmily Cervanovej rozdeľuje spoločnosť aj 50 rokov od tohto skutku. Prečo? Keď fakty, dôkazy, ako aj priebeh udalostí je v podstate jeden.

Povolí Najvyšší súd nakoniec z časti obnovu konania po polstoročí?

O všetkých aspektoch aj tej minulosti tohto prípadu, ale aj v súčasnosti sa porozprávame v tieni zločinu televízie Kanál 1.

Moje meno je Richard Boliešik a hosťom je novinárka, publicistka, spisovateľka Ľuba Lesná, ktorá o tomto prípade tiež písala.

Vitajte.

— Ďakujem pekne.

— Ďakujem za pozvanie.

>> Pani Lesná, než začneme rozoberať detaily, ja v krátkosti uvediem. V podstate študentku Ľudmilu Cervanovú uniesli v piatok 9. júla 1976 v nočných hodinách. Bude to, respektíve je to v týchto dňoch 50 rokov neuveriteľných. To, čo sa dialo následne po tomto únose, delí tú spoločnosť. Ako sme aj v úvode povedali, jej telo sa našlo o niekoľko dní, 14. júna v potoku Čierna voda v Kráľovej pri Senci.

No a tam niekde sa začína to policajné prvé vyšetrovanie, ktoré viedlo k osobe Ján Hmok, jej bývalý známy študent FTVŠ, ktorý niekoľko mesiacov bol políciou v tom prvom kole obviňovaný. Dokonca bol aj vo väzbe. Boli tam pachové stopy z izby Ľudmily, pretože sa spolu poznali. Bola tam výpoveď svedka.

Nakoniec prišiel prekvapivý zvrat. Polícia vypátrala, že mal byť v tom čase v Piešťanoch, oslavoval narodeniny a teda nemohol byť ten piatok 9. júla 1976 v Bratislave.

Ako zamiešalo toto prvé kolo vyšetrovania a teda vyšetrovanie Jána Hmoka celý prípad?

>> Áno, to je dobrá otázka. Len ja sa vrátim ešte k tomu vášmu úvodu, lebo tam ste povedali, že ten príbeh je jeden. Proste fakty sú jedné a celé sa to odohralo na základe jedných dôkazov. Ale kauza Cervanová je priam školský príklad toho, že na všetko, čo sa našlo alebo čo sa tvrdilo alebo v rámci všetkých svedkov či obvinených, obžalovaných a odsúdených, sú minimálne dve verzie, ktoré sú obidve rovnako silné.

Prvý začal celé toto pán Hmok. On bol teda, ako ste povedali, študent FTVŠ. Bol päť bojár a zhodou mal to šťastie celoživotné, že jeho veľmi dobrý kamarát bol nevlastný syn generálneho tajomníka Husáka, s ktorým som sa teda ja stretla a rozprávala. A on to potvrdil, že naozaj to bolo tak, že keď sa on dozvedel, že Hmok sedí práve v tom čase vo väzbe a že za niečo, čo mal urobiť 9. júla, tak okamžite kontaktoval generálneho tajomníka Husáka a požiadal ho, že proste on bude sám vypovedať v kauze Cervanová v prospech Hmoka, lebo si bol 100 istý. Myslím, že práve on mal tie narodeniny, ale to si už nepamätám, kto mal narodeniny. Skrátka obidvaja boli na narodeninovej párty v Piešťanoch.

Takže keď sa to vyšlo najavo, tak samozrejme toho Hmoka okamžite pustili. Ja som dodnes presvedčená, že keby voči nemu nesvedčil taký vysokopostavený človek v tom čase, tak neviem, či by mu to bolo platné, lebo to sa zopakovalo v podstate potom neskôr aj s ostatnými obvinenými a obžalovanými, lebo všetci boli vlastne v rámci toho, že boli vypočúvaní políciou už úplne s iným štábom alebo s inými policajtmi, tak všetci boli prinútení niečo povedať, čo potom dementovali.

A ešte v rámci vyšetrovania chcem povedať, že toto sú rozdielne veci, ale rozdielne veci sú aj v rámci vyšetrovania. To sa málokedy stáva. Vraj sa to ani nesmie stať, že existujú dva spisy, ak nie viac vyšetrovacie, pretože od toho 76. roku, od toho júla 76 do nejakého 77. roku vyšetroval jeden tím, ktorý teda obvinil tohto Hmoka a takto dopadol.

