Balek o vzájomnom obohacovaní sa duší počas svätojakubskej púte #hlavnespravy

Sestra hovorila, že nakoniec ja som pochopila, že to najkrajšie, najcennejšie na tom, na tej púti, bola cesta a všetko, čo sa počas tej cesty udialo. A ja som tak doplnil, že vlastne všetko, čo sa na tej ceste udeje, sa stane takým pokladom duše, bohatstvom, ktoré obohatí nielen tvoju dušu, ale aj dušu tých ľudí, s ktorými si sa stretol, s ktorými si sa porozprával.

Možnože prehodil len pár slov, ale tie slová možnože, eh, kto vie, len Boh vie. Zmenili jeho život a pomohli im rozobrať sa v niečom, čo nemohli. A Boh ťa použil ako taký malý puzzle do tej múziky, eh, ktorá zahrala úplne svojimi farbami, úplne. A ten chýbajúci puzľ si bol ty s tým slovom, ktoré Boh cez teba povedal, alebo len proste si bol. Lebo niekedy si myslíme, že musíme veľa toho rozprávať, ale niekedy si myslím, že podstatnejšie je proste byť, byť sám sebou.

A toto je tiež jedna z tých dôležitých, asi eh, príčin, prečo človek ide na púť – aby sa zbavil všetkého, čo on, čím on nie je.