A keď tak dopadol, tak celý ten spis, ktorý oni nejakých 8 000 strán mali, išlo do archívu v Levočí pod razítkom Prísne Tajne a začal vyšetrovať asi po pol roku alebo po roku, keď už sa sťažovali aj rodičia Ľudmily Cervanovej, čo úplne chápem, pretože ich dcéra bola brutálne zavraždená. Oni chceli vedieť, čo sa deje a videli, že sa nič nedeje. Takže dokonca tam otec Cervanovej napísal Husákovi list.

Tak sa vytvoril nový tím. V tom novom tíme bol plukovník Eduard Pálka z Prahy. Ako hlavné slovo tam mal vtedy vysoko postavený pán Pieščák. Neviem, či bol námestník federálneho ministra.

>> Áno, on bol raz námestník federálneho ministra, potom bol generálny prokurátor, takže neviem presne, čo v tom čase robil, ale proste bol vysoko postavený a on si s Eduardom Palkom veľmi dobre rozumel. Takže Eduard Pálka sa stal šéfom vyšetrovacieho tímu. On si založil svoj vlastný spis. Vôbec nebral do úvahy tých 315 výpovedí, ktoré hneď po uskutočnení tohto únosa a vraždy urobili pôvodní policajti. On si vypočul úplne iný tím ľudí. Iných svedkov mal, iných obvinil. Čiže tam sú minimálne paralelne dve vyšetrovania, ako keby to boli dve kauzy.

A to už nejdem do takých podrobností, že keď sa našlo telo Cervanovej, raz mala 40 rokov, raz bola mladá a tak ďalej. Ja len uvediem, čiže ten Ján Hmok, ktorý bol obvinený v tom prvopočiatku, nakoniec mal nepriestrelné alibi.

Mama Ľudmily Cervanovej sa sťažovala, myslím, že tri listy písala. Jeden Husákovi, jeden ministrovi vnútra, kde teda aj naznačovala isté indície, že má pocit, že niekto chce stopiť to vyšetrovanie na Slovensku. Bola to isto frustrácia. Veď zrazu neobjasnená vražda a apelovala na prezidenta Husáka, aby to riešil a ten sa dokonca aj vyjadril niečo v tom zmysle, že aj keby to urobil Pán Boh, tak to dá vyšetriť a poveril vlastne Federálnu Prahu, aby prevzala to vyšetrovanie.

Možno spätne, keď sa na to človek pozerá nezaujato, asi to bol dobrý krok, nie? Zobrať to, ako keby od Slovákov a dať to do tej Prahy a zabezpečiť tú nezávislosť, ak by tam boli nejaké tie indície, že niekto chce ťahať, chce to nejakým spôsobom uprataviť a nevyšetriť.

>> To už je to už je interpretácia.

>> Áno, tá interpretácia asi z tohto dôvodu.

>> Ale je neospravedlniteľné to, že tých 315 ľudí, ktorí sa priamo stretli s Cervanovou, ktorí boli s ňou na diskotéke naozaj a hovorili: „Áno, bol som tam. Bol som v tom uniklube. Rozprával som sa s ňou. Áno, videl som ju, videl som ju alebo videla som ju odchádzať," že toto sa vôbec nebralo do úvahy. Jej kamaráti a kamarátky. Nebrala sa do úvahy ani svedecká výpoveď manželov Bačovcov, ktorí presne toho 9. júla boli na autobusovej stanici večer okolo 11:30 a videli dievča, ktoré potom keď ukazovala polícia jej fotku v televízii, že „Kto ju videl? Povedali, že bola brutálne zavraždená. Kto ju videl? Nech prinesie svedectvo."

Tak oni išli a povedali: „Áno, videli sme ju. Videli sme ju na konečnej v Mlynskej doline, na konečnej autobusu. My sme tam čakali na autobus. Ona čakala tiež s taškou v ruke."

Potom eh vysvitlil, že ona sa chystala na nočný vlak do Košíc za svojím snúbencom a eh že ešte sa s ňou aj rozprávali.

Ona povedala, že im teda povedala, že sa ponáhla do tých Košíc a potom videla nejaké auto, ktoré sa blížilo k internátom a ona si to auto stopla.

Eh, to auto zastalo, otvorili sa dvere, zasvietlo sa v tom aute.

Eh, to bola viedenská poznávacia ŠPZ.

Videli Bačovci, obidvaja hovorili, že to boli takí tmaví muži v tom aute.

Sedeli, že ich videli veľmi presne, lebo bolo svetlo v tom aute, že mohli byť Arabi a oni nevylučovali ani Černochov a že ona si do toho auta sadla a odišli.

Čiže nebrali ani toto do úvahy.

Eh, Eduard Palka a jeho tím eh vyšetroval to tak, že áno, bola v tom Unik klube na diskotéke, ale s úplne inou osádkou.

Napríklad eh tí prví, ktorí boli vypočúvaní, vôbec nič nehovorili o tom, že by tam boli dve Francúzky, eh, ktoré mali podľa tej druhej verzie, čo robil Pálka, sa tam mali vyzývavo eh správať, tancovať bose po stole.

Tie tam vôbec tie Francúzky nikto nevidel.

Nikto nevidel ani tých, ktorí boli obžalovaní ako Andrášik, Čerman.

Proste to bol úplne iná zostava tej diskotéky.

Ja možno nadviažem aj pre divákov, aby dostal taký eh sprievodný eh popis toho, kam sme sa v tom príbehu dostali.

Čiže prichádza nové vyšetrovanie.

Eh matka žiada Husáka, Husák eh federálneho ministra.

Skladá sa nový tím.

Eh šéf Edward Palka, šéf eh kriminalistického expertízneho ústavu federálneho, prichádza na Slovensko, jeden vyšetrovateľ z Ostravy, jeden z Bratislavy a začína sa nové kolo.

A teraz preskočím.

A toto aj namietali odsúdení aj po revolúcii v tých konaniach na súde, že ani tie porevolučné súdy ako keby neakceptovali to penzum dôkazov a výpovedí a nechceli čítať a pozerať sa do tých archívov z toho prvého vyšetrovania, ktoré sa zbalilo a išlo dole ako prísne tajné.

A začalo sa to druhé vyšetrovanie od začiatku.

Čiže máme spis jeden, spis dva.

A toto po revolúcii bol jeden z tých hlavných motívov, keď sa povolila eh ten prípad, rozsudky zrušili a išlo nejaká nádej, že bude sa to všetko prejednávať odznova.

A myslím, že aj vy ste písali o tom články, že bola obrovská chyba.

>> To nebolo tak celkom.

Eh, keď vás môžem zastaviť, eh, po revolúcii na začiatku 90. rokov rozhodol Najvyšší súd.

Vtedy sme ešte boli federácia, čiže Najvyšší súd v Prahe.

Našiel 72 pochybení eh v rozsudkoch eh z komunistického Československa.

Žiadal eh odstránení tých 72 pochybení a boli to vážne pochybenia.

Ja teda na jednej strane zrušil rozsudky a žiadal odstrániť tieto veci, na druhej strane nechápem, prečo nezrušil vôbec bez toho, aby sa ďalej konalo.

No a eh tam bolo aj toto, že sa nebral do úvahy ten prvý spis a to prvé vyšetrovanie.

Eh ďalšie pochybenie bolo, že eh podľa eh pitevnej správy, ktorú robil eh doktor eh Porubský, eh Cervanová nebola znásilnená.

On tvrdil v tej pitevnej správe a on ju pitvala, že proste jej telo nenieslo znaky násilia a ani genitálie neboli nejako porušené, že proste k násiliu s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo.

Napriek tomu eh sa doteraz tvrdí, že Cervanová bola znásilnená a preto potom bola zavraždená.

Tam potom boli pochybnosti aj tie, že eh nesedeli vzorky, ktoré sa našli v jej pľúcach eh so vzorkami vody v tom termálnom jazierku, kde podľa toho odsúdenia, podľa toho verdiktu súdu mala byť eh mala byť utopená a potom ju mali z nepochopiteľných dôvodov podľa tohto odniesť do čiernej vody, tak vôbec nesúhlasili tie vzorky chemické, že tam bol jeden bod základných pochybení.

>> Toto je jeden bod eh obnovy konania, kde krajský súd eh v roku 2025 povolil časti.

>> Presne, presne tak.

Eh ale tie ostatné, tých ďalších 72, proste roky tu nekonali slovenskí súdy a oni potom až eh po 10, 20 rokoch začali konať a vlastne tieto pochybnosti, ako vidíte, neodstránili, lebo teraz v 25. roku a v súčasnosti sa má otvoriť konanie, že aspoň jednu z tých pochybností idú nejakým spôsobom odstrániť.

>> Ja skúsim tú chronológiu, čiže eh rýchlejšie, lebo aj čas veľmi rýchlo ubieha.

V roku 2006 teda padol definitívny verdikt, potvrdenie aj Najvyšším súdom, opätovný rozsudok slovenský, opätovný rozsudok pre páchateľov.

Eh, tam nastala istá zčasti frustrácia, istý boj, možno, že nám pomôže Štrasburg, ale ani Štrasburg nakoniec eh nejakým spôsobom nevstúpil po tých rokoch eh do >>

No lebo Štrasburg nerieši otázku viny a neviny.

Štrasburg skončil s eh po ich prospech a náš štát musel platiť nejaké penále, že proste tak dlho je to súdne konanie.

Ale Štrasburg eh rieši otázky eh, že či boli porušené ľudské práva v rámci vyšetrovania a povedali, že áno, boli.

>> Potom prišlo taký moment, rok 2013, vznikal dokumentárny film, ktorý prinášal eh mnohé perspektívy a mnohé uhly pohľadov na rozličnú eh vykladajúcu sa faktografiu.

A to aj z úvodu tejto relácie eh som pomenoval, že ako je možné, že jeden fakt a jedna udalosť, lebo tá udalosť je zaznamenaná v tej histórii.

Niečo sa stalo a to, čo sa stalo, je len jeden priebeh, nie sú to dva skutky.

>> A po 50 rokoch sa nevie spoločnosť ako keby zhodnúť, >> či to bolo jedna verzia, druhá verzia, tretia verzia.

Prišiel tento dokument a následne po tom dokumente, ktorý istým spôsobom opisoval nezrovnalosti, prišli eh knihy eh rozličné, myslím, že tri.

Novinár Peter Tód napísal dvojdielnu knihu, potom aj novinár Hanus a eh sudca Kliment spolupracoval na vydaní dvoch kníh a tam >> všetkých troch >> tam prišli ako keby nové fakty, nové veci eh z operatívneho spisu, takzvaná kamera, ktoré neboli súčasťou vyšetrovania, ale operatívny vyšetrovací podklad.

A z tohto sa v tých knihách veľmi veľa citovalo o rozličných veciach, ktoré mali potvrdzovať vlastne vinu tej sedmice, tých Nitranov v tom druhom kole, kde eh Eduard Pálka nakoniec prišli na stopu tým siedmim.

A myslím si, že tu sa začala zčasti formovať verejná mienka a preklápať istým spôsobom eh v neprospech z časti verejnosti, že eh sa začali uvádzať tie fakty z tej kamery.

A ja by som možno odcitoval niektoré veci, ktoré tam boli.

Bol tam napríklad, že nevedeli ustáliť tú skupinu, že stále im tam chýbalo, že urobili dotazník eh, tí od Pálku a nechali tých študentoch hneď opisujú, kto na tej diskotéke bol a že zrazu im tam začali vyskakovať nejaké mená nestudentov, teda týchto Nitranov.

A to mala byť údajne tá prvá stopa, že teda identifikovali nejaké dva stoly eh ľudí z Nitry, ktorí neboli študenti.

Takže eh nebudem, nemôžem opisovať všetky tie veci, ktoré sa tam píšu v tej kamere.

To je pochopiteľné.

Ale ako keby tieto knihy stáli na tejto argumentácii, tak eh eh zvrátilo to nejako pohľad na tú kauzu?

Eh, viete, no, verejná mienka je jedna vec a fakty a dôkazy je druhá vec.

Toto je eh spis, ktorý si robil Eduard Pálka eh v svoj prospech eh aby potvrdil svoju verziu.

On proste prišiel s jednou verziou, ktorá bola nepodložená. Nemala podložené ani v rámci pitevného nálezu, ani v rámci nálezov vody v jej pľúcach.

Ani v rámci vypovedania svedkov sa tam vôbec nebralo do úvahy takzvaná arabská stopa tých bačovcov. Nebrala sa do úvahy tých 315 ľudí, ktorí boli vypočutí hneď v zápätí, čo sú, podľa každého policajta a vyšetrovateľa, najdôležitejšie výpovede hneď v zápätí.

No a pre mňa napríklad je to verzia Eduarda Pálku, ktorý si vytvoril verziu a ktorý veľmi ostrými až násilnými prostriedkami sa rozhodol a viedol vyšetrovania a proste nútil tých ľudí, aby rozprávali tak, ako on chcel.

A oni potom sa zlomili, lebo on sa im vyhrážal trestami smrti a mnohí boli bití.

Roman Brazda napríklad keď ho zatvorili tými veľkými nátlakmi, ten mal ťažké psychické problémy, ani sa z toho nikdy nespamätal.

Mnohí ani neboli v Bratislave v tom čase. Tam bola napríklad svedkyňa Viera Vozárová, ktorá sa vtedy volala Barcíková alebo Zimanová. Tesne po narodení dieťaťa ju vzali – mladá lekárka – do vyšetrovacej väzby. Držali ju dva až tri dni. Ja som sa s ňou stretla, ona mi hovorila, že vlastne jej na ničom nezáležalo, len aby ju čím skôr pustili domov. Oni ju držali napriek tomu, že v tom čase ešte aj kojila dokonca.

A nútili ju, aby Pálka povedala, že áno, bola som svedkom vraždy Cervanovej, išla som v tom a v tom aute presne tak, ako hovoríte. A ak sa tam vynárali tie ďalší a ďalší ľudia, hovorím, že úplne nová zostava celej diskotéky. Tak ona nakoniec to všetko priznala, len aby odišla, len aby išla k svojmu malému dieťaťu. A proste mnohí ľudia sa zlomia. Veď aj hrmo sa zlomil v prvom páde, ako povedal, že dobre, a potom si zabudol, že bol v Piešťanoch. Tak isto.

A potom po istom čase, toto musím ale povedať, si spomenula, že vlastne ona presne v tom čase od 9. júla do 14. júla alebo od 7. júla do 14. júla bola na splave v Revidskom Podzámčí. Všetci účastníci splavu v Revizskom Podzámčí jej potvrdili, že tam bola. Čiže ona tam bola. Bola tam večer. Ju ešte videli o 9 večer. Boli na večeri, urobili si oheň a na druhý deň ráno o 7:00 už išli splavovať ďalej a zase tam bola.

Tak keď toto došlo na políciu aj s podpismi tých ľudí, ktorí boli na tom splave, že teda ona bola na splave, tak vymysleli, že však dobre, ale ona sa stopom dostala z Revičského Podzámčia do Bratislavy, tam sa zúčastnila diskotéky, znásilnenia a potom v skorých ranných hodinách odišla.

Ja som si spravila tú námahu, lebo aj ja som napísala knihu o kauze Cervanová. Myslím, že bola medzi prvými. Ak nebola, to je jedno. No, spravila som si tú námahu a išla som autom do Revičského Podzámčia. Išla som sa pozrieť, kde stanovali tí ľudia, ktorí tam chodili na splavy. Odtiaľ sa nedalo ani dostať. To bola taká zátoka. Tam sa vôbec nedalo ísť na hlavnú cestu. To sa muselo ísť po nej. Keď išla pešo, aj keď nešla loďkou, akože nešla loďkou, musela ísť pešo do vedľajšej dediny cez hustý les.

Tak neviem, ako by večer cez hustý les sama žena. A prečo by išla? Prečo by stopom išla do Bratislavy, keď bola na splave? Však tam mala svojich kamarátov. Tam si mohli diskotéky urobiť, koľko chcela.

Áno. Ani časovo to nesedí. Ja som to proste nestihla. Ona by prišla najskôr do Bratislavy, keby teda prešla tým lesom a stopovala. By prišla okolo 12. v noci do Bratislavy a v tej chvíli by musela nasadnúť na auto a zase ísť nazad, aby už o 7:00 ráno bola pri raňajkách v Revickom Podzámčí.

Proste to je holý nezmysel. Tá druhá interpretácia – o tom písal aj Peter Tód napríklad aj v tých svojich výstupoch a knihách – že mala mať dohodnutý v piatok odvoz od nejakého známeho, ktorý sa objavil a vypovedal, že mu dokonca v roku 1980 volala, aby zamlčal, že ju viezol v ten večer do Bratislavy. To len na dokreslenie, ako sa interpretujú udalosti.

Aj keby mala dovoz – po prvé, prečo by tam chodila? Však nevedela, že takéto niečo sa stane. Načo by chodila do Bratislavy? Však by ten týždeň, ako každý normálny človek, vydrží na splave a potom pôjde na diskotéku. To je úplný nezmysel. A keby aj mala dohodnutý aj dovoz aj odvoz, aj tak by to časovo nestihla.

Poďme ešte tým najsilnejším argumentom, ktoré hovoria, akoby v prospech viny tých odsúdených páchateľov. Často sa opakuje, že to boli teda deti komunistických funkcionárov z Nitry, ktorí mali nejaké väzby, či už na stranu alebo pôsobili v orgánoch strany vo vysokých funkciách.

Druhá vec, že čo verejnosť vníma veľmi neisto a zneisťuje, že sedem páchateľov, že ak by komunistický režim si vymyslel na tú sedmicu, tak prečo by si vybral sedem ľudí? Prečo by si nevybral jedného alebo dvoch? Prečo sedem? Že dokázať vinu siedmym je veľmi ťažké.

Alebo naopak – sa to veľmi rozdeľuje, sa to tak rozpráši, takže je to jednoduchšie, ako jednému človeku.

A čo sa týka tých papališov – navyše vždy tam bolo toto, napríklad u Vozárovej – že oni niekoho obvinili a ten potom si spomenul, že vlastne vôbec v Bratislave nebol alebo sa medzi sebou vôbec nepoznali. Čiže začal im vypadávať jeden človek, tak hneď tam pridali ďalšieho človeka.

Eh, to je jedna vec. A druhá vec – to vôbec nie je pravda, že to boli deti papališov. Ani jeden z nich bol, malej aj nie nejakého okresného človeka na okresnej úrovni. Ale tí šiesti ďalší to boli proste úplne normálni ľudia. To sa len vymyslelo, aby verejnosť to chápala, že je to tak naozaj pravda. Že naopak, ten vyšetrovateľ Pálka a jeho tím urobili fantastickú vec, pričom očividne zamlčaval niečo iné.

Keď si človek prečíta tie knihy, ktoré napísali už spomínaní autori, tak vidíte, že opierajú sa teda o ten operatívny spis, kde sú aj odposluchy ŠtB týchto odsúdených.

Je tam údajne odposluch z hotela Kyjev, kde mala byť pani Zimáková počas výsluchov jednu noc tiež odpočutá. A sú tam v podstate informácie, že mnohé z tých vecí – že polícia a ten jeden ďalší argument z tej druhej strany – že nevedela v zárodku pri tom náleze tela, čo sa vlastne udialo. A že vlastne až tým rozkrývaním tí ľudia, ktorí začali vypovedať a postupne tí obvinení, tak skladali skladačku príbehu aj s tým bytom v Ružinove, aj teda s tým jazierkom.

Jeden silný argument je, že pán Andrašík nakreslil jazierko a rieku tak, ako bola v roku 76 až v roku 81, že nemohol spätne vedieť, lebo príroda sa zmenila. To jazierko už tam nebolo v tej podobe v roku 81.

Ona ani nemala vodu takú istú, ako bola v tom jazierku v pľúcach.

Áno. Navyše v tom byte, kde sa to malo stať, tak nikto si tam nič nevšimol. Však keď tam robili, tak to nebolo opustené. Opustený to bol v takom dome. Bola som sa tam pozrieť.

To je normálna obytná štvrť.

Eh, také domy sú tam – nedá sa to ani vily nazvať, ale také menšie jednoposchodové domy – ale všade okolo sú susedia, nikto nič nepočul.

Tá domáca eh vôbec nenašla ani smietku z tých orgií.

Čiže a navyše podľa všetkého tam, lebo to boli izby, ktoré tam boli, aj ďalší podnájomníci vedľa v izbe boli ďalší podnájomníci, takže eh a ani oni si nič nevšimli.

Stále je to len ten jeden eh tento zdroj.

Eh, nič iné to nie je.

Prečo keď pánovi Palkovi tak strašne si ako skladal tú skladačku, prečo si v prvom rade neprečítal a nerobil s tými dôkazmi a s tými výpoveďami, ktoré už policajti, to boli policajné záznamy?

Naopak, on to celé zabalil a odložil preč ako dobre.

No, tak v rámci Hrma sa pomýlili, ale bolo tam ďalších 300 až 315 účastníkov diskotéky, ktoré vypočul prvý tím policajtov.

Prečo toto vôbec nebrali do úvahy?

To je podľa mňa taká hrubá manipulácia vyšetrovaním.

A ešte jednu vec chcem povedať.

Ja keď som sa zaoberala kauzou Cervanová aj ako televízna redaktorka, tak som urobila krátky rozhovor eh so spomínaným pánom Pieščákom, ktorý mi na kameru a ja to doteraz mám odložené, povedal na otázku, čo si myslí o kauze Cervanová, tak povedal veľmi zvláštnu vetu a povedal: "Ešte nenastal čas, aby som povedal pravdu o kauze Cervanová."

>> Veľmi zaujímavé tieto slová.

Eh, dajú sa interpretovať. Keďže nepovedal čo, dajú sa interpretovať tiež eh rozlične svojím spôsobom.

Dajú sa interpretovať, samozrejme, rozlične – aj tak, aj tak – ale eh keby mal na mysli tú verziu, ktorá bola odsúdená, tak by nepovedal, že ešte nenastala doba, aby som povedal kauzu o kauze Cervanová, lebo tá odznievala na súde.

Čiže eh nemal čo zamlčiavať.

Čiže eh teoreticky sú dve verzie, ale prakticky nie.

Logicky nie.

>> Ja ešte uvediem možno niektoré argumenty.

Eh, keď sudca Kliment vydávali knihu, tak poskytol niekoľko rozhovorov.

Eh, tie knihy uvádza, že chce, aby spravodlivosť bolo zadosťučinené, lebo čo je pravda, obeť sa nevie eh brániť.

Zdôrazňovali vždy aj Peter Tod, aj sudca Kliment, dôkazy z toho operatívneho spisu eh Kamera.

Eh, tie nejaké väzby, možno na komunistickú stranu, eh ŠtB, že do toho bola zapojená, to sme si už eh prešli.

Eh, veci, ktoré argumentujú v tých knihách, tak sa točia stále od tej argumentácie, že obvinení sa mali stretávať.

Eh, z jeho hľadiska ako praxe sudcu, že žiadny vrah sa nikdy neprizná a že to vynútenie eh nejakého alebo vytesnenie, že je prirodzené.

Eh, argument: reťaz svedkov, ktorí videli eh týchto siedmich na diskotéke, a eh údajne v tých kamerách eh v tých operatívnych sa hovorí o nejakom zastrašovaní eh svedkov, ktorí vypovedali.

Dokonca realizačný návrh, než sa zrealizovalo zatknutie alebo zadržanie, od vyšetrenia trval rok.

Eh, aj Eduard Palka označoval za možnú kolidáciu obvinených so svedkami, že sa začínajú miešať veci.

Toto je tá argumentačná línia, na ktorom eh stavia tá protistrana a opiera o to, že predsa komunistické súdy, ale aj tie demokratické súdy.

A konieckoncov aj pri obnove konania, dok Šamko na krajskom súde v roku 2025, mnohé z tých argumentov povedal, že ale v roku 2006 už na súdoch nebol ani pán Pieščák, ani pán Pálka, a že s týmto sa už súdy ako keby s tou rovinou mnohých vecí vysporiadali.

To je ako keby – ja neviem posúdiť.

Eh, to je jeho názor, ale určite sa medzi sebou poznali, a eh aj v rámci ostatných kauz ja nemám taký pocit, že by sa súdy tak veľmi dobre vysporiadali eh s tými rozsudkami, ktoré urobili počas totality.

A keď tí istí ľudia alebo ich kamaráti zostali na súde, ako napríklad pán Kliment, nie je celkom nováčik, nebol – čiže on bol zaangažovaný už aj v tých predošlých konaniach – tak eh ja nemám ten pocit, že by tie naše súdy tak boli úplne demokratické a že by tak strašne demokraticky eh rozhodovali vždy za každých okolností.

On nastúpil v roku 1990, >> ale eh nie je pravda, že všetky súdy takto rozhodli, pretože stále je tam to rozhodnutie Najvyššieho federálneho súdu, ktorý 72 pochybení našiel veľmi vážnych.

A to, že boli veľmi vážne, tak to je napríklad to, že eh stále len hovoríme o dôkazoch, nehovoríme o nejakej eh kamere, o spise, ktorý založila ŠtB.

Ako nemyslím si, že ŠtB by bola hodnoverná organizácia, ktorá by si zakladala spis, ktorý by bol pravdivý.

Ale eh napríklad o pitevnej správe doktora Porupského hovoríme, ktorý tvrdil, že nemala žiadne znaky násilia na sebe.

Hovoríme o tej vode, eh že sa našlo v pľúcach voda, ktorá bola nekompatibilná s tým jazierkom, kde ju mali utopiť.

Hovoríme o Vozárovej, ktorá sa nijakým spôsobom nemohla z toho revidického podzámčia dostať do Bratislavy.

Hovoríme o tom, že žiaden eh človek, ktorý mal v tom Ružinove, v tom dome, v tom byte, kde teda mali prenajatú izbu eh Andrášik s Čermanom, kde teda mala byť tá žúrka, mali ju zabíjať, nikto si nič nevšimol, vôbec nevideli, že by sa niečo také dialo.

Ešte vypovedala aj tá domáca, že neboli tam žiadne ani ohorky, ani povraz, ani nič.

Proste treba sa držať holých faktov a treba to normálnym spôsobom interpretovať a alebo došetriť.

No, >> vrátili sme sa opäť na úvod na tú interpretáciu faktov.

Opäť sme pri tom, pretože naozaj, ak človek bude čítať knihy z jednej strany, tak nadobudne absolútne presvedčenie.

Pritom je to stále z toho istého, že príbeh a stále istý je vyskladaný takto.

Eh, keď eh začne čítať opačné zdroje, tak eh začne možno pochybovať a začne si ten príbeh vyskladávať inak.

Preto aj light motív tohto rozhovoru je, že ako môže byť jedna udalosť, ktorá je zaznamenaná eh v našej histórii nejako aj po 50 rokoch, na základe uhla pohľadov a aké dôkazy používame a akú argumentáciu pripustíme, ako rozlične môžeme na tento prípad nazerať.

Eh, poďme ešte k obnove konania, lebo eh odsúdený, po tom, čo prebehli konania eh na Slovensku 2006, najvyšší súd, potom neskôr ten Štrasburg, tak pokúšali sa o obnovu konania.

Najčerstvejšia vec je rok 2025.

Na krajskom súde, už sme to naznačili, eh sa riešila, či sa povolí obnova konania v tých štyroch bodoch.

Jedno je teda únos, potom obmedzovanie slobody, znásilnenie a vražda.

Čiže ako keby štyri skutky.

Krajský súd zmaril ako keby tie nádeje a povedal, že budeme skúmať len tú štvorku, lebo sme našli iný, našli sme chýbajúci znalecký posudok o tej vode z toho jazierka a teda alebo z tej rieky.

A toto sme našli vlastne v tých operatívnych spisoch.

Niekde sa objavil a >> v Kaniciciach.

Kaniách a že sú tam vlastne tri vzorky, ktoré zodpovedajú, že k tomu utopeniu nemuselo dôjsť k tomu jazerku, ale teda k tej rieke.

Čiže v tejto časti povedal súd, že áno, toto treba vyjasniť, kde došlo k tomu skutku, teda kde Ľudmila Cervanová zomrela, či v tom jazerku alebo v tej vode.

To však asi neotvorilo nateraz tú cestu k nejakej obnove konania o vine a nevine, ak som to správne pochopil, pretože aj odsúdený a rovnako aj prokurátor podali sťažnosť, takže tá spokojnosť, že sa to obnovilo len v tej časti, je asi skôr nespokojnosť.

Ja tomu nerozumiem, prečo sa to neotvorilo vo všetkých tých štyroch bodoch, lebo v rámci všetkých tých štyroch bodov je dostatok a už teraz nie interpretácií, ale holých faktov, že to proste táto sedmička ľudí nemohla urobiť.

A to som chcela povedať, že proste ja tam vidím obrovskú neochotu sa tým naozaj zaoberať. Ako nejde o to, že interpretácia taká onaká, však nech sa vezmú holé fakty a nech sa to naozaj vyšetrí.

Nechápem doteraz, prečo si nikto nespravil tú námahu a nešiel to, čo som ja urobila z Bratislavy do Revičského Podzámčia, nezistil, kde tam oni stanovali a či sa vôbec Vozárová mohla dostať do Bratislavy.

Prečo nikto neberie do úvahy súdneho znalca, vynikajúceho súdneho znalca Porupského, ktorý tvrdil, že nemala žiadne znaky násilia tá mŕtvola.

Ťažko sa niektoré veci došetria už teraz, ale takéto základné veci sa môžu.

Ale ten problém je v tom, že myslím, že okolo 16. júla bola pochovaná Ľudmila Cervanová a už 21. júna bola spopoľnená.

Čiže aj to je také zvláštne, že tak strašne rýchlo to telo spopolnili, že sa proste už nedá mnohé veci rekonštruovať, lebo z popola už nič nerekonštruujete.

Ale aj tak je tam dostatok pochybností.

A prečo sa nebral do úvahy prvý spis? Absolútne.